Bratislava 3.októbra 2023- Štát by mal na Slovensku dekarbonizovať v súlade s princípom hodnota za peniaze. To reálne znamená znížiť čo najviac emisií s čo najnižšími nákladmi a realizovať tie opatrenia postupne, najprv tie najefektívnejšie a následne ďalšie. Práve plynárenstvo môže pomôcť štátu ušetriť miliardy pri dekarbonizácii. Vo videopodcaste Otvorene o plyne to povedal generálny riaditeľ spoločnosti SPP-distribúcia Martin Hollý. „Keď sa pozrieme na nejakú inventúru emisií v Slovenskej republike, tak naše emisie predstavujú asi 40 mil. ton, z ktorých polovica je krytá povolenkami ETS a týka sa predovšetkým veľkých priemyselných prevádzok. To znamená, že aj v slovenskej energetike a v niektorých technologických procesoch stále využívame ako zdroj uhlie. Ak by sa nám podarilo nahradiť uhlie v týchto procesoch, dosiahneme celkové zníženie emisií na Slovensku o 20 %, čo bude veľmi pekný výsledok. Zároveň sa nám podarí dosiahnuť to, že energetika SR bude asi šiestou najmenej emisnou. To vďaka tomu, že výroba elektrickej energie bude na báze jadra a vody, a v teplárenstve je to vďaka významnému podielu zemného plynu ako nízkoemisného zdroja a biomasy,“ vysvetlil Hollý.
Zameranie sa len na znižovanie emisii z vykurovania, namiesto priemyslu, nemusí byť najefektívnejšia cesta, pretože ide o malý podiel, v prípade vykurovania rodinných domov je to 7%. Stávka na elektrifikáciu a masové nasadenie tepelných čerpadiel, nemusí byť najvýhodnejšia pre vysoké náklady a obmedzenia elektroenergetickej sústavy. „Čo sa týka investícii, v zásade náročnosť spočíva v tom, že tepelné čerpadlá sú primárne určené do zateplených domov, kde fungujú optimálne. V prípade implementácie do nezateplených domácností by nefungovali optimálne a pomer obnoviteľnej zložky k zložke vykurovanej elektrinou by bol viac v prospech elektriny a tým pádom by to bolo veľmi drahé riešenie. Takže ak by sme chceli tepelné čerpadlá implementovať v existujúcich nehnuteľnostiach, je predpoklad, že nehnuteľnosť by sa musela zatepliť, čo predstavuje investíciu okolo 20 000 eur a dom. Aj samotné čerpadlo je investične pomerne drahá záležitosť asi na úrovni 10 000 eur. Čiže celková investícia by bola asi 30 000 eur. Keď sa pozrieme na fond budov na Slovensku, máme asi 1,1 mil. rodinných domov, z toho 780 000 je úplne nezateplených alebo nemajú zateplenie obvodového plášťa. Takže keď sa pozrieme na to, aký rozsah investícií bude potrebný na zrealizovanie týchto dvoch opatrení, je to rádovo cez 20 miliárd eur, na čo slovenské domácnosti ani štát prostriedky nemajú,“ upozornil Hollý s tým, že nasadenie tepelných čerpadiel si vyžiada tlak dodávku elektrickej energie. „Ak by sme zaviedli tepelné čerpadlo do domácnosti a v prípade, že by sme mali elektromobil a naopak by sme si znížili spotrebu tým, že by sme na streche inštalovali fotovoltaický panel, odhadovaná spotreba na odbernom mieste by na ročnej báze narástla z 3 MWh elektrickej energie na 11-12 MWh. To je štvornásobok. Keby sme sa na to pozreli cez špičky, lebo aj tento pohľad je veľmi dôležitý z dôvodu, že vykurovanie je sezónna záležitosť, tak požiadavka na prenos elektrickej energie je osem až desaťnásobná. Samozrejme, nie je to len o fyzickej distribúcii elektrickej energie ale aj o výrobe. Pretože na vykurovanie domácností tepelnými čerpadlami potrebujeme sezónnu elektrickú energiu. K tomu treba aj sezónnu výrobu elektriny, ktorú vieme dnes vyrábať prevažne z paroplynových cyklov. To by zároveň zhoršilo emisný profil tohto technologického riešenia,“ konštatoval Hollý.
Druhou alternatívou môže byť veľkokapacitné skladovanie elektrickej energie, ale také v súčasnosti neexistuje. Toto takisto prispieva k tomu, že proces dekarbonizácie v oblasti vykurovania takýmto spôsobom by bol veľmi zdĺhavý. Podľa Hollého plynárenstvo ponúka efektívnejšie riešenie. „V krátkodobom a strednodobom horizonte vnímame veľmi priaznivý vplyv používania moderných plynových technológií, či už v oblasti centrálneho zásobovania, kogeneračné jednotky, alebo plynové kondenzačné kotly v prípade individuálneho vykurovania. Tie majú obrovskú výhodu v tom, že sa v zásade relatívne veľmi jednoducho na mieste dajú nahradiť staré kotly novými. Benefit je predovšetkým v tom, že vám dokážu znížiť spotrebu o 20 %. S poklesom spotreby klesajú ej emisie, takže ide o veľmi efektívny nástroj. Výhoda kondenzačných kotlov je aj v tom, že vstupná investícia je okolo 3000 eur. Takže aj keby štát chcel podporiť implementáciu tohto riešenia, tak to nebude veľmi nákladné. Ďalšia vec je, že moderné kondenzačné kotly sú už pripravené na spaľovanie zemného plynu s vodíkom v rozsahu 20 %. V neposlednom rade je to aj ekonomicky výhodné, pretože ak spočítate investičné a prevádzkové náklady, teda celkovo náklady počas 15 až 20-ročnej životnosti plynového kotla a porovnáte ich s nákladmi na tepelné čerpadlo, je tam úspora okolo 30 % v prospech plynového kotla. To znamená, že ide o úspornejšiu technológiu a tým pádom technológiu, ktorú si občania Slovenska môžu skôr dovoliť,“ dodal Hollý.
Celý podcast Otvorene o plyne s M.Hollým si môžete pozrieť alebo vypočuť na týchto platformách:
Soundcloud:
Spotify:
Youtube: