Bratislava 7. decembra 2024 – V poslednom období sa podmienky na energetickom trhu výrazne zmenili. Prvou kľúčovou udalosťou bola energetická kríza. Ceny vyleteli hore a energie sa stali nedostatkovou komoditou. Následne síce došlo k stabilizácii cien, ale ich návrat na predkrízovú úroveň už zrejme nie je reálny.
Fenoménom posledných mesiacov je aj vysoká fluktuácia cien elektriny v priebehu krátkeho obdobia. Sme svedkami záporných cien, ale súčasne aj ich nárastu na úrovne presahujúce 600 €/MWh.
Nestabilita na energetickom trhu síce súvisí s celkovou geopolitickou situáciou, ale do výraznej miery je ovplyvnená aj prebiehajúcim trendom dekarbonizácie energetiky a postupných odklonom od fosílnych palív. K cenovej stabilite neprispieva ani rozhodnutie niektorých členských krajín odstaviť produkciu elektriny z jadra.
Ceny na trhu sú výrazne ovplyvňované produkciou elektriny z obnoviteľných zdrojov. Najmä fotovoltické elektrárne sú z povahy svojej výroby zodpovedné za výrazné fluktuácie cien na denných trhoch a vznik novodobého fenoménu záporných cien elektriny. V čase prebytku elektriny počas slnečných dní jednoducho nemá kto elektrinu spotrebovať a za jej odregulovanie je potrebné platiť. V zimnom období sa objavuje opačný fenomén, slnka je menej a ak zároveň dlhodobo nefúka vietor (tzv. „Dunkelflaute“ obdobie), produkcia elektriny z OZE klesá a ceny elektriny prudko stúpajú.
Bez flexibility to nepôjde
Stabilizáciu cien elektriny môže priniesť jedine zosúladenie času a množstva vyrobenej elektriny s časom a množstvom spotrebovanej elektriny. Vzhľadom na charakter výroby obnoviteľných zdrojov tieto nie je možné (alebo ekonomicky výhodné) z pohľadu dodávky do siete riadiť. Je preto potrebné buď prispôsobiť spotrebu, alebo prebytočnú energiu uskladniť a následne použiť v čase nedostatku.
Obidva spomenuté princípy sú príkladom tzv. flexibility. Pod pojmom flexibilita všeobecne chápeme akýkoľvek mechanizmus, ktorý zabezpečuje zosúladenie času a množstva vyrobenej a spotrebovanej elektriny, napríklad:
• na strane výroby – zvýšenie alebo zníženie výroby elektriny
z flexibilných zdrojov, najmä plynových elektrární (kogeneračné jednotky, bioplynové stanice, paroplynové cykly);
• na strane spotreby – operatívne zníženie alebo zvýšenie odberu flexibilného zariadenia, napr. tepelného čerpadla, elektrokotla, nabíjacej stanice elektromobilov a podobne;
• akumulácia – uloženie prebytočnej elektriny, napr. do batériových systémov, a jej opätovná dodávka do siete v čase nedostatku.
Vzhľadom na princíp krátkodobých energetických trhov nie je potrebná žiadna dodatočná motivácia pre poskytovanie flexibility. Poskytovateľ flexibility prirodzene profituje zo zníženia spotreby v čase vysokých cien elektriny a naopak z navýšenia spotreby v čase nízkych cien. V praxi tak môžeme napríklad nabíjať elektromobil alebo kúriť tepelným čerpadlom v čase záporných cien „zadarmo“.
Agregácia flexibility
Agregácia znamená zoskupenie menších zdrojov flexibility do väčšieho agregovaného celku, ktorý následne vstupuje na trh a poskytuje flexibilitu. Agregácia je výhodná z pohľadu celej elektrizačnej sústavy vzhľadom na schopnosť kompenzovať fluktuáciu výroby OZE a vyrovnávať cenové výkyvy na trhu s elektrinou.
Princíp flexibility je pomerne jednoduchý a zrozumiteľný, praktická implementácia však vyžaduje pomerne komplexné obchodné procesy s podporou rozsiahlych IT systémov. Poskytovateľ flexibility preto zvyčajne nefiguruje na trhu priamo, ale využíva služby tzv. agregátora. Agregátor aktivuje flexibilitu podľa potrieb trhu a umožňuje prevádzkovateľom flexibilných zariadení čerpať benefity z poskytnutého flexibilného rozsahu.
Agregátor pri aktivácii flexibility využíva viacero nástrojov trhu tak, aby dosiahol čo najvyšší finančný efekt z aktivovanej flexibility.
Forma, spôsob a rozsah aktivácie flexibility je know-how príslušného agregátora, medzi najčastejšie používané nástroje však patrí:
• poskytovanie podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy (SEPS);
• regulácia odchýlky portfólia alebo bilančnej oblasti;
• cenová arbitráž na krátkodobých trhoch;
• posun výroby z OZE v čase na základe cien na krátkodobých trhoch.
Príležitosť aj pre plynárenstvo
Na slovenskom energetickom trhu už v súčasnosti pôsobí viacero agregátorov. Významný zdrojom flexibility je akumulácia a viacerí agregátori sa špecializujú práve na batériové systémy. Výhodou batériových systémov oproti iným zdrojom je relatívna rýchlosť ich výstavby a v poslednej dobe aj pomerne významný pokles investičných nákladov. Zásadnou nevýhodou je však limitovaná časová dostupnosť flexibility, ktorá sa pohybuje rádovo v rozsahu 1 až 2 hodín.
Perspektívnym zdrojom flexibility sú aj plynové zdroje, ktoré dokážu flexibilný výkon poskytovať prakticky časovo neobmedzene. Na území SR je odhadom inštalovaných viac ako 200 MW výkonového rozsahu v malých flexibilných zdrojoch s jednotkovým inštalovaným výkonom do 1 MW, pričom ide najmä o plynové kogeneračné jednotky a bioplynové elektrárne. Tieto zdroje neboli doteraz pre účely flexibility využívané. Agregácia flexibility ponúka efektívnu možnosť využitia týchto zdrojov a prináša obchodnú príležitosť pre nových agregátorov. Jedným z agregátorov, ktorí už na trhu s flexibilitou pôsobia, je aj spoločnosť SPP, a. s., ktorá sa špecializuje práve na agregáciu flexibility z plynových zdrojov.
Legislatíva a pravidlá
Agregátor je účastník trhu s elektrinou, ktorý je definovaný v Zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike. Forma a parametre zmluvných vzťahov medzi agregátorom, poskytovateľom flexibility a dodávateľom elektriny sú upresnené takisto v Zákone o energetike.
Samotný mechanizmus aktivácie flexibility je definovaný v prevádzkovom poriadku OKTE, a. s. a technických podmienkach SEPS, a. s. Zúčtovanie flexibility medzi agregátorom, poskytovateľom flexibility a jeho dodávateľom elektriny je zabezpečované operátorom trhu na základe prevádzkového poriadku OKTE, a. s. Výsledné namerané a zúčtované údaje súvisiace s aktivovanou flexibilitou sú následne zverejnené všetkým dotknutým subjektom prostredníctvom webového portálu OKTE EDC (Energetické Dátové Centrum).
Autor: T. Rajčan
Článok vyšiel v časopise SLOVGAS 2/2024