Horný Smokovec 28. septembra 2024 – Všetky zainteresované strany majú istú motiváciu nájsť riešenie pokračovania tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu. Iniciatívu v tomto smere by vzhľadom na vplyv tejto otázky na ceny plynu v Európe mala vyvinúť aj Európska komisia. Na Jesennej konferencii SPNZ to povedal generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič, ktorý zdôraznil, že slovenský prepravca sa pripravuje na rôzne možnosti ďalšieho vývoja po vypršaní súčasnej tranzitnej rusko-ukrajinskej dohody na konci roka.
Témou, ktorá v posledných rokoch rezonuje v spoločnosti Eustream, je významná zmena v prepravných prietokoch, ktorú Ňukovič ilustroval vývojom v rokoch 2019, 2021 a 2023. V roku 2019, keď bola podpísaná tranzitná dohoda medzi Gazpromom a Naftogazom, Eustream prepravil rekorných takmer 70 miliárd metrov kubických plynu (bcm), aj preto, že shipperi sa pripravovali na možnosť, že sa Rusko a Ukrajina nedohodnú, povedal Ňukovič.
O dva roky nato, v roku 2021, keď sa už Rusko pripravovalo na vojnu, sa síce všetky zmluvy stále dodržiavali, ale Gazprom nenaplnil európske zásobníky a nedodával žiadne objemy nad rámec kontraktov. Objem prepravy dosiahol niečo menej ako 42 bcm a v roku 2023 len cca 16 bcm.
Klesala aj európska spotreba zemného plynu. Pred vojnou sa pohybovala na úrovni okolo 600 bcm ročne, pričom ruský plyn pokrýval asi jednu tretinu, teda 200 bcm. V roku 2022 Európa (vrátane Turecka) doviezla 84 bcm ruského plynu a o rok nato už len 50 bcm, uviedol séf Eustreamu s tým, že ruský plyn bol kompenzovaný najmä dovozom LNG a znížením európskej spotreby o zhruba 20 %. Stabilnú úroveň si udržal dovoz z Nórska. Domáca európska produkcia trvale klesá, jednak preto, že Európa veľa zdrojov nemá, a aj tie, ktoré má, nie je často schopná uviesť do prevádzky, konštatoval Ňukovič.
Pokiaľ ide o samotné ruské toky, od roku 2023 sú do Európy prepravované už len cez TurkStream a Blue Stream, Turkstream 2 – cez ktorý smerujú aj do EÚ, trasou cez Bulharsko a Srbsko do Maďarska, a cez Veľké Kapušany (13 bcm).
“Je vidieť, že konflikt na Ukrajine sa na nás veľmi podpísal a my sme sa za tie roky snažili firmu prispôsobiť tomuto stavu. Ale je tu jedno riziko, čo sa stane po 1. januári 2025, keď vyprší zmluva medzi Naftogazom a Gazpromom,” pripomenul generálny riaditeľ Eustreamu.
Motivácia nájsť riešenie
Aj na základe viacerých verejných vyjadrení si myslí, že všetci zainteresovaní majú istú motiváciu, aby sa našlo riešenie. “Rusko, samozrejme, má záujem dodávať komoditu. Ukrajinci majú dva hlavné argumenty. Prvý je, že dostávajú síce oveľa menšie, ale stále významné peniaze za prepravu toho plynu, vďaka čomu môžu financovať svoju prepravnú sústavu, ktorú potrebujú aj pre seba,” vysvetlil Ňukovič s tým, že ak by Ukrajine tieto peniaze ”vypadli”, museli by ich nájsť inde, aby svoju sústavu udržali v chode.”Ich druhý argument je, že ak je tam ruský plyn, nie je to cieľ ruských rakiet. Ak tam ruský plyn nebude, boja sa toho, že by infraštruktúru mohli Rusi atakovať ako v prípade elektrickej siete,” dodal,
Pre Slovensko predstavujú dodávky plynu cez Ukrajinu najlacnejšiu cestu, lebo je hneď na začiatku. “Cena komodity sa plus-mínus odvíja od ceny na burze, ale preto, že sme na začiatku reťazca, sme lacnejší o tranzitné poplatky. Zároveň náš región je stále výrazne zásobovaný ruským plynom, napriek tomu, čo som spomínal na začiatku,” uviedol Ňukovič.
V tejto súvislosti poukázal aj na význam dodávok cez ukrajinskú trasu pre Európsku úniu, ktorý ilustroval správou ukrajinských médií, že Ukrajina údajne súhlasila s tranzitom azerbajdžanského plynu do Európy ako dočasným opatrením po ukončení tranzitnej dohody s Ruskom. “Správu prebrala agentúra Reuters a v priebehu minút padla cena plynu v Európe na spotových trhoch o 4-4,50 €. Moja interpretácia je, že shipperi počítajú s rizikom, že sa to nepodarí a už teraz celá EÚ platí zhruba 4,50 navyše oproti situácii, keby sme to riešenie mali,” ozrejmil šéf Eustreamu s tým, že v prípade zverejnenia opačnej informácie by cena plynu ešte vzrástla.
Preto by to mala zobrať do úvahy aj EK a vyvinúť iniciatívu, aby sa našlo aspoň nejaké dočasné riešenie, ktoré by neporušilo záväzok z plánu RepowerEU o zbavení sa závislosti na ruskom plyne do roku 2027. Malo by fungovať do stabilizácie situácie s terminálmi, LNG a “bottleneckmi”, dodal Ňukovič, ktorý zosumarizoval možnosti pokračovania tranzitu cez Ukrajinu, o ktorých sa hovorí.
Najjednoduchším riešením by bolo predĺženie súčasných zmlúv a pokračovanie súčasnej podoby tranzitu, čo však vzhľadom na oficiálne vyjadrenia zrejme nie je pravdepodobné.
Ďalšiu možnosť predstavuje uzavretie dohody s azerbajdžanským SOCAR-om, ktorý by na pozícii dodávateľa nahradil Gazprom.
Riešením by mohlo byť nahradenie ukrajinského Naftogazu ako sprostredkovateľa konzorciom silných európskych firiem, ktoré majú záujem na pokračovaní tranzitu, pretože sú z krajín, v ktorých to dáva zmysel. Prípadne to môže byť významný individuálny shipper, dodal Ňukovič.
“História nás učí, že tieto veľké dohody sa robia ´v poslednej minúte´,” dodal s odkazom na situáciu zo záveru roka 2019, keď Naftogaz a Gazprom podpisovali dohodu na Vianoce a Eustream uzavrel “interconnection agreement” s ukrajinským prepravcom počas silvestrovskej noci na bruselskom letisku. “Takže, ak sa nejaké riešenie nájde, tipujem, že budeme mať pekného Silvestra,” poznamenal.
Alternatívne možnosti prepravy
Vďaka minulým vizionárskym a strategickým rozhodnutiam akcionárov o investíciách do rozvoja siete je Eustream v súčasnosti prepojený so všetkými okolitými krajinami a schopný zabezpečovať prepravu plynu v akomkoľvek smere v rámci strednej a východnej Európy, pripomenul Ňukovič s tým, že spoločnosť sa tak môže pripravovať aj na možnosť, že tranzit cez Ukrajinu pokračovať nebude.
“Analyzujeme importnú potrebu okolitých krajín, resp. kadiaľ by sme cez našu sústavu mohli spojiť zdroj a destináciu,” povedal šéf Eustreamu. Výnimku podľa neho predstavuje Maďarsko, v prípade ktorého ide skôr o exportný potenciál. V Maďarsku je prebytok plynu z plynovodu TurkStream 2. “Maďarsko-slovenské prepojenie smerom k nám je naplno vyťažené,” poznamenal Ňukovič.
Slovensko-poľský prepoj spustený v roku 2022 sa zatiaľ veľmi nevyužíva. “Dôvodom je, že potenciálne zdroje, LNG terminál Swinoujscie a plynovod Baltic Pipe, sú plne rezervované v prospech Poľska. Zároveň, Poľsko nie je úplne jednoduchý trh na to, aby ste tam obchodovali, uviedol Ňukovič. V budúcnosti by sa mohlo toto prepojenie využiť, ak sa dobuduje dovozný LNG terminál v Gdaňsku. “Potom by sa mohol nájsť potenciálny zdroj, ktorý by sme vedeli využiť,” dodal.
Čo sa týka Ukrajiny, pred vojnou transportovala pomerne veľké objemy plynu cez Slovensko – slovensko-ukrajinské prepojenie má najväčšiu kapacitu reverzu v porovnaní s prepojeniami Ukrajiny s Poľskom, Maďarskom a Rumunskom. Už v roku 2021 využívanie prepojenia smerom na Ukrajinu pokleslo a počas vojny tento trend pokračuje. Dôvodom je aj postupný pokles ukrajinskej spotreby plynu z vyše 42 bcm v roku 2014 na 30 a po začatí vojny na súčasných približne 20 bcm. “To je zhruba potenciál ich domácej produkcie, ktorý však nedokážu úplne využiť a isté množstvo musia doviezť aj z Európy,” vysvetlil Ňukovič s tým, že Ukrajina od roku 2014 nevyužila ani kubík nakúpeného ruského plynu, povedané “obchodne“, lebo fyzicky je molekula ruská, hoci pritiekla z EÚ. Ďalší potenciál bude závisieť od vývoja na Ukrajine.
Eustream je od januára 2024 – spolu s prevádzkovateľmi z Grécka, Bulharska, Moldavska, Ukrajiny, Maďarska – súčasťou iniciatívy Vertikálny koridor, kde sa ako so zdrojom počíta s gréckymi LNG terminálmi. Pri výročnej aukcii 1. júla boli verejnosti a shipperom ponúknuté kapacity navyše (inkrementálna procedúra). “Bohužiaľ, trh o ne nemal záujem, pričom hlavný dôvod bol, že to bolo príliš drahé, najmä v Rumunsku,” povedal generálny riaditeľ Eustreamu.
Eustream inkrementálnu procedúru neponúkal, pretože výrazne zvýšil kapacity z Maďarska na Slovensko z 1,8 na 2,7 bcm/rok a tie sa celé vykúpili a využívajú sa. Pripravuje sa aj ďalšie zvýšenie o 0,9 bcm.
Podobnou – a z hľadiska prepravy konkurenčnou – iniciatívou prepravcov z Bulharska, Rumunska, Maďarska a Slovenska je Solidarity Ring, ktorá sa zameriava na rozvoj dovozu plynu z Azerbajdžanu (5 bcm ročne) a využíva existujúcu infraštruktúru, pričom aj v tomto prípade je kapacita príliš drahá. Iniciatíva je reakciou na memorandum medzi EÚ a Azerbajdžanom o zvýšení azerbajdžanských dodávok do Európy. Na trase zatiaľ pre uvedené dôvody chýba záväzný dopyt, dodal Ňukovič.
“Možno z tých dôvodov vieme vytiahnuť náš ´šuplíkový´ projekt Eastring (obojsmerné prepojenie Turecka a krajín strednej a východnej Európy), ktorý ide tým istým koridorom. Ale je to nové potrubie, ktoré dokáže byť oveľa efektívnejšie, ponúknuť oveľa viac kapacity za výrazne nižšie kapacitné poplatky,” priblížil Ňukovič.
Pripomenul aj prípravu Eustreamu na vodík. Spoločnosť má IPCEI status pre transformáciu jednej línie na čistý vodík. “Chceli by sme sa v rámci prvého kroku dostať aspoň do stavebného povolenia basic inžinieringu. Náš problém je s hľadaním zdrojov lebo všetky projekty (aj fosílne) sú financované buď tak, že to zaplatí trh alebo sa nájdu verejné zdroje,” ozrejmil Ňukovič s tým, že Eustream má vďaka statusu IPCEI istý prísľub, ale ani v redukovanej miere ho na basic inžiniering zatiaľ nenašiel a pokúsi sa získať európske zdroje cez nástroj Connecting Europe Facility, uzavrel generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič.
