Bratislava 25. februára 2021 – Pripraviť sa na prijatie vodíka v rámci slovenskej prepravnej, distribučnej a skladovacej infraštruktúry je hlavným cieľom projektu H2 Infrastructure, ktorý uspel v národnom výberovom procese výzvy IPCEI (Important Projects of Common European Interest – Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu) v oblasti vodíkových technológií. Na webinári Slovenského plynárenského a naftového zväzu Podpora vodíkových projektov to uviedol Rastislav Zeleňák, projektový manažér spoločnosti Eustream, ktorá ako líder projektu na ňom spolupracuje aj so spoločnosťami SPP – distribúcia a NAFTA.
„Naším základným cieľom je byť lídrom v pripravenosti na vodík a jeho implementovanie v našej infraštruktúre,“ definoval Zeleňák. Zámerom projektu H2I je podľa neho výskum a vývoj týkajúci sa vplyvu čistého vodíka na infraštruktúru prepravy, skladovania a distribúcie zemného plynu so všetkými jeho komponentmi. Budúci pozitívny vplyv by sa mal týkať životného prostredia, energetiky a bezpečnosť dodávok.
„Projekt vytvára budúce možnosti trhu s vodíkom v Slovenskej republike aj v rámci Európskej únie,“ objasnil Zeleňák s tým, že H2I je aktuálne v prípravnej fáze a v prípade úspechu pri jeho posudzovaní na európskej úrovni by mal byť spustený od roku 2022.
Už v súčasnosti sa však Eustream venuje príprave na implementáciu vodíka, či už v podobe prieskumu trhu o dodávkach vodíka či možností kooperácie s rôznymi štátmi. Pokiaľ ide o možné spolupráce, spoločnosť hľadá miestnych výrobcov vodíka pre všetky testovacie účely, predajcov aplikácií H2 (FC, ICE, turbíny, membrány, meracie prístroje, softvér atď.), projekčné a inžinierske spoločnosti s reálnymi skúsenosťami v oblasti projektovania vodíkových zariadení, ako aj spoluprácu s univerzitami a výskumnými centrami s cieľom získať podporu vo všetkých technických oblastiach.
Zeleňák špecifikoval aj 4 základné kroky projektu H2I – Transmission (H2I-T). Prvý krok – Laboratórny výskum – by mal byť realizovaný v rokoch 2022-24. „Tu chceme analyzovať vplyv vodíka na rôzne materiály prepravnej siete, ktoré by boli následne, v prípade ďalších krokov, používané na prepravu zemného plynu,“ ozrejmil.
Následne, v druhom kroku (2024 -27) by mal byť postavený polygón v blízkosti kompresorovej stanice, na ktorom by bola zrealizovaná výroba vodíka, ako aj otestovanie materiálov využívaných v plynárenstve. „Zatiaľ máme dve lokality, jednou je Ivanka pri Nitre, pri kompresorovej stanici č.4. Druhou lokalitou sú Veľké Zlievce. Čo sa týka testovania, máme dohodu s kolegami zo SPP-D a NAFTY, že by sme sa pokúsili otestovať aj ich zariadenia. Kooperácia tu bude, samozrejme, naďalej fungovať,“ zdôraznil Zeleňák.
Tretím krokom projektu H2I-T má byť štúdia uskutočniteľnosti (2027 – 2029), ktorá odpovie na základné otázky technickej,environmentálnej a ekonomickej uskutočniteľnosti prepravy H2 a popíše vývoj vodíkového trhu.
Na základe predchádzajúcich krokov by Eustream dospel k rozhodnutiu (2029 – 2030), ktoré uzavrie fázu výskumu a vývoja a urči spôsob implementácie s finálnymi parametrami.
„Hlavným prínosom projektu je splnenie cieľa Európskej zelenej dohody zameraného na dekarbonizáciu dopravy, priemyslu a energetiky. Projekt by v budúcnosti mohol prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov,“ vyzdvihol Zeleňák. Medzi ďalšie benefity zaradil podporu rozvoja trhu s H2, pokrytie spotreby obnoviteľného H2 na Slovensku a v ďalších krajinách EÚ či podporu bezpečnosti dodávok obnoviteľného H2 v rámci EÚ aj na Slovensku. Projekt zároveň umožní prepojenie medzi energetickými sektormi a zvýši energetickú efektívnosť celého energetického systému, dodal.
„Eustream chce byť lídrom v pripravenosti na vodík, zatiaľ sa však sústredí na svoj core biznis, prepravu zemného plynu, ktorá bude v najbližších dekádach výrazná a prioritná nielen pre našu spoločnosť, ale aj pre európske štáty,“ uzavrel projektový manažér spoločnosti Rastislav Zeleňák.