Bratislava 21. januára 2022 – Tým, že Európska komisia zahrnula zemný plyn do taxonómie udržateľných investícii, priznala jeho úlohu pri prechode na nízkoemisnú ekonomiku. To je obrovský pokrok. No v detailoch musia plynárenské projekty splniť veľmi prísne až ťažko realizovateľné podmienky a to by sa ešte malo zmeniť. V podcaste Otvorene o plyne to povedala výkonná riaditeľka Českého plynárenského zväzu Lenka Kovačovská. „Najmä navrhovaný postup pri ozeleňovaní plynov prepravovaných plynárenskou infraštruktúrou je príliš ambiciózny. Už v roku 2025 má byť až 30 % plynov, ktoré by mali používané v nových zdrojoch, nízkoemisných alebo zelených, to znamená vodík alebo biometán. Od roku 2030 by sa dokonca tento podiel mal zvýšiť na 55 %. A neskôr, po roku 2035, by vlastne mali tieto nové zdroje, ktoré by chceli dostať nálepku ako udržateľné zdroje, používať 100 % obnoviteľných a nízkoemisných plynov. V súčasnosti je napríklad v Česku v prevádzke len jedna biometánová stanica a pre rozvoja vodíka ešte chýba legislatíva, projekty i pripravená infraštruktúra. Predstava, že v roku 2025 budeme schopní pre nové projekty dosahovať 30 % vodíka alebo biometánu, je podľa mňa utopistická,“ upozornila Kovačovská.
Česko a Slovensko majú veľmi podobnú štruktúru plynárenstva a pre obe krajiny platí, že napríklad potenciál biometánu nahradiť spotrebu zemného plynu je maximálne na úrovni 10%. Do splnenia navrhnutých limitov im tak ešte veľa chýba. „Samotný plynárenský balíček, predstavený v decembri, počíta s tým, že len v roku 2024 by mala vzniknúť európska databáza, certifikácia nízkoemisných plynov. Pritom za rok od jej vzniku by už investori mali byť schopní mať nakúpené záruky pôvodu, ktoré by de facto určovali nielen to, že plyn je zelený, ale aj aký má certifikát udržateľnosti, tak by mali pokryť až 30 % svojej spotreby. To si myslím, že sa úplne nestretáva. Zároveň si musíme uvedomiť, že nebude dostatok vodíka ani na veľkých trhoch. Všetky veľké štáty EÚ, ktoré sa spoliehajú na vodík, s výnimkou Holandska a Portugalska, počítajú s tým, že ho budú masívne dovážať zo zahraničia. Na to musíte mať skutočne pripravenú infraštruktúru,“ konštatovala Kovačovská s tým, že je potrebné nájsť kompromis, ktorý by viac zohľadnil špecifiká strednej a východnej Európy. „Pre náš región je zahrnutie zemného plynu ako tranzitívneho paliva výrazne dôležitejšie než pre západnú Európu. U nich ide skôr už o modernizáciu existujúcich plynových zdrojov, zatiaľ čo napríklad Česko je krajina, ktorá sa teraz spolieha na plyn, že naň nabehne a plyn by mal byť palivom, ktoré umožní prechod a udržanie systémov zásobovania teplom, prechod od uhlia na nízkoemisné zdroje. To znamená, podmienky, za ktorých my budeme investovať sú úplne iné ako v prípade kolegov v západnej Európe. Nie som si istá, že úplne vnímajú tú našu potrebu,“ dodala Kovačovská.
Celý podcast s Lenkou Kovačovskou si môžete vypočuť na týchto platformách:
Soundcloud:
Spotify:
Anchor: