Bratislava 5. decembra 2024 – V druhej polovici roka ceny plynu prevažne rástli. Hoci sa podzemné zásobníky plynu podarilo naplniť na viac ako 95 %, potrubné toky plynu do Európy boli viac-menej stabilné, na spotovom trhu s LNG neprebiehal žiadny silný konkurenčný boj a spotreba plynu v Európe sa dlhú dobu plazí na viacročných minimách, obavy z dostatku plynu počas zimnej sezóny a počas letného vtláčania tlačili jeho ceny nahor. Európa totiž stále nemá dostatočné rezervné dodávky plynu, o ktoré by sa mohla oprieť v prípade dlhšieho výpadku významnejšieho zdroja. A hoci európski predstavitelia hrdo vyhlasujú, že Európa sa už zaobíde bez ruského plynu dodávaného cez Ukrajinu, správy čo len o poklese týchto dodávok dodávajú cenám plynu významnú podporu. Správy o (ne)pokračovaní tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu budú preto hýbať jeho cenami až do poslednej chvíle, kým nebude jasné, ako to nakoniec dopadne.
Obavy z poklesu dodávok ruského plynu do Európy
Počas najsilnejšej fázy nórskej údržby, keď 21. mája dodalo Nórsko do Európy iba 177 miliónov m3, vydala rakúska spoločnosť OMV vyhlásenie, podľa ktorého by jej mohol súd uložiť povinnosť presmerovať platby za ruský plyn dodávaný Gazpromom, inej európskej spoločnosti, ktorá by si tým sčasti pokryla svoj súdom uznaný nárok na odškodnenie za nedodaný plyn, ktorý jej nedodal práve Gazprom. Ceny plynu to v druhej polovici mája vytlačilo nahor takmer o 5 EUR/MWh.
Toto sa mohlo týkať viacerých odberateľov Gazpromu. Spoločnosti by si tak aspoň čiastočne nahradili škody, ktoré im v minulých rokoch Gazprom spôsobil, keď im nedodal plyn kontrahovaný v dlhodobých zmluvách a oni ho museli nakupovať na trhu za oveľa vyššie ceny.
Akosi automaticky sa predpokladalo, že Gazprom by v tom prípade zastavil dodávky potrubného plynu do Európy. Celkovo Gazprom dodáva potrubiami cez Ukrajinu a Turkstream 80 až 90 miliónov m3 denne. K žiadnemu obmedzeniu dodávok však nedošlo, preto koncom mája ceny plynu mierne klesli. Reakcia na rakúske oznámenie sa ukázala ako príliš prehnaná. Zároveň stúpli až na viac ako 300 miliónov m3 denne dodávky nórskeho plynu do Európy.
Začiatkom júna ceny mierne klesli
V nedeľu 2. júna, na konci jarnej časti nórskej údržby, došlo k výpadku v nórskom závode na spracovanie plynu v Nyhamne. Dôvodom výpadku bola trhlina na potrubí na ťažobnej plošine Sleipner, ktorá dodáva plyn do tohto závodu. Nórsky operátor Gassco však spolu s Equinorom, prevádzkovateľom plošiny Sleipner, jednotne ubezpečili obchodníkov, že poruchu do pár dní odstránia. Minulý rok pri podobnom výpadku v Nyhamne ceny razantne stúpli a zostali vysoko niekoľko týždňov. Preto trh citlivo reagoval aj na tento výpadok. No po pár dňoch ceny klesli. Za tento rýchly pokles mohli vďačiť aktuálnej fundamentálnej situácii v dodávkach plynu, ktorá bola podstatne lepšia ako minulý rok. Európa má totiž viac LNG terminálov a dodávky LNG sú viac diverzifikované.
Spotreba plynu je pritom stále nízka. Trh zároveň pozitívne vnímal, že napriek obavám rakúskeho OMV, ku ktorému sa pridal aj poľský Orlen, nedošlo k žiadnej konfiškácii platieb za ruský plyn dodávaný Gazpromom európskym odberateľom. Medveďou správou bolo nakoniec aj ukončenie rozsiahlej nórskej údržby koncom mája a postupný nárast dodávok nórskeho plynu do Európy.
Európske volebné výsledky boli pre ceny komodít nakoniec neutrálne
Voľby do európskeho parlamentu mohli v prípade zmeny pomerov v prospech konzervatívnejších a v neprospech zelených strán znamenať medvedie tlaky na ceny emisných kvót a elektriny a sprostredkovane aj plynu. Liberálne a zelené strany nakoniec oslabili len mierne. Klimatická politika EÚ by sa tak mohla iba mierne oslabiť, čo by v budúcnosti síce generovalo prebytok na trhu s emisnými kvótami, no zároveň by bolo výhodnejšie spaľovať plyn v CCGT, alebo získať podporu pre priemysel, čo by naopak mohlo zvýšiť dopyt po emisných kvótach. Tým by bol však potenciálny prebytok kvót vykompenzovaný. Vo výsledku sa teda nové zloženie parlamentu ukázalo pre cenový vývoj ako neutrálne.
Prvé sankcie EU proti ruskému plynu
EU prijala v júni 14. balík sankcií proti Rusku, ktorý obsahuje aj opatrenia na zamedzenie reexportu ruského LNG. Sú to prvé silnejšie sankcie v plynárenskom segmente. Po 9 mesiacoch prechodného obdobia už európske LNG terminály nesmú umožniť prekládku a reexport ruského LNG. Podľa Kpler preložilo v roku 2023 Rusko 4,7 miliárd m3 LNG. Rusko využíva túto možnosť preto, aby jeho špeciálne LNG tankery upravené aj na plavbu po zamrznutom mori podobne ako ľadoborce, nemuseli voziť náklad LNG z polostrova Jamal ďalej, než je to nevyhnutne nutné a mohli sa tak častejšie otáčať medzi Jamalom a LNG terminálmi. Rusko bude musieť zvýšiť využívanie severnej cesty cez Beringov prieliv do Ázie, prípadne zariadiť reexport v Turecku. Nemalo by to však ohroziť dodávky LNG do Európy. Preto aj táto správa bola nakoniec prijatá neutrálne.
Júl začal poklesom, no skončil rastom cien
Začiatkom júla ustúpili riziká a priestor tak dostali medvedie fundamentálne faktory. Hydrológia bola v Európe ešte stále veľmi dobrá. Hoci sa začali objavovať prvé horúčavy, francúzska EDF ešte nemusela znižovať výkon svojej jadrovej flotily. Prírastok fotovoltických panelov sa prejavoval nárastom podielu lacnej dotovanej elektriny.
Plynové zásobníky sa plnili stabilným tempom. Dodávky plynu do Európy boli zo všetkých strán stabilné a dostatočné. K poklesu prispel aj prepad cien emisných kvót, z ktorých vyfučali všetky obavy z výsledkov európskych, francúzskych aj britských parlamentných volieb. EUA Dec24 sa podarilo klesnúť dokonca na 64,24 EUR/t, čo bola najnižšia hodnota od 11. apríla. Tohtoročné maximum zaznamenal Dec24 23. mája, keď stúpol na 78,10 EUR/t.
Ceny elektriny tak v priebehu júla klesli na najnižšie hodnoty od konca apríla. Nemecký Cal-25 klesol 23. júla z tohtoročného maxima 102,83 EUR/MWh zaznamenaného 23. mája na 85,86 EUR/MWh.
Ceny plynu však klesli miernejšie. Holandský TTF Cal-25 klesol iba na 35,75 EUR/MWh, čo bolo jeho iba mesačné minimum.
V prvej polovici júla sa ponad Mexický záliv prehnal hurikán Beryl, ktorý vyradil z činnosti všetky linky LNG závodu v americkom Freeporte. Časť LNG tankerov je z tohto závodu expedovaná aj do Európy. Silné horúčavy navyše zasiahli juh Európy a zvýšili tak dopyt po elektrine pre klimatizácie, ktorá je vyrábaná aj v paroplynových elektrárňach, a to zvyšovalo aj dopyt po plyne.
Celosvetový výpadok počítačov s Windows a CrowdStrike ovplyvnil aj niektoré dátové platformy, ktoré prevádzkuje London Stock Exchange Group a brokerské portály s Trayportom. Poklesla kvôli tomu likvidita aj na trhu s energetickými komoditami.
V druhej polovici júla sa horúčavy rozšírili aj do západnej Európy a zasiahli aj juh Francúzska, kde má EDF jadrové bloky, ktoré na chladenie používajú riečnu vodu. Kvôli ochrane vodnej flóry a fauny nie je možné vypúšťať späť vodu zohriatu nad stanovenú teplotu.
EDF tak bol nútený znižovať výkon svojich jadrových reaktorov. Dopyt klimatizácií po elektrine dvíhal predovšetkým spotové ceny, no tie ťahali nahor aj forwardové ceny elektriny, plynu a aj emisných kvót. Skutočný rast však prišiel až v prvej polovici augusta.
Súčasná eskalácia dvoch konfliktov tlačila ceny nahor
31. júla bol zabitý šéf palestínskeho teroristického hnutia Hamas Ismáíl Haníja v jeho rezidencii v Teheráne. Hamas, ktorý sa Izrael snaží vytlačiť z pásma Gazy, pripísal zodpovednosť za tento útok Izraelu. Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí sľúbil pomstiť smrť lídra Hamasu. Chameneí uviedol, že Izrael tak poskytol dôvod na tvrdý trest. Odvtedy svet čakal na iránsky úder. Táto situácia eskalovala konflikt na Blízkom východe. Ak by došlo k rozpútaniu otvoreného konfliktu medzi Izraelom a Iránom, mohol by byť ohrozený export ropy a LNG z tejto oblasti. Takýto otvorený konflikt však nikto nechce. Keď si to obchodníci uvedomili, ceny skorigovali.
V utorok 6. augusta ráno vstúpili ukrajinskí vojaci na ruské územie v kurskej oblasti v blízkosti dôležitého plynárenského bodu v Sudži. Zároveň klesol export plynu na Ukrajinu, ktorý sa prejavil aj poklesom toku cez Veľké Kapušany. Zo 40 miliónov m3, ktoré pretiekli na Slovensko 5. augusta, klesol tok nasledujúci deň na 38,8 a vo štvrtok 8. augusta až na 34,5 miliónov m3. O pár dní nato, 13. augusta, stúpol na 39 miliónov m3 a dlho sa držal blízko tejto hodnoty.
Podľa satelitných záberov, ktoré boli urobené medzi piatkom 9. augusta až nedeľou 11. augusta po vpáde ukrajinských vojakov na ruské územie a ktoré v pondelok 12. augusta zverejnilo Rádio Sloboda, bola v meracej stanici v Sudži zničená administratívna budova a jedno zo štyroch meracích zariadení. Tieto udalosti vyvolali obavy z úplného zastavenia toku ruského plynu cez Ukrajinu do Európy. Ceny plynu na to reagovali prudkým rastom na 8-mesačné maximá. Ešte v ten istý deň však spadli späť. Ukrajinská strana totiž ubezpečila, že urobí všetko pre to, aby plyn tiekol bez problémov. Ruský Gazprom tiež vyhlásil, že meracia stanica v Sudži funguje normálne.
Stabilný tok ruského plynu cez Ukrajinu na Slovensko a nádej na prímerie na Blízkom východe, keďže iránska odveta stále neprichádzala, tak dočasne stlmili riziká a v druhej polovici augusta umožnili cenám plynu aj elektriny klesnúť. Frontová línia sa v Kurskej oblasti posunula ďalej od Sudže. Rusko dlho nepodniklo žiadnu zásadnú operáciu, ktorá by mohla zvýšiť riziko poškodenia infraštruktúry tranzitného plynovodu. Kremeľ aj Kyjev potrebujú peniaze z tohto tranzitu, a tak nebudú tento plynovod poškodzovať.
Vlna horúčav a nórska údržba koncom augusta dvíhali ceny
Horúčavy, ktoré koncom augusta zasiahli najmä strednú Európu a vydržali tam až do polovice septembra, dvíhali dopyt po elektrine pre klimatizácie a keďže jej časť je vyrábaná aj v paroplynových zdrojoch, rástol aj dopyt po plyne.
Ceny rástli aj pre bombardovanie ukrajinskej energetickej infraštruktúry, kvôli čomu opäť rástlo riziko poklesu dodávok ruského plynu do Európy. Toto riziko však nabralo nový rozmer na pozadí rozsiahlej nórskej údržby, ktorá sa začala koncom augusta. Nórsky Gassco navyše podľa Bloombergu rozšíril plánovanú údržbu. Preto 7. septembra jeho dodávky klesli na 163,9 a 14. septembra až na 157,6 miliónov m3 za deň. Bežne pritom dodáva 330 až 350 miliónov m3 denne. Rozsiahla údržba nórskych plynárenských zariadení nakoniec trvala až do polovice októbra.
„Horúca“ jeseň
17. septembra Libanonom „otriasli“ výbuchy pagerov a v ďalších dňoch začal Izrael ostreľovať libanonské pozície hnutia Hizballáh. Prudko narástlo geopolitické napätie a s ním aj prémia v cenách plynu, ktorú generujú hlavne obavy o dodávky LNG z Blízkeho východu a čiastočná previazanosť na ceny ropy, ktoré sú na toto geopolitické riziko citlivejšie.
Avšak 19. septembra o 15.00 h ceny plynu zostrelila prudko nadol neoverená správa agentúry Reuters, podľa ktorej Ukrajina na žiadosť EÚ súhlasila s prepravou azerbajdžanského plynu v budúcom roku.
Reuters prebral správu z denníka Ukrajinská pravda. Táto správa mala naozaj hlavičku v znení, ktoré citoval Reuters, no ďalší obsah článku hovoril len o tom, že ukrajinská vláda si je vedomá toho, že v prípade, ak bude dosiahnutá dohoda o tranzite azerbajdžanského plynu do Európy, bude aj tak vstupovať do ukrajinského plynovodu ruský plyn. Azerbajdžan totiž môže iba zameniť svoj plyn s ruským.
Išlo by iba o papierový obchod. Chyba Reuters spôsobila prepad cien plynu o 12 %. Ceny tak tento prepad rýchlo korigovali rastom. Pomáhali im v tom aj predpovede ochladenia.
Irán vyslal 1. októbra, v odvete za Hizballáh, viac ako 180 rakiet na izraelské ciele. Hoci Izraelu nespôsobili žiadne zásadné škody, ropa poskočila nahor o 4 doláre a TTF futures stúpli o viac ako 2 eurá. Irán podľa Reuters vyhlásil, že ak Izrael odpovie, reakcia Iránu bude „zdrvujúcejšia a zničujúcejšia“. Izrael si však vyhradil právo na odvetu. Rast cien sa však rýchlo zastavil. Hoci Irán hrozí zdrvujúcou odvetou, do vojny s Izraelom sa nepustí, lebo by ťahal za kratší koniec. Ukázala to izraelská odveta. Hoci boli trhy v napätí z možnosti, že Izrael bude bombardovať iránske ropné a jadrové zariadenia, nakoniec sa zameral iba na vojenské ciele. Ukázal však, aká slabá je iránska protivzdušná obrana. Snáď sa mu podarilo odradiť Irán od ďalších útokov.
Uvoľnenie geopolitického napätia umožnilo cenám plynu klesnúť. K poklesu opäť prispeli aj médiá. Financial Times informoval 30. októbra o rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou, ktoré by mali smerovať k dohode, že si nebudú navzájom ostreľovať energetickú infraštruktúru. Bombardovanie ukrajinských elektrární 17. novembra však svedčí o neúspechu týchto rokovaní a zvyšuje riziko, že ak po novom roku skončí tranzit plynu cez Ukrajinu, ruské bomby začnú padať aj na plynárenskú infraštruktúru. Narušenie vykurovania ukrajinských obydlí počas treskúcej zimy môže značne destabilizovať ukrajinský odpor a prispieť k lepšej vyjednávacej pozícii pred budúcoročnými mierovými rokovaniami.
Bloomberg zas 31. októbra informoval o tom, že slovenský SPP a maďarský MVM sa blížia k podpísaniu zmluvy s azerbajdžanskou spoločnosťou Socar o dodávke 12 až 14 miliárd m3 plynu z Azerbajdžanu. Predpokladom je swap medzi Azerbajdžanom a Ruskom, keďže Azerbajdžan nemá dostatočnú exportnú kapacitu.
Socar by potom plyn dodal do hraničného bodu Sudža medzi Ruskom a Ukrajinou, kde by si ho prevzali SPP a MVM a cez Ukrajinu dopravili na Slovensko. Ceny plynu sa prepadli takmer o 4 eurá. V piatok 1. novembra však SPP poprel, že by bol blízko k podpísaniu zmluvy a Socar správu bagatelizoval.
Začiatkom novembra začali opäť naberať na váhe predpovede počasia. Tie ďalej indikovali čoraz viac chladnejší začiatok novembra. Naťahovala sa aj dĺžka ochladenia, ktoré má podľa posledných predpovedí vydržať až do konca novembra.
Začiatkom novembra vyhnal ceny nahor jav v Nemecku nazývaný „Dunkelflaute“, čo v preklade znamená „temný útlm“. Tento stav je charakterizovaný statickými vysokotlakovými systémami, ktoré výrazne znižujú rýchlosť vetra a prinášajú zamračenú oblohu, čo vedie k nízkej výrobe veternej aj slnečnej elektriny. V dôsledku toho sa výrazne zvýšilo využívanie fosílnych palív pri výrobe elektriny, najmä v Nemecku.
Na pokrytie výroby elektriny z plynu a aj zvýšeného dopytu v dôsledku začatia vykurovacej sezóny pre ochladenie začala Európa čerpať plyn zo zásobníkov v takom objeme, ktorý je na toto ročné obdobie neobvyklý. Dodávky plynu do potrubnej siete zvýšili na úkor svojich zásob aj LNG terminály. Nórsko pritom postupne zvyšuje svoje dodávky do Európy nad 340 mcm/d a dodávky z ďalších krajín sú stabilné. Tento jav postupne ustúpil a ceny mierne klesli.
K poklesu prispelo aj zvolenie Donalda Trumpa za nového prezidenta Spojených štátov. Pre Európu to totiž môže znamenať na jednej strane viac LNG, no na druhej strane aj hospodárske spomalenie v dôsledku nových amerických ciel. V oboch prípadoch sú to však medvedie signály pre ceny komodít.
Rakúska OMV 13. novembra informovala o tom, že dostala od Medzinárodnej obchodnej komory (ICC) arbitrážny rozsudok vo výške viac ako 230 miliónov eur v súvislosti s nepravidelnými dodávkami plynu od Gazpromu, ktoré jej spôsobili finančné straty v roku 2022. Spoločnosť podľa Reuters potvrdila, že započíta pohľadávky voči faktúram podľa rakúskej zmluvy o dodávkach plynu s Gazprom Exportom, aby získala kompenzáciu, ktorá zvýši jej čistý prevádzkový výsledok a peňažný tok. Inými slovami, nezaplatí Gazpromu za aktuálne dodávky. Zároveň vo vyhlásení uviedla, že očakáva, že Gazprom následne stopne ďalšie dodávky plynu, ktoré by mal podľa dlhodobej zmluvy ešte plniť. Táto správa vystrelila ceny plynu na ročné maximá. Splatnosť faktúr Gazpromu je stanovená na 20. deň v mesiaci. Tok ruského plynu cez Veľké Kapušany zatiaľ neklesol a aj po tejto správe dosahoval 41,5 miliónov m3 denne. V sobotu, 15. novembra, Gazprom stopol dodávky OMV, no tranzit ruského plynu cez Ukrajinu neklesol. Gazprom môže tento plyn uložiť do zásobníkov, alebo predať na spotovom trhu.
Obavy a riziká zosilneli
Hoci OMV vyhlasuje, že na zastavenie dodávok ruského plynu do Rakúska ešte pred koncom roka je pripravená, nie je možné vylúčiť nárast dopytu na spotovom trhu v prípade extrémnejšieho ochladenia.
Podľa predpovedí má byť mierne chladnejší aj december. Od konca októbra začalo čerpanie zo zásobníkov. Ešte 28. októbra boli európske zásobníky plné na 95,32%, no do 15. novembra sa z nich vyťažilo už 4,06 %. V prípade dlhšie trvajúcich extrémnych mrazov počas zimy môžu zásoby klesnúť až pod 30 %.
Ruská armáda spolu so severokórejskými vojakmi začínajú oslobodzovať časť Kurskej oblasti obsadenej ukrajinskou armádou. Boje sa môžu opäť odohrávať v blízkosti meracej stanice v Sudži. Riziko zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu môže preto opäť eskalovať.
Ak bude tranzit plynu cez Ukrajinu zastavený, ruská armáda môže začať bombardovať ukrajinskú plynovú infraštruktúru. Ak Ukrajincom poklesne ťažba a dodávky plynu, môžu žiadať o pomoc Európu a vystaviť ju tak dileme, či dodá Ukrajine plyn aj keď ho sama nebude mať dostatok.
Všetky tieto okolnosti môžu viesť k tomu, že plnenie zásobníkov cez leto bude komplikovanejšie. To je dôvod nedávneho prudšieho rastu letného produktu Sum-25. K 15. novembru bol dokonca o viac 3 eurá drahší ako zimný produkt Win-25. Toto je nepríjemná správa nielen pre obchodníkov a dodávateľov, ale aj pre prevádzkovateľov zásobníkov, ktorých hlavný príjem plynie z kladnej arbitráže medzi týmito dvomi produktmi.
Pozitívnou správou sa môže javiť prvý kontrakt SPP na dovoz azerbajdžanského plynu počas decembra. Cenami však nezamával, keďže nepôjde o dodávku cez Ukrajinu, ale cez južnú trasu do Rakúska a cez Baumgarten na Slovensko. Ide však o náznak možnej budúcej spolupráce, ktorá môže nakoniec predsa len vyústiť do zachovania tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, aj keď len vo veľmi zredukovanom objeme.
Viacerí analytici pred dvomi rokmi predpovedali, že ešte aj táto zima bude pre Európu náročná a zdá sa, že sa nemýlili. Fakt je, že európskemu trhu s plynom stále chýba rezervný „vankúš“, ktorý by dokázal stlmiť šok v prípade trvalého alebo dlhodobejšieho výpadku niektorého z veľkých zdrojov plynu. Týmto vankúšom býval v minulosti americký LNG a ruský potrubný plyn. USA však do Európy dodáva maximum a dodatočná voľná kapacita v európskych LNG termináloch nie je veľká. Navýšenie dodávok ruského plynu do Európy v súčasnej geopolitickej situácii neprichádza do úvahy. Takýto vankúš sa podarí vytvoriť až v roku 2026, keď bude v Európe dobudovaný väčší počet nových LNG terminálov a zároveň vo svete pribudne dostatočná kapacita skvapalňovacích LNG závodov.
Dovtedy bude európsky trh s plynom stále mimoriadne zraniteľný. Práve táto jeho zraniteľnosť je dôvodom toho, prečo ceny tak citlivo reagujú na akúkoľvek udalosť, ktorá môže čo len trochu rozkývať svetovú rovnováhu dopytu a ponuky po LNG, alebo európsku rovnováhu na potrubnom plyne.
Treba si však tiež uvedomiť, čo všetko Európa urobila za posledné dva roky. Nech by došlo k akejkoľvek nepriaznivej situácii, dodávky plynu sú už natoľko diverzifikované, že trojciferné ceny plynu tak skoro (ak vôbec) neuvidíme. A ak sa konflikty na Blízkom východe a na Ukrajine skončia mierovými dohodami, ceny plynu budú môcť klesnúť možno až pod 30 EUR/MWh.
Autor: Ján Pišta
Článok vyšiel v časopise SLOVGAS 2024
Ján Pišta je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o., ktorá v pravidelných týždenných intervaloch poskytuje svojim klientom správy o vývoji trhov s plynom a elektrinou. Tieto správy analyzujú aktuálne faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj cien plynu a elektriny v strednej Európe a poskytujú aj indikácie budúceho vývoja cien plynu, elektriny, emisných kvót, uhlia, LNG a ropy. Ak chcete zistiť, čím môžu byť pre Vás tieto správy prospešné, pošlite požiadavku o bezplatnú vzorku aktuálnych týždenných správ na mail jan.pista@jpx.sk.