Bratislava 19. marca 2024 – Plynárenstvo na Slovensku v súčasnosti zažíva turbulentné obdobie, ktoré determinuje vojna na Ukrajine. Diskutovanými témami sú dostupnosť komodity či zdroja, bezpečnosť dodávok a cena komodity. Napriek všetkým výzvam posledných rokov plynárenstvo situáciu zvládlo, aj keď to nebolo úplne zadarmo. Prispeli k tomu investície do zásobníkov, väčšej flexibility prepravnej siete či snaha o diverzifikáciu zdrojov. Pri príležitosti Dňa plynárov to povedal prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) a generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič.
Slovenské plynárenstvo, ktoré má už 168 rokov, výzvy posledného obdobia zvládlo napríklad aj vďaka tomu, že spoločnosť NAFTA, člen SPNZ, mala v minulosti veľmi premyslené investície do zásobníkov, čím pomáha prežiť zimné obdobie Slovensku, ale aj iným krajinám Európy, uviedol Ňukovič. SPP ako obchodník s plynom zas podľa neho vyvinul významnú snahu o diverzifikáciu a alternatívne zdroje.
Výzvam sa nevyhol ani Eustream. „Je jasné, že vďaka geografickej polohe Slovenska bola naša sústava roky budovaná na prepravu ruského plynu,“ poznamenal šéf slovenského prevádzkovateľa prepravnej siete, ktorú po roku 2009 „zflexibilnilo“ množstvo investícii. Napriek tomu je cítiť, že preprava ruského plynu je významne nižšia ako predtým. „A to ešte nehovorím o tom, že visí „Damoklov meč“ nad tým, aké bude pokračovanie po vypršaní zmluvy medzi Gazpromom a Naftogazom na konci roka. A to sa vlastne týka celého plynárenského reťazca, je to pre nás veľmi dôležité,“ zdôraznil Ňukovič.
Investície z minulosti podľa neho umožňujú pripravovať aj „plán B“ a hľadať iné zdroje, ktoré by sa cez Slovensko buď prepravovali alebo sa tu využívali. Pri zohľadnení geografickej polohy treba otvorene povedať, že bez ruského plynu síce je čo prepravovať, ale v menšom meradle, skonštatoval šéf Eustreamu, pre ktorý ide o „top tému. „My sme našli nejaké riešenie, lebo si myslíme, že je v záujme všetkých stakeholderov vrátane Ukrajiny a Európskej komisie,“ zdôraznil Ňukovič.
Za ďalšiu významnú tému plynárenstva rezonujúcu už niekoľko rokov označil dekarbonizáciu. V tejto súvislosti vyzdvihol aktivity spoločnosti SPP-distribúcia zastrešené mottom „hodnota za peniaze“. „My v plynárenstve žiadnym spôsobom nespochybňujeme princípy dekarbonizácie, len hovoríme, že sa tam treba dostať využívajúc riešenia, ktoré sú tradičné a treba nad tým rozmýšľať zdravým sedliackym rozumom,“ povedal prezident SPNZ.
K. Šaško: Plynárenstvo – strategická a kľúčová súčasť slovenskej energetiky a ekonomiky
Či sa to niekomu páči alebo nie, plynárenstvo je strategickou a absolútne kľúčovou súčasťou slovenskej energetiky a ekonomiky a nejaký čas, možno aj pár desaťročí ešte bude, povedal vo svojom príhovore štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Kamil Šaško. Bez ohľadu nato, čo sa častokrát z ideologických dôvodov presadzuje na rôznych úrovniach podľa neho bez plynu nebude, minimálne v prechodnom období, možné ani dosiahnutie klimatických cieľov, či už globálnych alebo slovenských.
Štátny tajomník MH vyzdvihol špičkovú prácu vedenia SPP, Eustreamu a ďalších firiem zo sektora, ktorá pomohla Slovensku prekonať ťažké obdobie posledných rokov. „Vďaka patrí všetkým, ktorí sa do toho zapojili, pretože sme to zvládli veľmi dobre,“ povedal.
V kontexte diania na Ukrajine sú podľa neho nastávajúce výzvy enormné. Opäť práca vykonávaná na pozadí, je z môjho pohľadu obdivuhodná. Už sme boli a chystáme sa znova spoločne do niektorých krajín s generálnym riaditeľom aj so šéfom SPP,“ poznamenal Šaško a pripomenul aj prácu plynárenských spoločností na nových spojenectvách, napríklad s Azerbajdžanom.
R. Hajšel: Paradigma sa mení, plyn má stále budúcnosť
Poslanec Európskeho parlamentu Robert Hajšel, člen Výboru pre priemysel, výskum a energetiku pripomenul, že po jeho nástupe do EP v roku 2019 „zelený naivizmus a aktivizmus“ prerástol do toho, že sa cez Green Deal a klimatický zákon presadzovali názory o potrebe zbavenia sa plynu ako paliva v domácnostiach, doprave, v priemysle, a to už aj do roku 2030.
„Postupne sa podarilo paradigmu zmeniť. Prispeli k tomu aj objektívne okolnosti, a to energetická kríza, ktorá do istej miery predchádzala aj vojne na Ukrajine a kulminovala v prvých mesiacoch vojny, keď vôbec nebolo isté, ako prežijeme ďalšiu zimu,“ povedal Hajšel s tým, že sa objavovali aj silné hlasy z progresívnejšieho spektra EP, podľa ktorých vojna ukázala potrebu ešte viac „šliapnuť na pedál“ pri presadzovaní OZE. „Ja som priateľ OZE, ale dávajme si realistické a pragmatické ciele. Neničme výrobu a nevyrábajme armádu nových nezamestnaných,“ zdôraznil europoslanec, podľa ktorého sa to našťastie zmenilo a plyn má ešte svoju éru pred sebou. Odhadol ju na aspoň 15-20 rokov, pričom možno – minimálne v regióne strednej a východnej Európy – prekoná aj rok 2050 ako horizont na dosiahnutie klimatickej neutrality.
Zreálniť očakávania sa do istej miery podarilo aj pri dekarbonizácii, čo sa prejavilo revidovaním pôvodných míľnikov a cieľov EP a EK, konštatoval Hajšel s tým, že príkladom je smernica o energetickej efektívnosti budov. Podľa pôvodného návrhu EK hrozilo, že zakáže plynové kotly už od rokov 2032-33, čo by bolo zničujúce pre domácnosti na Slovensku, jednej z najplynofikovanejších krajín EÚ.
„Podarilo sa nám s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi zo strednej a východnej Európy zmeniť to a prinútiť aj EK začať rozmýšľať inak,“ povedal Hajšel. Výsledkom rokovaní v Rade a dohody v trialógu je, že plynové kotly tu budú minimálne do roku 2040 a hybridné ešte dlhšie.
Hajšel očakáva po voľbách do EP ďalšie zreálnenie cieľov, väčšiu pomoc priemyslu či doprave a dekarbonizáciu realizovanú tempom, pri ktorom sa budú postupne znižovať emisie, ale nezníži sa konkurencieschopnosť priemyslu a nebudú pribúdať noví nezamestnaní.
Pokiaľ ide o plyn, plynárenskú infraštruktúru na Slovensku treba využiť. „Svet ide ďalej, ide na bioplyny, biometán, na vodík,“ povedal Hajšel. Pripomenul, že ako hlavný spravodajca pre Európsku vodíkovú banku presadil, aby aj Slovensko dostalo väčšie finančné injekcie, či aby sa mohli organizovať aukcie zamerané regionálne, na krajiny, ako sú Slovensko, Maďarsko, Česko, Rakúsko. A aby sme zároveň vedeli tie peniaze investovať aj do plynárenskej infraštruktúry, čo bolo predtým v podstate vylúčené,“ dodal Hajšel s poukázaním na zoznamy projektov spoločného záujmu.
Kamil Šaško a Robert Hajšel na záver Dňa plynárov tradične zapálili plynové lampy pred budovou Slovenského plynárenského múzea.
