Bratislava 11. novembra 2024 – Pokračovanie tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu je v záujme všetkých zainteresovaných hráčov vrátane Európskej komisie a štátov EÚ. V hre je stále viacero variant a nie je vylúčené, že definitívne rozhodnutie padne až tesne pred koncom roka. V podcaste Otvorene o plyne to povedal generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič. „Samozrejme, rešpektujem dôsledky ruskej agresie na Ukrajine. Sankcie, ktoré uvalila EK na Rusko, sú oprávnené. Na plyn ale zatiaľ žiadne sankcie nie sú. Existuje len plán REPowerEU, ako výrazne, až na nulu, znížiť závislosť na dodávkach ruského plynu. Takže bez toho, že by som tento stav spochybňoval, si myslím, že pokračovanie tranzitu dáva zmysel pre všetkých zainteresovaných,“ konštatoval Ňukovič.
Napríklad pre Ukrajinu existujú dva vvýznamné argumenty. „Po prvé, z prepravy majú pomerne významný príjem, až do výšky miliardy eur ročne. Tú sústavu by potrebovali aj bez ruského plynu, aby dokázali zásobovať celé územie Ukrajiny, povedzme vlastným plynom alebo dovezeným zo západu. Takže peniaze na udržiavanie sústavy budú potrebovať. Ak by im tento príjem vypadol, peniaze by museli nájsť niekde inde, čo nie je úplne zanedbateľné. Druhý argument je možno ešte vážnejší. Už od začiatku vojny v roku 2022 energetická infraštruktúra, najmä elektrická, je pod výrazným atakom ruských zbraní, ale tranzitu plynu sa to zatiaľ nedotklo. Ak by ruský plyn v ukrajinskej sieti nebol, hrozí, že by sa stala terčom útokov a Ukrajinci by mali problém zásobovať sami seba,“ upozornil Ňukovič. V prípade EK sú na stole tiež dva hlavné argumenty, pre ktoré by mala mať záujem na aspoň dočasnom predĺžení tranzitu, ktoré by bolo v súlade s európskymi plánmi. „Prvý argument je, že aktuálne spotové ceny plynu sú ešte stále takmer dvojnásobné oproti obdobiu pred krízou. Ak by už bolo všetko vyriešené, ak by sme kompletne nahradili ruský plyn inými zdrojmi, napríklad LNG, trhy by sa mali upokojiť a ceny by mali zhruba rešpektovať náklady a celosvetový trh, čo v Európe zjavne neplatí,“ zdôraznil Ňukovič a pri druhom argumente si pomohol príkladom udalosti v polovici septembra na spotových trhoch, keď Ukrajinská Pravda zverejnila informáciu, že existuje dohoda medzi Ukrajinou a Azerbajdžanom a tranzit bude pokračovať. „Informáciu prebrali aj veľké európske a svetové médiá, ako je napríklad Reuters, a v priebehu 15 minút klesla spotová cena plynu na trhoch o 4-5 eur, teda veľmi významne. Potom to novinári začali overovať a ukázalo sa, že to nie je pravda. Cena sa za najbližších pár hodín vrátila naspäť. Trh teda ešte stále nepovažuje otázku náhrady ruského zemného plynu za vyriešenú. Riziko, že tranzit od januára nebude pokračovať, je už započítané aj v súčasných cenách. To znamená, že celá EÚ, všetky európske štáty platia cca o 4-5 eur viac, ako by mohli, keby sme už teraz mali riešenie a vedeli by sme, čo sa stane. Ak by sme cenu ponížili čo i len o jednou euro, znamenalo by to úsporu zhruba 4,1 mld. eur. Keďže ten rozdiel v cene plynu po správe o azerbajdžanskom plyne bol okamžite 4-5 eur, tak to vynásobme a bavíme sa o sume 16 až 20 mld. eur, ktorú celá EÚ prepláca za energie v tomto roku. A ak sa to nevyrieši, tak aj v budúcom roku. Z európskej ekonomiky tak odchádzajú preč obrovské zdroje, možno ešte väčšie, ako je plánovaná výška podpory EÚ pre Ukrajinu. Takže pre mňa je úplne logické, že EK by mala mať záujem na riešení tejto otázky,“ dodal Ňukovič.
Celý podcast Otvorene o plyne s Rastislavom Ňukovičom si môžete vypočuť na týchto platformách:
Soundcloud:
Spotify for Podcasters:
Spotify: