Brusel 14. novembra 2024 – Energetickú bezpečnosť Európy počas jej prechodu na klimatickú neutralitu do roku 2050 možno zvýšiť kombináciou trhovo riadeného uzatvárania zmlúv o LNG, integrácie trhu, dôveryhodných záväzkov v oblasti klímy, cieleného stanovovania cien skleníkových plynov a posilnenej medzinárodnej spolupráce. Vo svojej štúdii to tvrdí think tank Centre on Regulation in Europe (CERRE). Jej hlavné zistenia publikoval portál Natural Gas World.
Jeho výskum skúma stratégie, ktoré môže Európa použiť na zaistenie energetickej bezpečnosti pri splnení svojich cieľov v oblasti dekarbonizácie, najmä ak obnoviteľné a jadrové zdroje majú slabú výkonnosť v dôsledku klimatických a technologických faktorov. Štúdia sa prostredníctvom komplexného modelovania energetického systému snaží kvantifikovať ekonomickú hodnotu flexibilných dodávok LNG pre Európu podľa scenárov, ktoré sú v súlade s cieľom Parížskej dohody obmedziť nárast teploty na 1,5 °C. Zistenia podľa CERRE podčiarkujú význam LNG ako prechodného paliva, najmä počas scenárov energetickej krízy, a navrhujú politika na stabilizáciu cien energie, minimalizáciu emisií a posilnenie transatlantickej spolupráce v oblasti energetickej bezpečnosti.
Výsledky modelovania naznačujú, že stabilizácia spotových cien plynu počas napätého trhu je nevyhnutná na zmiernenie ekonomických vplyvov na Európu. Scenáre energetickej krízy, ktoré sa vyznačujú extrémnym počasím a zníženou produkciou OZE, môžu spôsobiť výrazné zvýšenie cien plynu a spotrebiteľských nákladov, konštatuje štúdia.
Zmierňovanie cenových výkyvov plynu a nákladov spotrebiteľov
Ďalej tvrdí, že prístup k flexibilným dodávkam LNG, najmä prostredníctvom dohôd o LNG (napr. opcie, dohody o poplatkoch, zmluvy o strope a spodnej cenovej hranici dodávok LNG) so severoamerickými dodávateľmi, je rozhodujúci pri zmierňovaní týchto cenových výkyvov. Takéto zmluvy ponúkajú európskym kupujúcim flexibilitu na prispôsobenie sa trhovým podmienkam, čím sa vyhýbajú dlhodobým záväzkom tradičných zmlúv s pevnou destináciou a zabezpečujú stabilné ceny počas období vysokého dopytu.
V scenároch bez zabezpečeného kontraktovania LNG by veľkoobchodné ceny plynu mohli v roku 2030 vzrásť až na 144 €/MWh v porovnaní s 31 €/MWh v základnom scenári. Na druhej strane forwardové zmluvy na flexibilný LNG pomáhajú udržiavať ceny blízko základnej úrovne, čo prináša významné ekonomické výhody.
Očakáva sa, že v roku 2030 by tieto zmluvy mohli znížiť veľkoobchodné náklady spotrebiteľov plynu o približne 343 mld. € a kapitálové výdavky na energetickú infraštruktúru o 25 miliárd eur, uvádza štúdia. Ak by sa udalosti energetickej krízy modelované štúdii vyskytli v rokoch 2030, 2040 a 2050, kumulatívne zľavové výhody by predstavovali 542 miliárd eur pri úsporách spotrebiteľských nákladov na plyn a 48 miliárd eur v capexových úsporách.
Druhá výhoda prístupu k flexibilným dodávkam LNG spočíva v jeho potenciáli podporiť európsku reindustrializáciu. Napríklad v roku 2040 by forwardové zmluvy pre LNG mali viesť k nižším a stabilnejším cenám plynu vo výške 32 €/MWh v porovnaní so 68 €/MWh v základnom scenári. Táto cenová stabilita zmierňuje volatilitu zvyčajne spojenú s udalosťami energetickej krízy a podporuje vyššiu spotrebu plynu, ktorá sa v roku 2040 predpokladá na úrovni 293 bcm v porovnaní s 253 bcm podľa základného scenára.
To naznačuje, že uzatváranie zmlúv o LNG zvyšuje energetickú bezpečnosť Európy tým, že chráni pred potenciálnymi prerušeniami dodávok a podporuje podmienky vedúce k reindustrializácii. Dostupnosť stabilných a cenovo dostupných dodávok LNG môže oživiť európsku priemyselnú činnosť, zvýšiť dopyt po plyne v tomto odvetví a podporiť širší hospodársky rast.
Po tretie, uzatváranie zmlúv o flexibilnom LNG má dôsledky na stabilizáciu cien elektriny a vodíka, ktoré sú často úzko spojené s cenami plynu. Hoci v štúdii nebol modelovaný priamy vplyv udalostí energetickej krízy na ceny elektriny a vodíka, je rozumné vyvodiť záver, že prudké zvýšenie cien plynu v takýchto scenároch by mohlo viesť k zvýšeným nákladom na elektrinu a vodík, najmä ak výroba elektriny v plynových zdrojoch, ako aj výroba vodíka vo veľkej miere závisia od zemného plynu. Stabilizácia cien plynu prostredníctvom forwardových zmlúv by pravdepodobne stabilizovala ceny elektriny a vodíka. Bolo by obzvlášť prospešná počas budúcich udalostí spojených s energetickou krízou, pretože by to pomohlo zabrániť eskalácii nákladov v týchto kritických odvetviach, čím by sa znížil celkový hospodársky vplyv na európskych spotrebiteľov a priemyselné odvetvia, tvrdí štúdia CERRE.
Zabránenie fiškálnym zásahom
Nakoniec, uzatváranie zmlúv na flexibilný LNG môže zabrániť rozsiahlym fiškálnym zásahom a makroekonomickej nestabilite, ktoré Európa zažila počas energetickej krízy v rokoch 2021 – 2023. Počas nej vlády v EÚ, Veľkej Británii a Nórsku vyhradili približne 651 mld. € na ochranu spotrebiteľov pred rastúcimi nákladmi na energiu (Bruegel, 2023). Najviac, cca 268 mld. €, teda približne 7,4 % HDP (Bruegel, 2023), na tento účel vynaložilo Nemecko. Tieto rozsiahle fiškálne opatrenia boli rozhodujúce pri zmierňovaní bezprostredného dopadu energetickej krízy, ktorú ešte viac zhoršilo prudké zníženie dodávok plynu z Ruska po invázii na Ukrajinu (Európska komisia, 2023).
Okrem priamej finančnej podpory podnietila kríza výrazné zrýchlenie investícií do obnoviteľnej energie. Napríklad v roku 2022 bolo v EÚ nainštalovaných približne 50 GW veternej a solárnej kapacity, čo je rekordný prírastok, ktorý v sektore energetiky znížil závislosť na zemnom plyne o približne 11 bcm (IEA, 2023). Tento rýchly nárast investícií do OZE bol súčasťou širšieho úsilia o zvýšenie energetickej bezpečnosti a prechod od nestálych trhov s fosílnymi palivami.
Náhle a rozsiahle fiškálne intervencie však mali širšie makroekonomické dôsledky (ECB, 2023). Energetická kríza spojená so značnými vládnymi výdavkami prispela k inflačným tlakom s možnými nepriaznivými vplyvmi na politickú stabilitu, investície a spotrebu. Aj keď boli tieto zásahy potrebné na zabránenie hlbšiemu hospodárskemu poklesu, mohli by mať dlhodobé účinky, ak by neboli starostlivo riadené (ECB, 2023). Náhle a veľké transfery v rámci spoločnosti, poháňané týmito fiškálnymi opatreniami, majú teda potenciál narušiť ekonomickú rovnováhu a vytvoriť výzvy pre budúcu fiškálnu politiku.
Stabilizáciou cien plynu prostredníctvom forwardových zmlúv na LNG sa Európa môže vyhnúť potrebe takýchto rozsiahlych fiškálnych zásahov v budúcich energetických krízach. To by pomohlo zachovať makroekonomickú stabilitu, znížiť potenciál inflačných tlakov a vytvoriť predvídateľnejšie a stabilnejšie prostredie pre investície a spotrebu, čo by v konečnom dôsledku podporilo ekologický prechod. Stručne povedané, uzatváranie zmlúv na flexibilný LNG ponúka ekonomické výhody tým, že stabilizuje ceny plynu a podporuje reindustrializáciu, stabilizuje ceny elektriny a vodíka a pomáha vyhnúť sa rozsiahlym fiškálnym zásahom.
Vďaka týmto výhodám je uzatváranie zmlúv na flexibilný LNG pre Európu kľúčovou stratégiou, pretože sa snaží zabezpečiť energetickú bezpečnosť a ekonomickú stabilitu a zároveň presadzovať svoje ciele v oblasti dekarbonizácie. Aj keď je stabilizácia cien energie nevyhnutná, riešenie environmentálnych vplyvov dovozu fosílnych palív je rovnako dôležité. Energetická kríza v rokoch 2021 – 2023 ukázala, ako energetické toky presmerované do Európy, často z regiónov s menej prísnymi environmentálnymi predpismi, viedli k zvýšenej spotrebe uhlia inde, čo podkopalo globálne úsilie o dekarbonizáciu (IEA, 2022).
Otázka emisií
Aby sa tento scenár neopakoval, Európa mus podľa CERREí zabezpečiť dodávky energie a to, aby ich dovozy boli v súlade s prísnejšími normami emisií skleníkových plynov, čím prispeje k širšiemu cieľu znížiť globálne emisie a vyhnúť sa neúmyselným následkom energetických kríz. Najmä riešenie environmentálneho vplyvu dovozu LNG, špeciálne metánových emisií, je kritickým prvým krokom pri znižovaní celkovej stopy emisií skleníkových plynov z dovozu fosílnych palív.
Výskum zdôrazňuje, že rozšírenie cien uhlíka na celý hodnotový reťazec dovozu fosílnych palív (okrem oceňovania emisií zo spaľovania prostredníctvom EU ETS) by malo len okrajový vplyv na celkové náklady na energetický systém EÚ, pričom by sa počas modelovaného obdobia zvýšili približne o 1 %. Táto politika však výrazne mení globálny obchodný tok LNG a vytvára ekonomické stimuly pre vývozcov LNG, aby zlepšili svoje emisné profily s cieľom zachovať si prístup na európske trhy. Príjmy z tejto politiky by sa mohli prerozdeliť v rámci Európy, aby sa vyrovnali vyššie spotrebiteľské náklady, čím by sa podporilo verejné akceptovanie prísnych opatrení klimatickej politiky.
Komplexné stanovovanie cien skleníkových plynov v EÚ funguje ako de facto klimatický klub tým, že ukladá pokuty vývozcom, ktorí nedodržiavajú pravidlá, a celosvetovo podporuje postupy čistejšej energie. Štúdia ukazuje, že keď sa severoamerický LNG odkloní na menej environmentálne regulované trhy v Ázii, zintenzívni konkurenciu medzi etablovanými vývozcami, ako sú Austrália a Blízky východ, čo by zase mohlo podnietiť týchto vývozcov, aby presadzovali podobné opatrenia manažmentu emisií skleníkových plynov na svojich primárnych vývozných trhoch s cieľom udržať si svoju konkurenčnú výhodu.
Táto dynamika má podľa štúdie dva pozitívne účinky: (i) potenciálne pomáha postupne znižovať spotrebu uhlia v Ázii a emisie skleníkových plynov a (ii) nepriamo podporuje širšiu medzinárodnú spoluprácu pri znižovaní metánových emisií. Preskupenie globálnych obchodných tokov LNG v dôsledku komplexnej cenotvorby skleníkových plynov v Európe ukazuje, ako môžu strategické environmentálne politiky vytvárať ekonomické tlaky, ktoré podnecujú širšie prijatie podobných opatrení, čo v konečnom dôsledku prispieva k širším cieľom globálneho znižovania emisií skleníkových plynov.
Liberalizovaný a integrovaný trh EÚ s energiou poskytuje flexibilitu na absorbovanie globálnych nerovnováh v obchode s LNG, vďaka čomu sa región stáva stabilizujúcou silou počas narušení svetového obchodu. V kombinácii s právnym záväzkom EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 táto trhová štruktúra ponúka silné ekonomické stimuly pre globálnych energetických hráčov, aby sa angažovali v Európe a zároveň sa prispôsobili prísnym klimatickým normám. Posilnenie integrácie trhu medzi členskými štátmi by ďalej podporilo efektívne energetické toky, investície do infraštruktúry a rovnováhu medzi liberalizáciou trhu a klimatickými záväzkami, čím by sa posilnila pozícia Európy ako kľúčového hráča v globálnom obchode s LNG, aj keď nejde o najväčší dovozný trh.
Štúdia naznačuje, že zabezpečenie flexibilných dodávok LNG prostredníctvom dohôd o LNG s kľúčovými dodávateľmi je kľúčové pre udržanie cenovej stability. Okrem toho by EÚ mala preskúmať stimulačné mechanizmy na podporu aktívneho uzatvárania zmlúv o LNG nad rámec existujúceho systému AggregateEU, ako je napríklad sprísnenie noriem bezpečnosti plynu s cieľom zohľadniť rôzne riziká vrátane klimatických a geopolitických faktorov. Implementácia prísnejších noriem bezpečnosti dodávok by každému členskému štátu umožnila prispôsobiť svoj prístup a kombinovať možnosti, ako sú integrované dohody o LNG, dlhodobé zmluvy s mechanizmami kompenzácie emisií a iniciatívy na strane dopytu.
Záväzok EÚ dosiahnuť do roku 2050 čistú nulu je zásadný pri poskytovaní dlhodobých signálov investorom a zainteresovaným stranám v oblasti energetiky – fosílnych, obnoviteľných a nízkouhlíkových –, čím sa posilní ekonomická životaschopnosť prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Posilnenie tohto záväzku prostredníctvom jasných a konzistentných klimatických cieľov v súlade s energetickými politikami a investičnými rámcami by prilákalo udržateľné investície a podporilo rozvoj nízkouhlíkových technológií. Okrem toho nabádanie členských štátov, aby revidovali svoje národné energetické a klimatické plány tak, aby presahovali rok 2030, by zvýšilo dôveryhodnosť záväzkov EÚ v oblasti klímy a poskytlo jasnejšiu cestu k dosiahnutiu cieľov v oblasti dekarbonizácie, tvrdí štúdia.
Potreba posilnenia transatlantickej spolupráce
Kritická úloha amerického LNG pri riešení európskej energetickej krízy v rokoch 2021 – 2023 podčiarkuje potrebu posilnenej transatlantickej spolupráce v oblasti energetickej bezpečnosti. EÚ by sa mala snažiť o vytvorenie rámca spolupráce s USA s cieľom zabezpečiť stabilné a spoľahlivé dodávky LNG a zároveň zosúladiť environmentálne normy, najmä tie, ktoré sa týkajú metánových emisií metánu. Zavedenie spoločných regulačných noriem medzi EÚ a USA by pomohlo zabezpečiť, aby dovoz LNG spĺňal environmentálne požiadavky, čím by sa podporila energetická bezpečnosť a ciele v oblasti klímy. Táto spolupráca by tiež zvýšila schopnosť Európy postupne ukončiť dovoz ruského plynu, čo je nevyhnutný krok vzhľadom na geopolitické a bezpečnostné obavy spojené s pokračujúcou závislosťou od ruskej energie.
Sumárne zistenia štúdie ukazujú, že energetickú bezpečnosť Európy počas jej prechodu na klimatickú neutralitu do roku 2050 možno zvýšiť kombináciou trhovo riadeného uzatvárania zmlúv o LNG, integrácie trhu, dôveryhodných záväzkov v oblasti klímy, cieleného stanovovania cien skleníkových plynov a posilnenej medzinárodnej spolupráce.
Flexibilné dodávky LNG sú rozhodujúce pri zmierňovaní kolísania cien počas energetických kríz, zatiaľ čo komplexné oceňovanie uhlíka podporuje čistejšie postupy globálneho zásobovania energiou. Prijatím strategického prístupu, ktorý vyvažuje hospodárske, environmentálne a bezpečnostné ciele, môže Európa zachovať energetickú bezpečnosť za rozumnú cenu a zároveň napredovať vo svojom programe dekarbonizácie, uzavrel think tank CERRE.