Ašchabad 10. marca 2025 – Úsilie Turkménska o ekonomické zúžitkovanie svojich prírodných zdrojov, najmä obrovských zásob zemného plynu (podľa rôznych zdrojov 5.-6. najväčších na svete na úrovni cca 50 biliónov metrov kubických) vyzeralo donedávna ako nekonečný príbeh. Ašchabad sa snaží zbaviť svojho dlhodobého imidžu izolovanej krajiny, minimálne pokiaľ ide o export plynu. Podľa portálu eurasianet.org by v tejto veci mohlo prísť k pozitívnemu obratu, o čom svedčí aj vývoj v posledných mesiacoch, keď sa Turkménsko pustilo do uzatvárania dohôd, ktoré by z dlhodobého hľadiska mohli výrazne zmeniť aj štruktúru dovozu energie do Európskej únie.
Ústredným bodom turkménskeho úsilia o diverzifikáciu vývozu plynu je dohoda o výmene plynu s Iránom a Tureckom. Turkménsko a Turecko nemajú spoločnú hranicu a nespája ich žiadny plynovod. Existujú však plynovody, ktoré spájajú Turkménsko s Iránom, a plynovody, ktoré spájajú Irán s Tureckom. V rámci výmeny by tak objemy plynu dovážané z Turkménska do Iránu mali byť zamenené za ekvivalentné objemy vyvážané z Iránu do Turecka.
Na jej základe by mal Ašchabad dodávať Ankare 1,3 miliardy kubických metrov plynu do konca roku 2025, pričom v nasledujúcich rokoch by sa ročné dodávky mali zvýšiť na 2 miliardy kubických metrov. Plyn začal prúdiť 1. marca, uviedol portál eurasianet.org.
Podpis dohody medzi turkménskym štátnym prevádzkovateľom plynovodov BOTAS-om a turkménskym Turkmengazom z 11. februára oznámil turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar. „Urobili sme historický krok v rámci turkménsko-tureckej energetickej spolupráce,“ uviedol Bayraktar s tým, že dohoda posilňuje bezpečnosť dodávok zemného plynu pre Turecko a región a zároveň prehĺbi strategickú spoluprácu medzi oboma krajinami. V rámci dlhodobej spolupráce medzi krajinami sa diskutuje aj o samostatnom projekte výstavby plynovodu cez Kaspické more z Turkménska do Azerbajdžanu a ďalej do Turecka, dodal Bayraktar.
Potvrdil tak postoj turkménskeho prezidenta Serdara Berdymuhamedova z marca 2024, keď podpísal s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom predbežnú dohodu o výmene plynu medzi Turkménskom a Tureckom. „Máme politiku diverzifikácie trás vývozu,“ povedal Berdymuhamedov a dodal, že plyn z Turkménska by sa mohol dostať do Turecka a Európy dvoma cestami: cez Kaspické more do Azerbajdžanu alebo cez Irán.
Pohľad analytikov
Regionálni analytici v tejto súvislosti poznamenali, že dohoda o dodávkach do Turecka je prvou svojho druhu, v rámci ktorej turkménsky zemný plyn smeruje na západ po trase, ktorá obchádza Rusko. Podľa niektorých prognóz by objem turkménskeho vývozu do Turecka a ďalej do Európskej únie mohol v priebehu nasledujúcich 25 rokov dosiahnuť 65 mld. m3.
Dohoda o výmene v súčasnosti zabezpečuje dodávku len veľmi skromných objemov do Turecka, ale jej strategický význam spočíva v posilnení energetickej diverzifikácie Európy, uviedol politický analytik Rauf Mammadov v komentári, ktorý uverejnila tlačová agentúra Anadolu. Potenciálne „poskytuje európskym štátom väčší vplyv pri budúcich rokovaniach o energetike, najmä ak sa obnovia dodávky ruského plynu“, dodal podľa portálu eurasianet.org.
Ďalší regionálny pozorovateľ, Hikmet Eren, vedúci nadácie EkoAvrasya, neziskového subjektu so sídlom v Ankare, ktorý sa venuje podpore silnejších väzieb medzi turkickými štátmi, charakterizoval turecko-turkménsku dohodu ako schopnú zmeniť ťažisko Európskej únie, pokiaľ ide o dovoz energie. „Dnešný krok nie je len obchodnou dohodou; má potenciál nanovo definovať regionálnu rovnováhu síl,“ dodal Eren pre spravodajský portál Türkiye Today.
Ďalšie odbytiská pre turkménsky plyn
Okrem dohody o výmene plynu s Tureckom sa Turkménsko chystá rozšíriť vývoz do susedných štátov, Afganistanu, Kazachstanu a Uzbekistanu. Kazašská štátna plynárenská spoločnosť QazaqGaz oznámila, že urýchľuje zvýšenie kapacity plynovodu spájajúceho obe krajiny, ktorý zdvojnásobí objem vývozu turkménskeho plynu. Výkonný riaditeľ QazaqGaz Sanžar Žarkešov navštívil 28. februára aj Ašchabad, kde rokoval o spoločných projektoch prieskumu a ťažby.
„Obe strany sa dohodli na urýchlení práce ich spoločnej expertnej skupiny s cieľom zabezpečiť efektívnu spoluprácu,“ uvádza sa vo vyhlásení spoločnosti QazaqGaz s tým, že stretnutie znamenalo prirodzené pokračovanie strategických dohôd na vysokej úrovni, ktoré sa medzi oboma krajinami dosiahli už skôr.
Turkménsko má podľa odhadov piate až šieste najväčšie preukázané zásoby zemného plynu na svete. Až donedávna sa turkménski predstavitelia zdráhali uzatvárať dohody o dodávkach plynu na západ, keďže väčšina vývozu krajiny smerovala do Ruska a Číny. Regionálni experti sa domnievajú, že turkménska ostražitosť voči západným spoločnostiam pramenila z túžby izolovať krajinu od zahraničných vplyvov. Jeden regionálny pozorovateľ nedávno označil Turkménsko za „pravdepodobne druhý najizolovanejší štát na svete po Severnej Kórei“, uviedol eurasient.org.
Analýza nemeckej nadácie
Analýza krajiny, ktorú vypracovala nemecká Bertelsmannova nadácia, tvrdí, že ekonomické tlaky nútia turkménske vedenie k hospodárskemu otvoreniu krajiny a diverzifikácii obchodu, hoci zdôrazňuje, že „cieľom týchto aktivít nie je demokratizácia“ politického systému.
Posledné desaťročie krajinu sužuje nefunkčnosť ekonomiky, ktorá ochudobňuje čoraz širšiu časť turkménskej spoločnosti z dôvodu straty kúpnej sily a nedostatku cenovo dostupných potravín, čo ešte zhoršuje prudko rastúca nezamestnanosť, vymenovala nadácia.
Krajina má podľa nej zdroje na zvrátenie súčasného trendu. Energetický sektor poskytuje vláde „značný potenciál pre rozpočtové príjmy a pre oživenie hospodárstva“, ale nedostatok politickej vôle maximalizovať dostupné hospodárske zdroje bráni krajine v rozvoji „cielenej a udržateľnej hospodárskej politiky“, tvrdí podľa Eurasianetu správa Bartelsmannovej nadácie.
Je podľa nej možné, že turkménski predstavitelia usúdili, že silná hospodárska angažovanosť vo vonkajšom svete ponúka súčasnému režimu najlepšiu šancu na udržanie sa. Ašchabad prejavil nielen zvýšený záujem o rozšírenie svojich možností vývozu plynu, ale aj o užšiu integráciu do vznikajúcich obchodných sietí medzi Východom a Západom.
Nadácia v správe ďalej uvádza, že Turkménsko „veľmi potrebuje financovanie projektov v oblasti zemného plynu a iných priemyselných projektov“ a jeho vedenie „považuje tranzitný obchod za potenciálne bohatý zdroj príjmov“. Analýza tiež tvrdí, že „vláda sa snaží ukázať Turkméncom, že politika krajiny má vysokú hodnotu aj z medzinárodného hľadiska, uzavrel portál eurasianet.org.
Slovensko chce rozvíjať spoluprácu s Turkménskom
Zhodou okolností minulý týždeň (5. 3.) podnikla krok smerom k zintenzívneniu spolupráce s Turkménskom slovenská vláda. Na svojom zasadnutí schválila návrh dohody o hospodárskej spolupráci medzi oboma krajinami, ktorý predložilo Ministerstvo hospodárstva SR.
„Účelom tejto dohody je rozvíjať a zintenzívniť hospodársku spoluprácu medzi zmluvnými stranami na základe rovnosti a vzájomných výhod a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi štátov zmluvných strán,“ špecifikoval rezort hospodárstva v predloženom materiáli.
Turkménsko je jednou z krajín v strategicky dôležitom regióne Strednej Ázie, s ktorého krajinami má SR záujem zintenzívniť ekonomickú spoluprácu a podporiť záujmy slovenských podnikateľských subjektov, zdôvodnilo MH. Turkménsko, ktoré má značné zásoby plynu a ropy, významné ložiská kovov a veľmi dobre rozvinutú poľnohospodársku výrobu, sa podľa rezortu vzhľadom na svoju geografickú polohu stáva dôležitým logistickým a obchodným uzlom.
Spolupráca by sa mala sústrediť predovšetkým na priemysel, dopravu a logistiku, investície, inovácie, energetiku a baníctvo, cestovný ruch a šport, ale aj na malé a stredné podniky, technickú normalizáciu, poľnohospodárstvo a lesníctvo, ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo, telekomunikácie a informačné technológie, vedu a vzdelávanie. Kooperácia štátov však nie je obmedzená iba na dané oblasti a dohoda im umožňuje zamerať sa aj na iné oblasti hospodárskej spolupráce na základe vzájomného záujmu, uzavrelo Ministerstvo hospodárstva SR.