Baku 4. októbra 2023 – Plány na zvýšenie vývozu azerbajdžanského plynu do Európy na 20 miliárd kubických metrov ročne, ktoré v minuloročnom spoločnom memorande zakotvili Brusel a Baku, sú pozastavené, pretože európski nákupcovia plynu ešte musia potvrdiť, že plyn skutočne odoberú. Téme sa venoval portál eurasianet.org, podľa ktorého chýbajúci záväzok k odberu dodatočného plynu znamená prekážku pre potrebné investície na strane produkcie aj prepravy.
Turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar 14. septembra potvrdil, že jeho ministerstvo poverilo prevádzkovateľa plynovodu TANAP, ktorý prepravuje azerbajdžanský plyn cez Turecko do Grécka, aby sa pripravil na rozšírenie plynovodu na jeho plnú kapacitu 31 miliárd kubických metrov ročne, ktorá by umožnila prepravu dodatočných 10 bcm ročne.
Dodal však, že podľa jeho vedomostí ani prevádzkovatelia hlavných azerbajdžanských plynových polí, ani prevádzkovatelia troch plynovodov, ktorými sa plyn prepravuje z Azerbajdžanu na európske trhy, nemajú potvrdené, že v Európe o tento plyn reálny záujem.
„Nie som si celkom istý, či je európsky trh pripravený na to, aby z TANAP-u dlhodobo dostával viac plynu,“ povedal Bayraktar s tým, že o otázke veľakrát diskutoval s azerbajdžanskou štátnou ropnou a plynárenskou spoločnosťou SOCAR, ktorá je partnerom vo všetkých plynových poliach v krajine a v troch tranzitných potrubiach, ktorými sa plyn prepravuje do Európy.
Európska strana podľa ministra neponúka plnohodnotný dlhodobý záväzok na odber tohto dodatočného plynu. „Bez tohto záväzku expanzia nie je možná,“ dodal Bayraktar, podľa ktorého bez záväzného záujmu o nákup plynu nebudú môcť ani spoločnosti prevádzkujúce azerbajdžanské plynové polia investovať do rozšírenia výroby v rozsahu potrebnom na výrobu dodatočného plynu.
TANAP, ktorý vlastní Azerbajdžan (58 %), Turecko (30 %) a BP (12 %), je jedným z troch plynovodov, ktoré tvoria Južný koridor zemného plynu podporovaný EÚ a naplánovaný už v 90. rokoch, ktorý začal v roku 2020 dodávať do Európy 10 bcm plynu ročne.
Všetky tri potrubia budú musieť byť rozšírené na plnú kapacitu, aby vývoz mohol dosiahnuť 20 bcm, toto rozšírenie si však bude vyžadovať značné investície do inštalácie ďalších kompresorov, ktorá zase potrebuje záruky, že bude k dispozícii ďalší plyn na naplnenie zvýšenej kapacity a že tento extra plyn možno predať, konštatoval eurasianet.org.
Obojstranný rébus
Plány na zdvojnásobenie vývozu azerbajdžanského plynu do Európy boli dohodnuté v rámci memoranda o porozumení medzi Európskou úniou a Azerbajdžanom podpísaného v júli minulého roka.
Dohoda bola dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu vo februári minulého roka a rastúcich obáv, že strata dovozu ruského plynu v objeme viac ako 180 bcm ročne spôsobí, že Európe bude chýbať plyn a bude trpieť rozsiahlymi výpadkami elektriny.
Znenie memoranda však nepredstavovalo formálny záväzok, signalizovalo len, že sa obe strany dohodli na „ašpirácii“ podporovať zdvojnásobenie vývozu azerbajdžanského plynu do Európy na „aspoň 20 bcm plynu ročne do roku 2027 v súlade s komerčnou životaschopnosťou a dopytom na trhu“.
No zatiaľ čo Európa čelila bezprecedentnému nárastu cien energií, celokontinentálnemu nedostatku energie sa doteraz podarilo vyhnúť vďaka výrazne rastúcemu dovozu LNG a podpore výroby z iných zdrojov, ako je uhlie, jadro a obnoviteľné zdroje.
To spôsobilo, že obe strany čelia rébusu. Ak nie je nedostatok plynu, neexistuje zaručený trh pre ďalší plyn, ktorý má Azerbajdžan dodávať, a nie je dôvod investovať do rozširovania výroby ani kapacity plynovodov, poznamenal portál.
Zároveň stále nie je jasné, koľko plynu navyše bude môcť Azerbajdžan dodať, a kedy. Súčasná ťažobná kapacita na plynovom poli Shah Deniz prevádzkovanom spoločnosťou BP, ktoré pokrýva väčšinu azerbajdžanského vývozu plynu, nie je schopná dodať celých 10 bcm plynu navyše.
BP začala vŕtať prieskumné vrty v dvoch hlbokých ložiskách, ktoré môžu poskytnúť viac plynu, ale nie je jasné, či nájdu komerčne využiteľné objemy. Ale aj keby sa to stalo, uvedenie týchto vrtov do prevádzky bude nejaký čas trvať a bude si vyžadovať ďalšie investície, ktoré si zase budú vyžadovať určitú formu záruky, že plyn nájde trh.
Francúzska spoločnosť Total Energies tiež nedávno začala s produkciou približne 1,5 bcm ročne plynu z azerbajdžanského plynového poľa Abšeron. Jeho produkciu možno zvýšiť na približne 5,5 bcm ročne, ale opäť si to bude vyžadovať ďalšie investície, pri ktorých budú prevádzkovatelia vyžadovať záväzky, že plyn bude možné predať.
Azerbajdžanu sa už vlani podarilo zvýšiť export plynu do Európy na 11,4 bcm a tento rok by to malo byť 11,6 bcm.
Baku sa však zaviazalo dodávať plyn aj svojim susedom Gruzínsku a Turecku a pokryť aj rastúci domáci dopyt. Minuloročný zvýšený vývoz bol čiastočne realizovaný komplexnou dohodou o výmene plynu s Turkménskom a Iránom, ktorej objemy boli nedávno zvýšené, pričom je šanca aj na ďalšie zvýšenie, čiastočne aj dovozom ruského plynu Azerbajdžanom (v rozpore s politickým zámerom dohody medzi Azerbajdžanom a EÚ znížiť závislosť EÚ od ruského plynu).
Nie je jasné, do akej miery by sa táto „swapová“ dohoda mohla rozšíriť, a dokonca ani to, či by sa plyn získaný z Iránu mohol použiť na vývoz do Európy, keďže Teherán stále podlieha medzinárodným sankciám. Rovnako nie je jasné, či vojenská ofenzíva Azerbajdžanu s cieľom prevziať plnú kontrolu nad Náhorným Karabachom bude mať nejaký vplyv na vzťahy EÚ s Baku, a teda aj na budúci obchod s plynom.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom prejave 24. septembra obvinil azerbajdžanské úrady, že konajú „bez zábran“ a ohrozujú hranice Arménska. David McAllister, predseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu, o deň neskôr navrhol, aby EÚ „jasne povedala, že akýkoľvek pokus o odsun alebo nátlak arménskeho obyvateľstva z oblasti Náhorného Karabachu bude mať vážne dôsledky pre naše vzťahy s Azerbajdžanom.“ Zdá sa, že veľká väčšina obyvateľov regiónu sa rozhodla radšej utiecť, než žiť pod nadvládou Azerbajdžanu, pripomenul eurasianet.org.
Turecký uzol potrebuje plyn
Riešenie rébusu môže prísť z Turecka, ktoré plánuje vybudovanie uzla na obchodovanie s plynom v severozápadnom Turecku, v blízkosti štyroch plynovodných spojení v krajine, ktoré už prepravujú plyn do Európy.
Hoci podrobnosti ešte musia byť finalizované a zverejnené, Ankara predpokladá obchodný bod podobný holandskému TTF, kde sa obchoduje s plynom prichádzajúcim z viacerých zdrojov buď potrubím alebo vo forme LNG.
Podľa Bayraktara by sa plyn z rôznych zdrojov prichádzajúci do Turecka mohol obchodovať na existujúcej tureckej energetickej burze EPIAS v Istanbule, ktorá už obchoduje s plynom pre turecký trh. Turecko má v súčasnosti značnú nadbytočnú dovoznú kapacitu LNG a dováža plyn potrubím z Azerbajdžanu, Ruska a Iránu.
Pri predpoklade, že medzinárodné sankcie môže pravdepodobne obmedziť tranzit ruského aj iránskeho plynu do Európy cez turecký uzol, tak ostávajú možnosťami len LNG a Azerbajdžan, čo ponúka možný stimul pre investície na zvýšenie produkcie azerského plynu a kapacity plynovodov na prepravu akéhokoľvek ďalšieho plynu do Európy, uzavrel eurasianet.org.