Moskva 27. marca 2025 – Washington a Moskva diskutujú o opätovnom spustení plynovodu Nord Stream. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov to vyhlásil v rozhovore pre štátom kontrolovanú televíznu stanicu Pervij Kanal, ktorého prepis zverejnil web ministerstva zahraničných vecí. Lavrov sa tak stal prvým vysoko postaveným predstaviteľom zainteresovaných strán, ktorý priznal rokovania o oživení projektu. Téme sa venoval portály politico.eu a themoscowtimes.com.
„Teraz, samozrejme, existujú nezhody. Je však len v záujme Ruska a Spojených štátov obnoviť normálne dodávky energie do Európy? O plynovodoch Nord Stream sa diskutuje,“ uviedol podľa Moscow Times v rozhovore Lavrov.
(Edit – prepis rozhovoru na webe ruského ministerstva zahraničných vecí uvádza Lavrovov citát v tejto podobe: „There are differences today too, of course. However, will restoring normal energy supplies to Europe serve only the interests of the United States and Russia? I am referring to the Nord Stream pipelines.“ Samozrejme, aj dnes existujú rozdiely. Bude však obnovenie normálnych dodávok energie do Európy slúžiť len záujmom Spojených štátov a Ruska? Mám na mysli plynovody Nord Stream.)
„Pravdepodobne by bolo zaujímavé sledovať, či Spojené štáty využijú svoj vplyv na Európu a prinútia ju neodmietať ruský plyn,“ dodal šéf ruskej diplomacie podľa Politico, s tým, že to naberá nádych surrealizmu. „Európa a jej podniky dnes platia za energie niekoľkonásobne viac v porovnaní s americkými spoločnosťami. „Ľudia ako Robert Habeck, Ursula von der Leyenová a Boris Pistorius zároveň hovoria, že by nikdy nedovolili obnovenie prevádzky plynovodov Nord Stream. Títo ľudia sú buď chorí, alebo majú samovražedné sklony,“ vyhlásil Lavrov, ktorý podľa Politico dodal, že existuje „záujem obnoviť normálne dodávky energie do Európy“.
Špekulácie o reštarte Nord Streamu
Plynovody Nord Stream 1 (Vyborgu v severozápadnom Rusku do nemeckého Lubminu) a Nord Stream 2 (Usť-Luga – Lubmin) boli vybudované ruským Gazpromom v spolupráci (finančnej aj technickej) so západnými spoločnosťami a pri maximálnej kapacite boli schopné dodávať do Európy 110 miliárd m3 plynu ročne.
Zatiaľ čo Nord Stream 1 vstúpil do prevádzky v roku 2011, spustenie Nord Streamu 2, dokončeného v roku 2021, znemožnila geopolitika. Niekoľko dní pred spustením ruskej invázie na Ukrajinu (21. 2. 2022) Moskva uznala odštiepenecké republiky na východe Ukrajiny, na čo Nemecko zareagovalo zastavením procesu certifikácie plynovodu.
Na západné sankcie uvalené za jeho inváziu Rusko reagovalo okrem iného aj škrtením dodávok plynu do Európy, a to aj cez Nord Stream 1. Po ich postupnom znižovaní Gazprom pristúpil 31. augusta 2022 k úplnému zastaveniu prepravy plynu cez Nord Stream 1.
Zhruba o mesiac neskôr, 26. septembra, poškodili tri zo štyroch línií plynovodov Nord Stream sabotážne výbuchy, po ktorých ostala funkčná len jedna línia plynovodu Nord Stream 2.
Európska únia v reakcii na ruskú inváziu prijala politické rozhodnutie do roku 2027 odísť od ruského plynu, ktorý pred vojnou pokrýval cca 40 % jej spotreby. Zákaz jeho nákupu však nezahrnula do žiadneho doterajšieho balíka sankcií a tak do Európy naďalej prúdia značné množstvá najmä ruského LNG, ale aj potrubného plynu. Podľa aktuálnej analýzy think-tanku Ember sa dovoz ruského plynu do EÚ v minulom roku zvýšil o 18 % napriek plánom na jeho postupné zastavenie. Za nárastom sú podľa Ember najmä Taliansko, Česko a Francúzsko.
V poslednom období sa začali v médiách objavovať správy, podľa ktorých sa v súvislosti s nádejou na mierové rusko-ukrajinské rokovania na stôl opäť dostala možnosť obnovenia prepravy plynu cez Nord Stream.
Práve tá malo byť cieľom rokovaní vo Švajčiarsku (kde sídli aj prevádzkovateľ plynovodu, spoločnosť Nord Stream 2 AG). Podľa denníkov Frankfurter Rundschau a Financial Times malo o spustenie plynovodov záujem konzorcium nemenovaných amerických spoločností.
Jedným z účastníkov rokovaní mal byť údajne Matthias Warnig, bývalý dôstojník Stasi a blízky priateľ Vladimira Putina. Obaja sa poznajú od 80. rokov, keď Putin pôsobil v Drážďanoch ako dôstojník KGB a Warnig pracoval pre Stasi. Do roku 2023 bol práve Warnig výkonným riaditeľom spoločnosti Nord Stream 2 AG, uviedol portál wnp.pl.
Na otázku FT však Warnig, ktorý je od roku 2022 na sankčnom zozname USA, poprel akúkoľvek účasť na rokovaniach s americkými politikmi alebo podnikateľmi. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tieto správy tiež poprel a Gazprom sa k nim odmietol vyjadriť. Nemecké ministerstvo hospodárstva vyhlásilo, že „nezávislosť od ruského plynu má pre nemeckú vládu strategický význam z hľadiska bezpečnostnej politiky a tá sa jej drží“.
O rokovaniach písal aj nemecký Bild, podľa ktorého Nemecko skúma možnosti, ako zabrániť obnoveniu prevádzky Nord Stream 2 podľa dohody medzi USA a Ruskom v rámci urovnania vojny na Ukrajine. Podľa Bildu už niekoľko týždňov prebiehajú tajné rokovania medzi zástupcami Ruska a Spojených štátov o kúpe poškodeného plynovodu americkými investormi.
Náznaky zmeny nemeckého postoja
Hoci končiaca nemecká vláda prezentovala k obnoveniu prepravy plynu cez Nord Stream odmietavý postoj, v radoch budúcej nemeckej koalície stredopravých CDU/CSU a sociálnych demokratov z SPD sa začali objavovať opačné názory.
„Ak sa jedného dňa podarí dosiahnuť spravodlivý a bezpečný mier s Ukrajinou, potom by sme mali byť schopní opäť diskutovať aj o nákupe ruského plynu,“ povedal v polovici marca pre Politico Jan Heinisch z CDU, jej vyjednávač v rámci koaličných rokovaní. „Už nikdy nie na úrovni rovnakej závislosti ako predtým, nie pod cenovým diktátom – ale Rusko je jedným z mnohých dodávateľov na svete,“ dodal. Heinisch je členom pracovnej skupiny pre energetiku a klímu v rámci koaličných rokovaní a má za úlohu formovať energetickú politiku pre nemeckú vládu vedenú CDU pod vedením budúceho kancelára Friedricha Merza, upozornil portál Politico, podľa ktorého Heinisch nie je vo svojich názoroch osamotený.
Jeho stranícky kolega Thomas Bareiss, vyjednávač pre infraštruktúrnu politiku naznačil, že Európa by sa nakoniec mohla vrátiť k ruskému plynu prostredníctvom dodávok práve cez Nord Stream 2. Pri uvažovaní niekoľko rokov dopredu sa podľa neho môžu sa objaviť isté prekvapenia. Po nastolení mieru, normalizácii vzťahov a zrušení sankcií môže plyn opäť začať prúdiť, tvrdí Bareiss. „Tentoraz možno cez plynovod pod kontrolou USA,“ napísal podľa Politico na sociálnej sieti. Argumentoval pritom trhovou realitou s tým, že ruský potrubný plyn bude aj naďalej cenovo dostupnejší a šetrnejší ku klíme ako LNG. Poukázal aj na správy o záujme investorov zo Spojených štátov o oživenie plynovodu Nord Stream 2, ktorého budúcnosť zostáva po sabotážnom útoku v roku 2022 neistá.
Nesúhlas časti EÚ
Niektoré krajiny EÚ sa podľa Politico obávajú opätovnej závislosti od Moskvy. „Je to zlé pre Európu,“ povedal jeden z diplomatov EÚ pod podmienkou zachovania anonymity. Skutočnosť, že rokovania o Nord Streame prebiehajú bez európskej účasti, je podľa neho „šialená“. Podľa ďalšieho diplomata by to mala byť „striktne európska otázka“.
Tento krok zároveň vyvoláva obavy, že by sa mohol stať ďalšou pákou Trumpovej administratívy proti EÚ. „Chcú nás zatlačiť do kúta“ s ‚ďalšou vrstvou závislosti‘, povedal pre Politico tretí diplomat EÚ s tým, že ide o „ekonomický imperializmus“.
Pohľad šéfa TotalEnergies
Európa bude naďalej potrebovať určitú úroveň dodávok ruského plynu, ak si má zachovať konkurencieschopnosť, uviedol generálny riaditeľ francúzskej energetickej spoločnosti TotalEnergies Patrick Pouyanne na stredajšom (26. 3.) priemyselnom podujatí v Berlíne a v tejto súvislosti poukázal na plynovody Nord Stream.
„Nebol by som prekvapený, keby sa dve zo štyroch línií vrátili do prevádzky, štyri zo štyroch nie,“ povedal Pouyanne s tým, že LNG prichádzajúci odkiaľkoľvek nemôže konkurovať ruskému potrubnému plynu. „Myslím si, že bude zaujímavé sledovať, či budeme odolávať lacnému ruskému plynu, alebo nie,“ povedal Pouyanne, ktorý zdôraznil význam lacnej energie pre priemysel v Európe, najmä v Nemecku. „Myslím si, že stredná Európa nebude úplne odolávať,“ dodal šéf TotalEnergies.
Povedal, že európska stratégia diverzifikácie energetických zdrojov má zmysel, ale kontinent by si mal „dávať pozor, aby sa v budúcnosti nedostal do rovnakej situácie ako USA“, čím narážal na rastúci dovoz LNG z USA.
Prekážky reštartu
Úsilie o obnovenie prevádzky Nord Streamu naráža na mnohé právne a logistické prekážky, tvrdí portál Politico a pripomína, že neporušená je len jedna zo štyroch línií, ktoré by spolu mohli pokryť 30 % ročného dopytu EÚ po plyne, čo znamená, že ostatné by sa museli najprv opraviť.
Podľa Jacopa Mariu Pepeho, hlavného analytika Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti, by to bolo „technicky a finančne uskutočniteľné“ a znamenalo by to, že akýkoľvek americký investor by kupoval plyn z Ruska a až potom by ho predával Európe ako plyn pod americkou značkou.
Mohlo by to však znamenať, že by sa pre plynovod musela zabezpečiť nová právna certifikácia od krajín, ako je Nemecko, tvrdí Pepe, podľa ktorého by to bolo ťažké, pretože si to vyžaduje súhlas viacerých hráčov, najmä v Európe, ktorí nie sú úplne na rovnakej „vlnovej dĺžke“ ako Moskva a Washington, dodal poľa Politico.
Z právneho hľadiska je dôležité, že spoločnosť Nord Stream 2 AG, prevádzkovateľ rovnomenného plynovodu vo vlastníctve Gazpromu, musí do 9. mája splatiť svoje dlhy, inak bude čeliť možnému bankrotu. Vrcholový predstaviteľ spoločnosti Shell, ktorá je kľúčovým finančným podporovateľom projektu, tiež uviedol, že Gazprom musí najprv vyriešiť svoje prebiehajúce arbitrážne spory v Európe a až potom začať rokovať o oživení Nord Stream 2, píše Politico.
Podľa portálu by to pre Moskvu tiež znamenalo, že by sa musela vzdať svojich plynovodov. Bez ohľadu na to, či americkí investori kúpia Nord Stream 2 pred uplynutím zákonnej lehoty alebo po nej, podľa Pepeho by tým americkí podporovatelia získali kontrolu nad vývozom ruských plynovodov, ktorú si Moskva tradične úzkostlivo chránila. „Znamenalo by to zásadnú zmenu v zahraničnej politike Ruska a Putina v oblasti plynu,“ dodal. „Nemožno to však vylúčiť, ak bude politická vôľa,“ uzavrel pre web Politico šéf analytik Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti.