Bratislava 6. decembra 2024 – Zrozumiteľné a stabilné právne prostredie, zrýchlenie povoľovacích konaní, stanovenie cieľov výroby a jasných pravidiel podpory. To sú niektoré z podmienok rýchlejšieho rozvoja biometánového sektora na Slovensku, o ktorých hovorili panelisti na workshope SPNZ „Ako podporiť rozvoj biometánu na Slovensku“. V diskusii sa nevyhli ani problematike prevádzkovej podpory biometánových staníc, tzv. „zeleného“ bonusu, či porovnaniu situácie na Slovensku so stavom biometánového odvetvia v Českej republike.
Väčší trh, podstatne viac bioplynových staníc či prevádzková podpora podľa zúčastnených expertov prispievajú k intenzívnejšiemu rozvoju biometánu v Česku v porovnaní so Slovenskom. Július Roth zo spoločnosti SPP – distribúcia, ktorý sa venuje problematike Registra obnoviteľných plynov (ROP), pripomenul, že okrem veľkosti trhu zohralo v SR úlohu aj zrušenie príslušnej výzvy Ministerstva hospodárstva (MH) SR a jej vyhlásenie nanovo. „Takže tam môže byť istý časový posun. Ale aj tak sme veľmi radi, že výzva bola taká úspešná a závodov, ktoré majú možnosť čerpať prostriedky je až 10,“ poznamenal Roth, ktorý vyzdvihol dôležitosť zdrojov z EÚ a podpory, ktoré sú prítomné vo všetkých štátoch, kde došlo k rozmachu biometánu. „Investičné náklady sa pohybujú od 1,8 do 2,5 mil. €, takmer bez ohľadu na veľkosť budúcej biometánovej stanice. Toto je hnacia sila rozvoja biometánu,“ zdôraznil odborník z SPP – distribúcia.
Predseda Slovenskej bioplynovej asociácie (SBA) Vladimír Šošovička pripomenul, že v ČR bolo budovanie bioplynových staníc oveľa masívnejšie a je ich okolo 600. „Aké sú dôvody? Bola inak nastavená prevádzková podpora. O tom to je. Preto aj veľa bioplynových staníc na Slovensku skončilo, lebo prevádzková podpora sa V rozchádzala s reálnymi nákladmi. Povedzme, že výkupná cena bola nižšia ako reálne náklady,“ uviedol šéf SBA.
Za ďalší problém považuje, že mnohé bioplynky boli postavené na zelenej lúke, možno práve tie, ktoré skončili. „Nemali žiadny vzťah s okolím, s dodávateľmi. Nepostavilo ich družstvo, ktoré malo garantované isté množstvo surovín,“ konštatoval Šošovička. Zdôraznil aj potrebu riešenia „koncovky“ bioplynovej stanice, ktorá potrebuje širšie územie, kde bude aplikovať svoju výstupnú surovinu – digestát. Ten nemôže prepravovať na 100 km, musí ísť o rádius v jednotkách, maximálne desiatkach kilometrov. „Takže veľa bioplyniek, ktoré skončili, bolo kombináciou dvoch vecí, nesprávne nastavenej prevádzkovej podpory a skutočnosti, že nemali žiadny vzťah s okolím,“ dodal predseda SBA.
Patrícia Gašpercová, predsedníčka nedávno vzniknutej Asociácie Biometánu Slovenska (ABMS) pripomenula, že na Slovensku je istý počet nefunkčných bioplynových staníc. Členmi ABMS sú aj majitelia funkčných staníc, ktorí sa snažia skúpiť už nefunkčné a odstavené bioplynky, zrekonštruovať ich a následne sprevádzkovať pripojením k sieti a vtláčaním biometánu. „Najprv treba rekonštruovať to, čo už bolo zničené, až potom môžeme začať uvažovať nad tým, koľko a aké množstvo sa bude dať vtláčať do siete. Je to ešte stále otázka mesiacov až rokov, než sa investori posnažia vtlačiť do siete patričné objemy,“ myslí si Gašpercová.
Aj podľa Šošovičku, ktorý ocenil snahu investorov oživiť projekty, do ktorých boli investované značné prostriedky, bude proces trvať dlhšie. „Čo sa týka Plánu obnovy a odolnosti (POO), tak 10 bioplyniek podpísalo zmluvu. Uvidíme, koľkým sa podarí projekt zrealizovať,“ povedal. Základným kritériom výzvy, aby mohol byť projekt financovateľný, podľa neho bolo, že musí byť pripojený do plynárenskej distribučnej siete. Takže medzi nimi nie sú projekty, kde je koncovkou CNG, LNG alebo vlastná spotreba v rámci svojho areálu, poznamenal šéf SBA, ktorý nevylúčil, že takéto projekty ešte môžu vzniknúť. „Tých 10 má vyslovene ambíciu, resp. je predpoklad, že sa pripoja do VTL /STL,“ dodal.
Jasné a stabilné právne prostredie
Dôležitosť jasných a stabilných právnych pravidiel pri rozvoji biometánu vyzdvihol Jozef Hudák z advokátskej kancelárie POLÁČEK&PARTNERS, s poukázaním na oblasti energetiky, stavebných predpisov a procesu EIA. „Čo sa týka energetiky, právny rámec je daný. Aktuálne nastavenie pripájania, ktoré rieši delenie nákladov medzi SPP-D a výrobcu – 75/25, maximálne do výšky 250 000 € – platí v zákone o podpore od roku 2014, až na drobné obmeny, doteraz. Čiže v energetike, čo sa týka biometánu, je základný rámec stabilný,“ uviedol Hudák s tým, že menšia obmena prišla v roku 2022 prijatím novely 363 zavádzajúcej ROP a vyslovene úpravou podpory biometánu.
Kameňom úrazu je podľa odborníka z POLÁČEK&PARTNERS skôr druhá časť – stavebné predpisy, EIA, povoľovanie. „Ilustrujem to na dvoch príkladoch. Keď si zoberiem stavebné predpisy, najprv sa schváli obrovský balík, ktorý mal nadobudnúť účinnosť tento rok. Potom sa účinnosť odložila na budúci rok. Aktuálna informácia: Včera (3. 6.) bola zverejnená predbežná informácia, že schválený balík, ktorý čaká na účinnosť, sa má kompletne prekopať. Znova sa bude meniť,“ povedal Hudák, podľa ktorého takéto legislatívne „kotrmelce“ spomaľujú investorov, ale aj jednotlivé úrady, a tým aj jednotlivé procesy.
„Čo sa týka EIA, aj tam sme videli viaceré novelizácie, ale pokiaľ ide o biometánové stanice, celkom by pomohlo, ak by – keď sa bavíme o prílohe č. 8 zákona o EIA, ak by tá príloha vyslovene upravovala aj proces transformácie bioplynovej stanice na biometánovú alebo výstavbu biometánových staníc,“ myslí si Hudák s tým, že pri pohľade na zverejňované procesy sa jednotliví investori riadia každý inou položkou prílohy č. 8, čo môže spôsobovať zmätok na strane úradov.
„Pomohlo by nejako to objasniť a vyslovene dať do zákona alebo – čo je slovenské špecifikum, ale môže to pomôcť, ale aj udupať rozvoj niektorej oblasti – vydať metodické usmernenie celoplošne stanovujúce nejaké línie, ako má úrad postupovať v prípade, ak sa mu dostane takáto žiadosť na stôl. Nalejme si čistého vína, nie je to bežná činnosť, s ktorou sa úradníci opakovane stretávajú. V povoľovacích procesoch aj pri EIA by takéto metodické usmernenie pomohlo investorom aj úradu,“ dodal Hudák.
Povoľovacie konania ako bariéra
Bariéry legislatívneho charakteru potvrdil aj Šošovička, ktorý pripomenul, že v súvislosti s EIA pri prvých transformáciách a diskusiách o tom, čo je biometánová stanica, narážali na názor, že ide o chemickú výrobu. „Biometán bol považovaný za chemický produkt a povolenie vyzeralo veľmi komplikovane. Po diskusiách sa podarilo presvedčiť, že výroba biometánu nie je chemická výroba, že ide o čistenie mechanickou separáciou a že nebezpečenstvo škodlivých chemických látok nevzniká,“ ozrejmil.
Druhou vecou bola podľa šéfa SBA EIA a zisťovacie konanie pre plynovod. Pôvodná nulová hranica znamená, že pri stavbe čo i len metra plynovodu bolo nutné riešiť zisťovacie konanie. V rámci novelizácie sa prijala až 5-kilometrová hranica, do ktorej netreba riešiť IEA. „To je veľmi pozitívny krok, ktorý môže pomôcť tomu, aby sa biometánky mohli vznikať,“ zdôraznil Šošovička, ktorý vníma snahu Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR o ďalšie zjednodušenie niektorých aspektov.
Na margo pripomienkovania zdôraznil potrebu rovnováhy medzi právom na vyjadrovanie legitímneho názoru a vyjadrovania sa ku všetkému. „Často sme boli svedkami toho, že vstupovali do tých procesov s rôznymi nezmyslami a projekty boli nerealizovateľné. Naťahovalo sa to roky, až došlo k odradeniu investora od realizácie. Ale vnímam posun a legislatíva sa upravuje tak, aby umožnila vznik väčšieho množstva biometánových staníc,“ uviedol Šošovička.
Podľa Gašpercovej povoľovacie konania či možnosti pripojenia hrajú svoju úlohu, ale sú to len okrajové zákony, niekedy predstavujúce bariéru, inokedy dôvod na zamyslenie o skutočných príčinách stavu biometánového sektora na Slovensku. „Má SR konkrétny dokument ako používať biometán? Koľko sme sa zaviazali produkovať? Kam ho môžeme dávať, kto ho môže spotrebúvať a akým spôsobom? Kto ho môže vyrábať?,“ položila otázky. Ako príklad z praxe uviedla riešenie Írska, ktoré sa zákonom zaviazalo produkovať 5,1 TWh biometánu. „Je toto u nás možné? Zatiaľ nie. Takže zatiaľ vidíme problém v tom, že niečo predkladáme EÚ a viac-menej nemáme ani poňatia, čo sa predkladá, za akých podmienok a možných investičných injekcií,“ zdôraznila šéfka ABMS.
Vyzdvihla dôležitosť finančnej stránky pre investorov, legislatívnej pre investorov aj občanov, ako aj vzájomnej komunikácie zainteresovaných strán, ktorá nie vždy funguje.
Zelený bonus
Panelisti sa venovali aj možnosti zavedenia prevádzkovej podpory, tzv. zeleného bonusu. Gašpercová poznamenala, že u nás nie je dotiahnutý „do finišu“. „Nemal by to byť problém, ak sa to správne nastaví, aby sme si neurobili ďalšie bariéry a nebránili budovaniu nových biometánových staníc,“ tvrdí šéfka ABMS.
Šošovička pripomenul, že problematika schémy prevádzkovej podpory je v gescii ministerstva hospodárstva, pod ktorým sa vypísala aj výzva z POO. Počíta sa s investičnou pomocou, ktorá sa aj nastavila. Do budúcnosti sa nevylučuje ani ďalšia investičná pomoc, zrejme z iných schém. „Podľa mojich informácií sa nepočíta so žiadnym nastavením prevádzkovej podpory. Ísť cestou zeleného bonusu ako v ČR a garancie, že výrobca má aspoň nejakú, aj keď nižšiu, ale garantovanú cenu, o tom sa na Slovensku neuvažuje. Dôvod je jednoduchý, nie sú peniaze,“ konštatoval šéf SBA.
Pokiaľ ide o plány výroby biometánu v SR, žiadne konkrétne podľa neho nie sú. Národný energetický a klimatický plán nie je schválený, takže ciele sa ešte zrejme môžu prehodnocovať, domnieva sa Šošovička s tým, že čo sa týka cieľov výroby biometánu na Slovensku, nič záväzné nie je, existujú len ciele v rámci EÚ o prerozdelení medzi členské krajiny.
Kým v ČR má gesciu nad problematikou biometánu MŽP vrátane transformácie a komunikácie s inými ministerstvami, v SR sa k tomu hlási ministerstvo pôdohospodárstva, povedal Šošovička, ktorý si myslí, že by bolo lepšie, keby sa témy ujalo MH. „Problematika u nás spadá pod viaceré ministerstvá, ktoré medzi sebou nie vždy komunikujú v potrebnom rozsahu,“ dodal.
Prevádzkový bonus, ktorý možno získať v ČR, súvisí s tým, že cena za vydanie záruky je úplne iná, pripomenul Roth. Na Slovensku je 10 centov za MWh, s tým, že sa neráta so schémou prevádzkovej podpory. „Takže vy záruku pôvodu – s tým, že nebola poskytnutá prevádzková podpora – predáte napríklad do Nemecka. Zobchodujete ju s trhovou cenou, resp. cenou, ktorú si dohodnete s obchodníkom a je závislá od toho, ako kvalitný biometán je. Pokiaľ sa v ČR poskytne prevádzková podpora, vydanie záruky je niekde na úrovni 20 €, čiže štát si to zoberie čiastočne naspäť a môže to mať vplyv na to, ako slobodne by si výrobca biometánu mohol dohodnúť obchod a zmonetizovať si zelený bonus,“ vysvetlil Roth.
Zelený bonus by podľa Hudáka mohol pomôcť k udržateľnosti a predvídateľnosti, treba však pripomenúť skúsenosti s prevádzkovou podporou v minulosti. „Ak prevádzkujete bioplynové stanice, tak viete, aká podpora bola najprv doplatkom projektovaná. S tým, že akonáhle sa na trhu vyskytli problémy alebo štát nebol ochotný doplatok v plnej miere vyplácať, zaviedli sa mechanizmy a úpravy, ktoré boli nepredvídateľné,“ skonštatoval Hudák. Prevádzková podpora by mala byť predvídateľná, ale v SR sa na začiatku dávali čísla, ktoré mali byť predvídateľné. „Potom prišiel G-komponent, strata podpory v roku 2015, neskôr ďalšie sankcie a podmienky. Spôsob počítania doplatku, doplatok na ostatnú vlastnú spotrebu atď.,“vymenoval odborník z POLÁČEK & PARTNERS. Aj v prípade, že zelený bonus ako prevádzková podpora by bol v SR zavedený, obáva sa, že nebude úplne predvídateľné, čo sa v nasledujúcich rokoch bude diať. Prevádzková podpora je podľa existujúcej judikatúry ÚS SR majetkové právo, do ktorého by štát nemal zasahovať. Ale skúsenosti od roku 2013 hovoria, že na Slovensku sa to zvyklo diať, dodal Hudák.
Na margo možnosti, že investičná podpora namiesto prevádzkovej bude viesť k postaveniu projektov, vyčerpaniu európskych peňazí a po dobe udržateľnosti ku skončeniu projektov, zareagoval Šošovička, že takáto obava tu je. Momentálne podľa neho nie je žiadna garancia, koľko biometánu musí transformovaný projekt vyrábať. „Zoberie prevádzkovú podporu. Sú tam podmienky, ktoré musí spĺňať. Musí to byť existujúca výroba, musí to byť pripojiteľné do distribučnej siete. Všeobecne sa spolieha na to, že investor si sám dobre zváži možné riziká a tým, že investičná podpora je pre biometánovú výzvu 45 %,“ uviedol šéf SBA s tým, že investor musí do projektu vložiť veľa vlastných alebo bankových peňazí. Spolieha sa aj na to, že trh zreálni možné biometánové projekty tak, aby sa stavali iba tie, ktoré majú šancu fungovať aj pod dobe udržateľnosti, do roku 2031, dokedy musia fungovať.
„Nie je však stanovené „B“, teda koľko biometánu musia transformované projekty dodávať do siete. A v tomto vidím riziko, že sa načerpajú peniaze a z rôznych dôvodov to môže skončiť, V každom prípade 55 % vlastných alebo bankových zdrojov je podľa mňa dostatočná motivácia, aby sa do toho „kamikadze“ hráči nehrnuli,“ uzavrel Vladimír Šošovička.
Autor: Peter Jurkovič
Článok vyšiel v časopise SLOVGAS 2/2024.