Bratislava 2. apríla 2025 -Slovenská vláda a spoločnosť SPP sa naďalej intenzívne usilujú o obnovenie tranzitu ruského zemného plynu cez Ukrajinu. Zdôrazňujú pritom, že nejde len o cenovo najvýhodnejšie riešenie pre Slovensko, ale aj o krok, ktorý môže prispieť k výraznému poklesu cien plynu a vôbec energií v čase, keď Európsku úniu trápi zhoršujúca sa konkurencieschopnosť jej ekonomiky v porovnaní s USA alebo Čínou. Konkrétnymi príkladmi úsilia o obnovu ukrajinského tranzitu je diplomatická aktivita Ministerstva hospodárstva a vlády SR počas minulého aj tohto roka. Záujem SPP o pokračujúce dodávky ruského plynu zas potvrdzuje ich zvyšovanie cez južnú trasu, teda plynovod TurkStream, Balkán a Maďarsko, či príprava na prípadné obnovenie ukrajinského tranzitu v podobe založenia dcérskej spoločnosti SPP Plus, ktorá má ambíciu obchodovať s plynom na území Ukrajiny.
Slovenská vláda sa začala vážne venovať problému možného zastavenia dodávok plynu cez Ukrajinu už krátko po nástupe do funkcie. Ministerstvo hospodárstva spustilo svoje, s touto témou spojené aktivity vo februári 2024, tri mesiace po nástupe nového vedenia rezortu a po inštalovaní nového manažmentu SPP, konštatovala pri opise genézy situácie okolo ukrajinského tranzitu ministerka hospodárstva Denisa Saková na stretnutí s médiami, ktoré v posledný marcový deň zorganizovala spoločnosť SPP.
Pripomenula, že generálny riaditeľ SPP Vojtech Ferencz spolu s predstaviteľmi ďalších významných spoločností z Európy a stredoeurópskeho regiónu vtedy spísali dohodu a adresovali ju predsedníčke Európskej komisie so žiadosťou o podporu EK a deklaráciou vážneho záujmu o pokračovanie tranzitu plynu cez Ukrajinu.
V apríli 2024 sa potom konalo prvé spoločné zasadnutie slovenskej a ukrajinskej vlády, na ktorom prebehla aj diskusia so štátnym tajomníkom ukrajinského ministerstva energetiky o pokračovaní tranzitu. Ukrajinský predstaviteľ pri tejto príležitosti vyhlásil, že tranzit musí pokračovať, pretože v prípade jeho zastavenia by mohlo dôjsť k útokom na plynárenskú infraštruktúru, poznamenala ministerka hospodárstva.
Ukrajinská vláda podľa nej dokonca navrhla projekt Eastern European Energy Hub, ktorý by mal byť podporený v rámci strednej Európy a mal zahŕňať nielen tranzitnú infraštruktúru, ale aj ukrajinské zásobníky. “Išlo o to, aby sme neboli prepojení len v rámci elektrizačných sústav, ale aby sme aj ich plynárenskú infraštruktúru považovali za súčasť európskej plynárenskej infraštruktúry, ktorá má veľký význam pre stredoeurópsky región,” ozrejmila Saková.
V máji 2024 spolu s premiérom Robertom Ficom vycestovala do Azerbajdžanu, ktorý deklaroval ochotu dodávať svoj plyn (na základe zmluvy SPP s Gazprom Exportom platnej do roku 2034), ale vzhľadom na dodávku cez územie Ruska zdôraznil potrebu realizácie swapovej operácie s Gazpromom, s ktorým by si azerbajdžanská strana vyrokovala všetky záväzky a pohľadávky. Po niekoľkých stretnutiach s azerbajdžanským ministrom hospodárstva, najmä v prvej polovici roka 2024 tento model nakoniec zlyhal, poznamenala Saková. „Rokovania s ruskou stranou a Azerbajdžanom sa nedostali do takej finálnej podoby, akú sme všetci očakávali,“ vysvetlila.
V júli 2024 sa objavil problém s dodávkami ropy do strednej Európy, dôvodom boli sankcie uvalené Ukrajinou na ruský Lukoil. Maďarská strana reagovala riešením, pri ktorom MOL prevzal ropu do svojho vlastníctva na bielorusko-ukrajinských hraniciach, čo bolo technicky, právne aj fyzicky náročné riešenie, no Slovensko sa ním inšpirovalo. V lete 2024 sa tak zrodila myšlienka, že možno nie je potrebný swap s inými krajinami, ale plyn, ktorý mu patrí na základe dlhodobého kontraktu s Gazpromom, by si SR mohla kúpiť do svojho vlastníctva na ukrajinsko-ruskej hranici, ozrejmila Saková s tým, že problémom tohto riešenia bolo najmä poistenie celého objemu plynu v slovenskom vlastníctve na celú dĺžku tranzitu cez Ukrajinu.
V súvislosti s týmto scenárom sa konalo viacero rokovaní, ktoré viedol na obchodnej úrovni generálny riaditeľ SPP Vojtech Ferencz a na ministerskej a vládnej úrovni Denisa Saková. Na otázku, či by kupovali takýto plyn od slovenskej spoločnosti SPP, ministri okolitých štátov reagovali, že ak bude cenovo výhodnejší, sú pripravení, poznamenala ministerka hospodárstva, podľa ktorej preto nasledovali mesiace práce na tomto riešení. Bolo aj témou ďalšieho spoločného rokovania slovenskej a ukrajinskej vlády v októbri 2024 v Užhorode, na ktorom bolo prezentované ukrajinskému premiérovi Šmyhaľovi aj ministrovi energetiky Galuščenkovi.
„Všetko bolo dohodnuté. Boli sme aj s pánom Ferenczom v Petrohrade, aby sme tento scenár dotiahli do úspešného konca,” pripomenula Saková s tým, že generálny riaditeľ SPP opakovane rokoval s Naftogazom na obchodnej úrovni. Po viacerých prísľuboch premiéra Šmyhaľa však slovenskú stranu prekvapilo vyjadrenie prezidenta Zelenského, že tranzit bude po vypršaní rusko-ukrajinskej dohody od 1. Januára 2025 zastavený. Ceny plynu v reakcii vyleteli o cca 25 %.
Slovenská strana svoje úsilie nevzdala ani po zastavení tranzitu, čoho dôkazom je aj účasť na stretnutiach pracovnej skupiny s EK, ktorá začala činnosť v prvých týždňoch januára. „Zúčastňujem sa ich osobne. Hľadáme a prehodnocujeme rôzny trasy a najmä prezentujeme EK situáciu na trhu s plynom v strednej Európe, ktorá sa po zastavení ukrajinského tranzitu výrazne skomplikovala,” zdôraznila Saková.
Úsilie Slovenska sa pretavilo aspoň do záverov summitu EÚ zo 6. Marca, v ktorých sa uvádza, že Slovensko, Ukrajina a EK vyvinú maximálne úsilie, aby sa obnovil tranzit plynu cez ukrajinské územie. „Pevne verím, že toto úsilie skutočne vynaložíme,” uviedla ministerka hospodárstva. EK sa zaviazala odísť od ruského plynu do roku 2027, ale neberie do úvahy, čo budú robiť krajiny s dlhodobými kontraktmi, dodala s tým, že Slovensko bude na prípadné obnovenie tranzitu pripravené, ale bude tomu predchádzať ešte veľa rokovaní s Ukrajinou, Ruskom a EK.
SPP naďalej počíta s ruským plynom
Spoločnosť SPP bola na zastavenie ukrajinského tranzitu pripravená. Svedčí o tom aj fakt, že koncom decembra 2024 mala v zásobníkoch naplnených na 100 % k dispozícii 17 TWh plynu, kým v rovnakom období roka 2023 to bolo 9 TWh. Počas januára, keď Gazprom Export plyn nedodával, SPP využíval práve najmä zásobníky.
Od 1. februára 2025 však Gazprom Export obnovil dodávky plynu na Slovensko s využitím plynovodu TurkStream a maďarskej infraštruktúry, informoval v prvý februárový týždeň Vojtech Ferencz. Už vtedy súčasne avizoval, že ruská spoločnosť od 1. apríla objem dodávok zemného plynu na Slovensko južnou trasou zdvojnásobí. V posledný marcový deň generálny riaditeľ túto informáciu bez uvedenia konkrétneho objemu potvrdil a dodal, že pôjde o viac ako zdvojnásobenie predchádzajúceho objemu dodávaného od začiatku februára. „SPP tak bude významne zásobovaný zemným plynom, využívajúc túto vetvu,“ konštatoval generálny riaditeľ SPP, ktorý opakovane odmietol vypovedanie zmluvy s Gazprom Exportom platnej do roku 2034.
„Vieme ju vypovedať, ale neurobíme to,“ zdôraznil s poukázaním na ekonomickú výhodnosť zmluvy pre Slovensko. Podľa riaditeľa divízie obchodu SPP Michala Ľalíka SPP dlhodobo tvrdí, že kontrakt s Gazpromom je pre SR ekonomicky najvýhodnejší, keďže plyn bol nakupovaný za trhové ceny, ale bol dodaný až na Slovensko. „Preto sme do našich cien nemuseli zahŕňať prepravné poplatky, ktoré sú aktuálne veľmi vysoké,“ poznamenal.
Zvýšenie dodávok cez južnú trasu bolo podľa predstaviteľov SPP možné najmä vďaka súčinnosti s maďarskými spoločnosťami ochotnými uvoľniť časť kapacity, ktorú majú zakúpenú od srbskej hranice až na Slovensko. Ministerka Saková v tejto súvislosti dodala, že napriek apelu stredoeurópskych krajín, ktoré zdôrazňovali dôležitosť južného trasy pre strednú Európu po skončení ukrajinského tranzitu, EK uviedla, že neplánuje finančne podporiť zvýšenie jej kapacity.
Dôležitosť miliardových investícií do zvýšenia kapacít, popri dlhodobých zmluvách s európskymi odberateľmi, uvádzali ako zásadný faktor zvýšenia dodávok plynu do Európy aj predstavitelia Turecka a najmä Azerbajdžanu, dodala ministerka hospodárstva.
Diverzifikácia s rozumom
Zdôraznila aj potrebu diverzifikácie dodávok plynu a pripomenula, že Slovensko k nej aj vďaka aktivitám SPP pristúpilo. „Ale každá diverzifikácia sú náklady navyše. Preto sa v budúcnosti budeme snažiť diverzifikovať s rozumom. Pokiaľ budeme mať možnosť získať lacnejší plyn, tak chceme nakupovať väčšie objemy lacnejšieho plynu. Pre Slovensko, aj pre celý stredoeurópsky región,” zdôraznila Denisa Saková.
Michal Ľalík v súvislosti s diverzifikáciou zdôraznil, že SPP je aktívny aj na trhoch v Nemecku a Rakúsku a zhruba polovicu nakupovaných objemov nakupuje práve na týchto obchodných miestach. Zároveň pripomenul, že Slovensko a Rakúsko sú posledné krajiny v Európe, ktoré nemajú zabezpečený priamy dosah na zdroj zemného plynu doručeného producentom. Dodávky od Gazpromu sú možné len vďaka maďarským spoločnostiam, ktoré ho k nám dopravia. Producent už nie je prítomný na hranici alebo v krajine, ktorej dodáva. „Toto považujeme za veľký problém,” dodal Ľalík.
Dcérska spoločnosť ako príprava na obnovenie ukrajinského tranzitu
SPP v lete 2024 navrhol ruskej a ukrajinskej strane, že bude nakupovať ruský plyn v bode Sudža na rusko-ukrajinskej hranici a následne sa tento už slovenský prepraví cez ukrajinskú tranzitnú sústavu. V polovici novembra ukrajinský premiér Šmyhaľ s riešením vyjadril súhlas, s tým, aby SPP založil na Ukrajine dcérsku spoločnosť a požiadal o licenciu na obchodovanie na jej území. SPP „v prvom kole“ navrhol objem 4 bcm pre svoje potreby, neskôr 14 bcm (úroveň ročnej prepravy cez Ukrajinu v poslednom roku), z toho 4 bcm pre SPP, zvyšok pre ďalších klientov Gazpromu, ozrejmil vo februári Vojtech Ferencz.
Koncom marca potom oznámil, že dcérska spoločnosť SPP, SPP Plus s r.o. bola posledný marcový týždeň zapísaná do obchodného registra a má ustanovený manažment. Šéf SPP zároveň avizoval jarné bilaterálne rokovania s Naftogazom, ukrajinským prevádzkovateľom prepravnej sústavy a ďalšími subjektmi. “A to z jediného dôvodu. Táto dcérska spoločnosť má ambíciu získať všetky potrebné povolenia, aby mohla obchodovať so zemným plynom na území Ukrajiny. Ale najmä, aby fungovala ako agent, to znamená, že v niektorom bode, napríklad na rusko-ukrajinskej hranici, by si prevzala plyn. Ale nemusí to byť len rusko-ukrajinská hranica, môže to byť ázijský bod, Ukrajina vs. ázijský štát. Tento plyn chceme tranzitovať cez celé ukrajinské územie na Slovensko,” ozrejmil Vojtech Ferencz. „Nemáme ambíciu nakupovať plyn len pre SPP, máme ambíciu dodávať plyn aj pre iných klientov v rámci EÚ. Máme ambíciu stať sa silným energetický hráčom aj v Európe,“ zdôraznil s tým, že SPP má na to potrebné predpoklady a odborníkov a vyjadril nádej, že SPP Plus bude na jeseň 2025 prepravovať zemný plyn na územie Slovenska.
Vplyv vývoja na Ukrajine na ceny plynu
Ak hrozí nejaká plynová kríza, nebude sa týkať dostupnosti komodity, ale cien, vyhlásil vedúci obchodu spoločnosti SPP Michal Ľalík. Hlavnými fundamentmi, ktoré ovplyvňujú preklopenie plynárenského roka do letnej sezóny (od 1. 4.) z hľadiska bilancie zdrojov EÚ, sú výpadok ukrajinského tranzitu na úrovni cca 15 bcm plynu ročne, vojenskými útokmi vyradených 40 – 50 % ukrajinských produkčných kapacít (7 až 10 bcm plynu ročne) a nízky stav zásob plynu v Európe. „Spoločne tieto fundamenty predstavujú nedostatok plynu, resp. potrebu získania dodatočných zdrojov na úrovni 50 bcm takým spôsobom, aby sme dokázali počas leta pružne reagovať a zimu začať s relevantným stavom zásob. Tak, ako káže legislatíva a tak, aby nám to umožnilo prekonať nasledujúcu zimu,“ uviedol Ľalík.
Kým ku koncu marca 2024 boli európske zásobníky naplnené na cca 59 %, ku koncu marca 2025 len na menej ako 34 %, poznamenal šéf obchodu SPP s tým, že Slovensko na tom bolo len o niečo lepšie a samotný SPP mal okolo 42-percentnú naplnenosť zásobníkov. „Naše zásobníky sú v pomere k spotrebe našich zákazníkov naozaj vysoké. Dokážeme viac ako polovicu ich spotreby pokryť plynom zo zásobníkov. Aktuálne (ku koncu marca) máme ešte stále objem plynu, ktorým by sme dokázali pokryť štvrtinu potrieb našich zákazníkov z plynu uskladneného tu v Nafte, na území SR,“ povedal Ľalík. Zdôraznil, že práve čerpanie zo zásobníkov bolo hlavným dôvodom, vďaka ktorému bolo možné zvládnuť zimu bez ukrajinského tranzitu ruského plynu, čo sa však zásadne zmení s 1. aprílom – začiatkom vtláčacej sezóny.
Upozornil tiež, že zásobníky na Ukrajine sú takmer úplne prázdne, pod úrovňou 1 bcm. Minulý rok Ukrajina podcenila situáciu a do zásobníkov nedostala potrebné množstvo plynu pre nedostatok zdrojov, a to pri cene 35 €/MWh. Ukončením tranzitu cenu vyhnala až na takmer 60 €. V súčasnosti potrebuje zhruba 4,5 bcm plynu. „Tento plyn bude odčerpávať likviditu z nášho regiónu, nič iné nemôže nastať,“ poznamenal Ľalík s tým, že Ukrajina nemá zdroje na cca 2,6 bcm plynu, zvyšok pokrýva dohoda s poľským Orlenom o dodávke LNG a isté objemy budú zdrojované prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj a nórskeho grantu.
Kritickú situáciu počas uplynulej zimy Ukrajina riešila dodávkami z okolitých krajín. Zo Slovenska sa v niektorých dňoch vyšplhali až na 15 mil. m3 denne, celkovo s dodávkami z Poľska a Maďarska to bolo viac ako 25 mil. m3 denne, vyčíslil šéf obchodu SPP. Zničenie domácich produkčných kapacít znamená, že Ukrajina je nútená nakupovať plyn, čo robí, keď ho potrebuje a má naň prostriedky. Zvýšenie teplôt v závere zimy ukrajinský dopyt znížilo a Kyjev tak prestal z dôvodu vyšších nákladov využívať poľskú a slovenskú prepravnú trasu, naďalej využíval len maďarskú.
Začiatok ukrajinských nákupov plynu vo februári prispel k výraznému nárastu cien plynu, a to nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. „Dopyt, ktorý vyvolali, mal enormný vplyv na cenu,, ktorá prudko vyskočila o 20 % z 50 na 60 €/MWh“ vyčíslil Ľalík.
Cenový decoupling strednej Európy
Dodatočný dopyt vyvolal aj decoupling cien stredoeurópskeho regiónu od zvyšku Európy. Historicky sa Slovensko obchodovalo s prémiou 1 až 2 € voči holandskej cene TTF. „Situácia sa zmenila po 1. januári a spread sa takmer úplne vynuloval. A to z dôvodu, že Slovensko bolo počas januára „prezdrojované“. SPP ako najväčší hráč mal dostatok plynu v zásobníkoch, nenakupoval na trhu a zároveň z Maďarska pritekali pomerne vysoké objemy ruského plynu, ktorý sa neprepravoval ďalej z dôvodu zvýšenia prepravných poplatkov a nedávalo to žiadne rácio“ vysvetlil Ľalík s tým, že všetkým spoločnostiam, ktoré plyn dovážali, sa ho oplatilo predávať tu s diskontom. Išlo o pozitívny stav, keď sa SR cenovo vyrovnala západu.
Po spustení ukrajinských nákupov sa zdvihla cenová úroveň v celej Európe a zároveň došlo k utrhnutiu cien na Slovensku od západných cien. „Ten spread poskočil o 4 – 5 €, chvíľami bol až šesťeurový, čo je oproti predchádzajúcej 1 – 2 € prémii trojeurový rozdiel, len v dôsledku novej situácie, keď bol v našom regióne nedostatok plynu,“ uviedol Ľalík. Slovensko tak podľa neho bude musieť platiť za plyn viac len v dôsledku toho, že nebude mať dostatok zdrojov a plynu, ktorý predtým tiekol z Ukrajiny. Pri vynásobení spotrebou v SR, okolo 5 bcm ročne, ide presne o viackrát prezentovaných 150 mil. eur, ktoré bude Slovensko platiť navyše.
Pretrváva aj neštandardná situácia s obráteným letno-zimným spreadom, keď sú letné ceny vyššie ako zimné a neposkytujú ekonomický stimul na plnenie zásobníkov. Faktormi, ktoré k tejto situácii prispievajú, je najmä to, že zdrojov a ubudlo a naďalej platí nariadenie o povinnom napĺňaní zásobníkov pred zimou, ktoré trhu (predajcom) poskytuje informáciu, koľko plynu bude musieť byť nakúpeného na naplnenie zásobníkov. Nepatrné zmiernenie regulácie v podobe posunutia deadlinov povinného naplnenia nič zásadne nezmenilo a nepriaznivé vplyvy regulácie na vývoj cien pretrvávajú, konštatoval Ľalík.
Neochota Bruselu vs. rast dovozu ruského plynu do EÚ
Vedúci obchodu SPP pri rokovaniach v Bruseli vníma neochotu rokovať o téme obnovenia ukrajinského tranzitu ruského plynu, čo sa odráža aj v postoji súčasného eurokomisára pre energetiku Dana Jorgensena, ktorý nevidí dôvod, aby ukrajinský tranzit pokračoval aj v budúcnosti a nie je za obnovenie ruských dodávok touto trasou ani v prípade nastolenia mieru na Ukrajine, ak by to bolo súčasťou mierových rokovaní. Denisa Saková v tejto súvislosti podotkla, že podľa jej informácií má predsedníčka EK Ursula von der Leyenová záujem, aby sa Slovensku vyhovelo, vďaka čomu sa do záverov summitu dostala zmienka o úsilí pri obnovení tranzitu cez Ukrajinu.
Jorgensenov postoj je v rozpore s faktom, že dodávky ruského plynu do EÚ v minulom roku narástli o cca 7 miliárd m3, k čomu prispel najmä dovoz LNG do západnej Európy. Naopak, dodávky do krajín, ktoré majú zmluvy s Gazprom Exportom, ako sú Slovensko a Maďarsko, poklesli o 1,01, resp. 1,73 bcm, uviedol Ľalík a upozornil, že o vplyve ukrajinského tranzitu na európske ceny nehovorí iba SPP.
Analytici banky Goldman Sachs napríklad odhadujú, že ak dôjde k obnoveniu dodávok ruského plynu cez Ukrajinu na úrovni 40 mil. m3 denne, európska cena plynu by oproti základnému scenáru banky – teda bez týchto dodávok – počas roku 2025 mohla poklesnúť o 4 eurá, zo 49 na 45 €/MWh. V roku 2026 by sa potom mohla znížiť dokonca až o 14 eur za MWh, teda namiesto ceny 36 €/MWh v prípade zastaveného ukrajinského tranzitu by to bolo 22 €/MWh, ak by sa tranzit obnovil. “To už je štandardná cena zemného plynu, ktorá tu bola prítomná roky rokúce,” konštatoval manažér SPP.
Alternatívne trasy
Ak by sa Slovensko malo odstrihnúť od ruského plynu a jeho dodávok cez Ukrajinu a Maďarsko, muselo by svoje potreby riešiť cez alternatívne trasy, z ktorých každá má isté “ale”.
Ako najlogickejšie sa ukazuje nakupovať plyn v Nemecku, kde sa nachádza najviac likvidné obchodné miesto Trading Hub Europe. Plyn z Nemecka sa dá nakupovať cez tri trasy. Prvá cez Českú republiku je najjednoduchšia a najlacnejšia a SPP na nej má nakúpené prepravné kapacity. “Problémom tejto trasy je, že jej pevná prepravná kapacita je 9 bcm ročne, čo je objem, ktorý historicky spotrebovávalo Česko, “ konkretizoval Ľalík s tým, že hoci česká spotreba klesla pod 8 bcm, táto prepravná kapacita nebude postačovať na prepravenie objemu plynu dostatočného pre obe krajiny. Podobne v prípade rakúskej trasy je prepravná kapacita 8 bcm ročne, čo je zhruba objem, ktorý potrebuje Rakúsko. Trasa cez Polsko ponúka dostatočnú kapacitu, ale cena prepravy je takmer 12 €/MWh, čo je takmer tretina ceny plynu, pripomenul Ľalík. V Poľsku je problémom aj dlhodobá rezervácia tamojšieho LNG terminálu a náročné získavanie licencie na nákup LNG, o ktorú sa SPP bezvýsledne usiluje už rok.
Plyn by sa dal získať aj v Taliansku, ktoré ho dostáva z rôznych zdrojov, od Afriky až po Azerbajdžan, ako aj cez viacero LNG terminálov. Taliansky trh s plynom je však prémiový a tamojšia cena je dlhodobo jedna z najvyšších v Európe.
LNG nie je cesta pre SR
Na margo názorov, že Slovensko by mohlo vo väčšej miere využívať LNG na pokrývanie svojich potrieb, Ľalík pripomenul, že SPP nikdy nekúpil dodávku LNG v pravom slova zmysle, teda zakúpenie slotu v regasifikačnom termináli, náklad dopravený tankerom, regasifikácia plynu a jeho preprava na Slovensko. “Nedáva to logiku, vždy sa viac oplatí plyn “preswapovať” a ušetriť prepravné náklady,” uviedol Ľalík, podľa ktorého je pre SPP najvýhodnejšia “flatová” dodávka v priemernej hodnote. “Čo je oproti dopytu navyše, vtlačí sa do zásobníka, čo chýba, sa zo zásobníka vyťaží. To je základný scenár,” vysvetlil.
Priemerný LNG tanker prepraví okolo 100 mil. m3 plynu. Portfólio SPP sú 3 miliardy metrov kubických, čo znamená, že spoločnosť by potrebovala ročne 30 nákladov, teda jeden tanker každých 12 dní. Nspríklad v poľskom termináli Swinoujscie je jeden obchodovaný slot šesťdňový. SPP by musel nakúpiť sloty na každých 12 dní, čo už je samo osebe nereálne vzhľadom na veľkú súťaž o ne. “Ak by sa nám to podarilo, potrebovali by sme, aby sa každá loď trafila do svojho 6-dňového okna, čo je pri lodnej preprave občas zázrak,” dodal Ľalík s tým, že ak loď príde neskoro, malý hráč na trhu s LNG nemá možnosti, čo s loďou robiť, na rozdiel od firiem, ako sú RWE, Shell, MET, ktoré majú zakúpené regasifikačné kapacity po celej Európe a vedia s tankermi pracovať, presmerovať ich a využívať svoje veľké portfóliá.
Ak by SPP aj priplávalo všetkých 30 tankerov načas, otázka je, čo s plynom robiť. Bol by v Poľsku a bolo by potrebné ho na Slovensku prepraviť. “Museli by sme zakúpiť dvojnásobnú prepravnú kapacitu, akú nám v skutočnosti treba, alebo nakupovať na krátkodobej báze, teda trojnásobne draho. Museli by sme teda nakúpiť dvojnásobnú prepravnú kapacitu,” dodal manažér SPP a pripomenul vysoké ceny prepravy v Poľsku. LNG podľa neho nie je cesta pre krajiny, ktoré nemajú priamy prístup k LNG terminálu, pretože fyzická dodávka je extrémne náročná. Nie je to možné spraviť bez silného partnera, ktorý by si zarezervoval zvyšné prázdne miesta, dá tam svoje dodávky. “Jednoducho si budete dodávky zdieľať,” vysvetlil Ľalík. Túto možnosť ponúkajú aj niektoré LNG terminály prostredníctvom zásobníku, ktorý majú. Ale nie je ich veľa a takáto služba je tiež spoplatnená.
“Najlepším riešením nielen pre nás, ale aj pre Ukrajinu samotnú je zachovanie ukrajinského prepravného koridoru. Za tým si stále stojím,” vyhlásil Ľalík aj s poukázaním na vzájomné rusko-ukrajinské útoky na energetickú infraštruktúru druhej strany. Počas celej vojny a fungujúceho tranzitu zostávala ukrajinská plynovodná vetva neporušená, keďže v nej bol ruský plyn. Po skončení tranzitu, najmä od februára sa začali útoky, ktoré nevedú nikam. Ani zničenie meracej stanice v Sudži však neznamená, že je nemožné prepravovať ruský plyn cez Ukrajinu. Historicky existovalo devať bodov, cez ktoré sa ruský plyn dostával na Slovensko, napríklad Sochranovka, Pisarivka či Kobryn, uzavrel šéf divízie obchodu v SPP Michal Ľalík.