Bratislava 14. novembra 2024 – Slovenská plynárenská sieť je okrem zemného plynu a biometánu kompletne pripravená aj na vodík. Potvrdila to certifikácia spoločnosti TÜV SÜD, ktorej výsledkom je potvrdenie kompatibility vysokotlakovej plynárenskej siete a regulačných staníc s prevádzkou 5-percentného podielu vodíka v zmesi so zemným plynom. V miestnych sieťach, tzn. nízko- a strednotlakových plynovodoch, bola kompatibilita preukázaná až do úrovne 10 % vodíka v zmesi. Informoval o tom manažér externej komunikácie spoločnosti SPP – distribúcia, a. s., Milan Vanga s tým, že certifikát zvyšuje potenciál lokálnej výroby zeleného vodíka a prepája slovenskú distribučnú sieť s budúcou „európskou vodíkovou chrbticou.“
Spoločnosť SPP – distribúcia, a. s., už v roku 2022 úspešne zrealizovala projekt s názvom H2Pilot ‒ pilotnú distribúciu zmesi zemného plynu a vodíka domácnostiam na Slovensku, čím sa otvorila prvá kapitola budúcej transformácie plynárenskej infraštruktúry na Slovensku. Jedným z hlavných výstupov projektu v obci Blatná na Ostrove, kde vyše 300 domácností dočasne odoberalo zmes zemného plynu s vodíkom, bolo potvrdenie bezpečnej prevádzky všetkých dotknutých zariadení pri zmesi zemného plynu a 10 % vodíka. „Tento záver prakticky potvrdil výstupy relevantných vedeckých štúdií publikovaných v predchádzajúcom období (napr. štúdie iniciatívy THyGA),“ uviedla spoločnosť SPP – distribúcia.
Podľa jej generálneho riaditeľa Martina Hollého projekt H2Pilot naštartoval prípravu celej slovenskej plynárenskej infraštruktúry na budúcu distribúciu vodíka. „Bez ohľadu na to, kedy sa v našej sieti objaví prvá molekula vodíka, sme venovali úsilie systematickej úprave celej infraštruktúry už teraz,“ povedal Hollý. „Preto sme sa v tomto roku pustili do ambiciózneho projektu, ktorého cieľom bola certifikácia všetkých komponentov plynárenskej distribučnej siete na budúce použitie vodíka s takým objemom, ktorý považujeme za realistický v krátkodobom a strednodobom výhľade,“ dodal.
Výsledky certifikácie
Certifikácia v gescii spoločnosti TÜV SÜD Slovakia zahŕňala nezávislé posúdenie kompatibility každého prvku infraštruktúry, ktorý bude v budúcnosti v kontakte s novým zmesovým plynom. „Keďže distribučná sieť bola budovaná výlučne na použitie zemného plynu, procesom preverovania kompatibility museli prejsť nielen potrubné materiály a zvary, ale aj ventily, uzávery, meradlá, regulátory alebo komponenty regulačných staníc,“ objasnil vedúci oddelenia stratégie technologických zariadení a integrity siete SPP – distribúcia Marek Smatana.
Išlo podľa neho o komplexný a veľmi detailný postup, pri ktorom sa analyzovala konštrukčná a prevádzková dokumentácia jednotlivých prvkov siete a vyhodnocovala sa ich integrita v prípade prevádzky s novým médiom – zmesou zemného plynu a vodíka v objeme 5 %, resp. 10 %. „Pri posudzovaní sa v prvom rade vychádza z pripravenosti týchto zariadení na prevádzku so zmesou zemného plynu a vodíka deklarovanou výrobcom týchto zariadení pri ich konštrukčnom vyhotovení a funkčnom odskúšaní,“ doplnil Smatana.
„Výsledkom odborného posúdenia vydaného certifikačnou spoločnosťou TÜV SÜD je potvrdenie kompatibility vysokotlakovej plynárenskej siete a regulačných staníc s prevádzkou 5-percentného podielu vodíka v zmesi so zemným plynom. V miestnych sieťach, tzn. nízko- a strednotlakových plynovodoch, bola kompatibilita preukázaná až do úrovne 10 % vodíka v zmesi,“ konkretizovala SPP – distribúcia. Na základe zistení z úspešnej certifikácie bude SPP – distribúcia naďalej pripravovať svoju vysokotlakovú sieť a regulačné stanice aj na vyšší podiel vodíka v zmesi, čo si vyžiada obmenu niektorých prvkov za zariadenia s plnou vodíkovou kompatibilitou.
Význam z hľadiska tranzitu a podpory výroby zeleného vodíka
Úspešná certifikácia plynárenskej infraštruktúry je podľa Hollého významná z dvoch dôvodov. Tým prvým je skutočnosť, že plynárenská distribučná sieť na Slovensku je dnes plne pripravená akceptovať zemný plyn s prímesou vodíka priamo z tranzitnej siete spoločnosti eustream, a. s., ktorej infraštruktúra je súčasťou budúceho európskeho vodíkového systému, tzv. European Hydrogen Backbone. „Očakáva sa, že vodík z tohto smeru by sa mal objaviť v strednodobom horizonte a jeho úroveň by v prvých rokoch nemala presiahnuť 2 % vodíka,“ spresnil. „Druhý význam má certifikácia pre podporu zámerov výroby „zeleného“ vodíka na lokálnej úrovni. Tu je očakávanie o niečo optimistickejšie ‒ prví lokálni producenti zeleného vodíka by sa do našej siete mohli začať pripájať v horizonte piatich rokov, pričom objem prímesi vodíka by nemal prekročiť hranicu 10 %,“ uzavrel Hollý.
Snahou Európskej únie je kontinuálne znižovať emisie skleníkových plynov s cieľom dosiahnuť ich pokles až o 55 % do roku 2030 v porovnaní s objemom emisií z roku 1990. Nízkoemisné, resp. obnoviteľné, plyny vrátane vodíka, v tomto smere zohrávajú významnú úlohu. Spoločným úsilím plynárenského sektora je preto postupne dekarbonizovať skladovaný, prepravovaný a distribuovaný zemný plyn implementáciou obnoviteľných plynov, uzavrela spoločnosť SPP – distribúcia.