Londýn 21. februára 2024 – Britská energetická spoločnosť BP a Abu Dhabi National Oil Company (ADNOC) zo Spojených arabských emirátov (SAE) 14. februára oznámili, že vytvoria spoločný podnik v Egypte, ktorý sa bude spočiatku zameriavať na ťažbu zemného plynu. Môže ísť o signál, že západné krajiny sa rozhodli bojovať o svetové plynové aktíva v reakcii na aktivity Ruska, Číny a Iránu. Pre portál oilprice.com to napísal bývalý obchodník, v súčasnosti novinár a publicista v oblasti energetiky, Simon Watkins, autor viacerých bestsellerov, ako napríklad Nový globálny poriadok na trhu s ropou a ako s ňom obchodovať.
Od chvíle, keď 8. mája 2018 USA jednostranne odstúpili od „jadrovej dohody“, teda Spoločného komplexného akčného plánu s Iránom, sú na Blízkom východe v defenzíve. Odstúpenie, namiesto opätovného prerokovanie dohody z pozície sily, keďže bola stále v platnosti a držala Irán aspoň trocha pod kontrolou, otvorilo cestu k dramatickému rozšíreniu čínskeho a ruského vplyvu v regióne.
Vyvrcholením bola dohoda o obnovení vzťahov medzi bývalými úhlavnými nepriateľmi Iránom a Saudskou Arábiou sprostredkovaná Čínou a položenie základov pre Iránom plne podporovaný útok na kľúčového spojenca USA v regióne, Izrael.
Od ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022 však zo strany USA prichádzajú signály, že už nebudú nečinne sedieť a sledovať, ako si Čína a Rusko uzurpujú ich pozíciu svetovej dominantnej veľmoci. Nedávno ohlásený spoločný podnik v Egypte medzi britskou BP a Abu Dhabi National Oil Company (ADNOC) zo SAE je toho príkladom, domnieva sa Watkins.
Význam Egypta
Význam Egypta v arabskom svete, najmä v súčasnej geopolitickej klíme, možno len ťažko preceňovať. V širšom zmysle ho arabské štáty dlho považovali za prirodzenú vedúcu arabskú veľmoc, čo je pozícia posilnená ústrednou úlohou Egypta pri oživení „panarabistickej“ ideológie z 50. rokov 20. storočia. Tá bola postavená na myšlienke, že arabské krajiny na celom svete by mali spolupracovať na dosiahnutí spoločných cieľov založených na ich politickej, kultúrnej a sociálno-ekonomickej podobnosti, aby si vybudovali identitu, ktorá by im vo svete dala moc nad rámec toho, čo im umožnili západné koloniálne mocnosti po dvoch svetových vojnách.
Najsilnejším zástancom oživenia ideológie bol egyptský prezident v rokoch 1954 až 1970 Gamal Násir. Medzi najvýraznejšie znaky hnutia v tom čase patrilo vytvorenie Zjednotenej arabskej republiky vytvorenej medzi Egyptom a Sýriou v rokoch 1958 až 1961, vytvorenie OPEC v roku 1960, séria konfliktov so susedným Izraelom a ropné embargo z rokov 1973/74.
Irán – perzský, nie arabský štát – sa už dlho snaží využiť túto panarabskú ideológiu pri svojom úsilí o rozšírenie a prehĺbenie vojny medzi Izraelom a Hamasom do definujúceho konfliktu medzi svetovými židovsko-kresťanskými štátmi na čele s USA a na druhej strane islamskými štátmi vedenými práve Iránom.
Egypt má tiež jedinečnú pozíciu na svetovom trhu s ropou a plynom. Okrem svojho oficiálneho konzervatívneho odhadu zásob plynu v objeme približne 1,8 bilióna metrov kubických, Egypt kontroluje hlavnú globálnu dopravnú trasu cez Suezský prieplav, cez ktorú sa prepravuje približne 10 % svetovej ropy a LNG.
Kontroluje aj životne dôležitý Suezsko-stredomorský ropovod, ktorý vedie z terminálu Ain Sokhna v Suezskom zálive pri Červenom mori do prístavu Sidi Kerir, západne od Alexandrie v Stredozemnom mori. Ide o zásadnú alternatívu k Suezskému prieplavu pri preprave ropy z Perzského zálivu do Stredozemného mora, pripomenul Watkins.
Aktivity Číny a Iránu
Suezský prieplav je jedným z mála hlavných tranzitných bodov, ktoré Čína nekontroluje. Naopak, Čína už má účinnú kontrolu nad Hormuzským prielivom prostredníctvom „všeobjímajúcej“ 25-ročnej komplexnej dohody o spolupráci medzi Iránom a Čínou. Dohoda tiež dáva Číne kontrolu nad úžinou Báb al-Mandab, cez ktorú sa komodity prepravujú smerom na sever cez Červené more, Suezský prieplav, a ďalej do Stredomoria a na západ. Podarilo sa to aj preto, že úžina leží medzi Jemenom (tamojší Húsíovia sú dlho podporovaní Iránom) a Džibutskom (kde Čína takisto presadila svoj vplyv).
V iránskej stratégii – čo bol skutočný dôvod podpisu dohody o obnovení vzťahov z marca 2023 – hrá vedenie Saudskej Arábie úlohu „užitočného idiota“. Saudská Arábia je užitočná čiastočne preto, že je vodcom sunnitského islamu (Irán je lídrom šítského smeru), a pretože je tretím najväčším producentom ropy na svete (po USA a Rusku). Príkladom tohto dvojakého využitia bolo odmietnutie saudskoarabského korunného princa Mohammeda bin Salmána prijať začiatkom marca 2022 telefonát od amerického prezidenta Joea Bidena, keď tento zúfalo potreboval, aby Saudi pomohli znížiť ceny energií ochromujúce ekonomiku po napadnutí Ukrajiny Ruskom.
Nielenže bin Salmán neprijal hovor (a akokoľvek nepomohol zmierniť tlak na ceny energií pre USA a ich spojencov), ale jeho poníženie Bidena povzbudilo šejka Muhammada bin Zajída al-Nahjána zo SAE rovnako odmietnuť Bidenov telefonát. V dôsledku toho ceny energií naďalej stúpali, takisto ako inflácia, čo priškrtilo ekonomický rast niekoľkých blízkych spojencov USA a vyvolalo ich veľké domáce krízy životných nákladov, konštatoval Watkins.
To utvrdilo USA v presvedčení, že žiadnej krajine už nemožno dôverovať ako spojencovi. Tento názor sa v prípade Saudskej Arábie rozvíjal od konca vojny o cenu ropy v rokoch 2014 – 2016, ktorú kráľovstvo spustilo s úmyslom zničiť alebo vážne znefunkčniť vtedy vznikajúci sektor bridlicovej ropy v USA.
Vzťahy sa stali ešte napätejšie, keď americké spravodajské agentúry okolo Vianoc 2021 zistili, že Saudská Arábia vyrába svoje vlastné balistické rakety s pomocou Číny. Približne mesiac pred tým tajné služby tiež zistili, že Čína stavala tajné vojenské zariadenie vo veľkom prístave SAE Chalífa a jeho okolí. Na základe utajovaných satelitných snímok a údajov od spravodajských zdrojov americkí predstavitelia uviedli, že Čína už niekoľko mesiacov pracuje na vytvorení „vojenskej základne v Spojených arabských emirátoch.“ Predstavitelia SAE uviedli, že si neboli vedomí takéhoto mimoriadneho množstva aktivít zo strany Číny v jednom z ich najväčších prístavov, vrátane niekoľkomesačnej extrémne vysokej úrovne pohybu obrovských čínskych lodí. O to prekvapujúcejšie je preto zistenie, že spravodajské agentúry USA v apríli 2023 zistili, že tieto aktivity zamerané na prístav Khalifa sa zrejme opäť obnovili, uviedol Watkins.
Spoločný podnik v Egypte ako pozitívna pracovná dohoda
Po tomto všetkom sa zdá, že spoločný podnik medzi BP a ADNOC-om, štátnou spoločnosťou SAE, by mohol byť krokom k nejakému druhu pozitívnej pracovnej dohody medzi USA a ich spojencami na jednej strane a tými arabskými štátmi, o ktorých si spojenci mohli myslieť, že sú navždy stratené.
Skutočnosť, že sa podnik vzniká v pravdepodobne najdôležitejšom arabskom štáte, len podčiarkuje jeho možný význam, konštatoval Watkins. Vstup do egyptského ropného a plynárenského sektora viedol na americkej strane Chevron a na európskej strane britský BP a Shell, ako aj talianska Eni.
BP nedávno uviedla, že v nasledujúcich troch rokoch investuje 3,5 miliardy USD do prieskumu a rozvoja egyptských plynových polí. Táto suma by sa mohla zdvojnásobiť, ak prieskumná činnosť prinesie nové objavy. Spoločný podnik – BP 51 %, ADNOC 49 % – bude skúmať a rozvíjať koncesie na plyn v štyroch veľkých projektoch: Shorouk (s ťažobným poľom Zohr), North Damietta (s ťažobným poľom Atoll), North El Burg (s nerozvinutým poľom Satis) a prieskum v oblasti North El Tabya, Bellatrix-Seti East a North El Fayrouz. Očakáva sa, že oficiálne vytvorenie spoločného podniku bude dokončené v druhej polovici roku 2024, uzavrel pre portál oilprice.com analytik a publicista Simon Watkins.
Ilustračné foto: ©FluxSwiss-GIEBrussels