Londýn 7. februára 2024 – Plánovaná európska vodíková sieť EHB (European Hydrogen Backbone) sa stáva čoraz dôležitejšou pre úspech rodiacej sa ekonomiky čistého vodíka na kontinente, pričom hlavní vývojári výrobných projektov orientujú svoje plány pozdĺž siete a odberatelia spúšťajú tendre na potrubné dodávky. Budovanie rodiacej sa európskej vodíkovej ekonomiky nie je bez problémov, pričom prekážkami sú najmä narušenia dodávateľských reťazcov, inflácia a vyššie náklady na kapitál. Téme sa venoval portál spglobal.com.
Očakáva sa, že vodíková chrbtica dosiahne do roku 2030 31 500 km, pričom v tomto desaťročí sa má uviesť do prevádzky 40 konkrétnych projektov riadených prevádzkovateľmi prepravných sústav, ktorí sú členmi EHB.
Prevádzkovatelia podľa spglobal.com očakávajú boom na strane dopytu. „Z môjho pohľadu neexistuje žiadne riziko, že by sa vybudovalo príliš veľa infraštruktúry,“ povedala spolupredsedníčka European Hydrogen Backbone Maria Sicilia pre S&P Global Commodity Insights. „Je to skôr naopak. Rizikom je nevybudovanie dostatočnej infraštruktúry na splnenie našich dekarbonizačných cieľov,“ dodala.
Dve veľké európske priemyselné spoločnosti nedávno vyhlásili výberové konania na nákup čistého vodíka na dekarbonizáciu prevádzky, popri početných bilaterálnych diskusiách o odbere pre konkrétne projekty.
Francúzsky ropný a plynárenský koncern TotalEnergies v septembri vyhlásil tender na nákup 500 000 mt/rok obnoviteľného vodíka pre svoje európske rafinérske prevádzky.
Nemecký Thyssenkrupp zas pripravuje tender na nákup až 151 000 mt/rok obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka na základe 10-ročných zmlúv, s nižšími objemami od roku 2028, na dodávku plynovodom do svojej oceliarne v Duisburgu.
Vývojári projektov výroby vodíka preto stále viac vnímajú plánovanú plynovodnú infraštruktúru ako kľúčovú pre úspech svojho biznisu.
Spoločnosť HH2E si na začiatku januára zabezpečila pripojenie budovaného závodu v Lubmine na nemeckom pobreží Baltského mora k plynovodu EUGAL. Spoločnosť pracuje na niekoľkých 100-MW závodoch v krajine, pričom plánuje zvýšenie ich kapacity na gigawattové úrovne.
Ďalším príkladom je dánsky producent zeleného vodíka Everfuel, ktorý v roku 2023 preorientoval svoju stratégiu na rozvoj veľkých výrobných závodov optimalizovaných pre potrubné pripojenie. Spoločnosť v tejto súvislosti vyzdvihla plánovaný plynovod medzi Dánskom a Nemeckom s predpokladaným spustením v roku 2028, ktorý predstavuje príležitosť pre tento sektor.
Medzinárodný potrubný obchod
Prvá fáza EHB bude pozostávať z 52 % upravených plynovodov prepravujúcich pôvodne zemný plyn, pričom zvyšnú časť budú tvoriť novovybudované vyhradené vodíkové potrubia.
EHB predpokladá, že sa sieť do roku 2040 rozšíri na 57 600 km, pričom 59 % pokryje prebudovaná infraštruktúra.
Nemecko vyčlenilo 20 miliárd eur na rozvoj svojej jadrovej vodíkovej siete s dĺžkou 10 000 km a Holandsko položilo základný kameň pre prvý úsek budúcej národnej potrubnej siete s cezhraničnými prepojeniami.
Iniciatíva EHB uviedla, že jej projekt plynovodov by mohol pomôcť znížiť náklady na dodávku čistého vodíka o 330 miliárd eur v porovnaní s modelom vodíkového uzla s lokalizovanou regionálnou dodávkou a spotrebou.
Európske plány pre čistý vodík do roku 2030 sa výrazne zameriavajú na pobrežnú severozápadnú Európu, pričom obrovský potenciál obnoviteľného vodíka má aj Pyrenejský polostrov.
Maria Sicilia, ktorá je tiež riaditeľkou pre stratégiu a plánovanie v španielskom prevádzkovateľovi prepravnej sústavy pre plyn Enagas, očakáva, že do roku 2030 sa rozvinie medzinárodný obchod s vodíkom.
EHB „môže vytvoriť likviditu a v dôsledku cezhraničného obchodu aj vnútorný trh,“ povedala pre spglobal.com. To vytvorí „paneurópsky trh s vodíkom, kde budete môcť porovnávať náklady z rôznych regiónov“ s výraznými regionálnymi rozdielmi v cene v závislosti od dostupnosti obnoviteľných zdrojov energie.
Potrubná sieť môže spájať nízkonákladové výrobné uzly s centrami dopytu po celom kontinente. „Výroba vodíka zo solárnej kapacity v Španielsku sa bude veľmi líšiť od výroby z veternej energie v Severnom mori alebo dovozu z Alžírska do Talianska,“ povedala Sicilia, ktorá zdôraznila potrebu zisťovania cien a referenčných hodnôt. „V ideálnom prípade budeme potrebovať referenčné hodnoty a referenčné ceny, aby bola dodávka nákladovo efektívna, počnúc najlacnejšími zdrojmi,“ dodala.
Ponuka a dopyt
EÚ sa zameriava na spotrebu 20 miliónov ton ekologického vodíka ročne, polovica má pochádzať z dovozu. Vzhľadom na rodiacu sa povahu trhu v jeho súčasnej podobe by to mohla byť náročná úloha a predpokladá dostatočný dopyt po odbere podporujúci financovanie projektu, ako aj dostatočnú dostupnosť výroby obnoviteľnej energie.
EHB však vykonala odhad individuálnych investícii zdola nahor (bottom up) a zistila, že do roku 2030 sa v Európe vyrobí približne 14,7 milióna ton vodíka. To je viac, než je cieľ plánu REPowerEU, hoci pokiaľ ide o dovoz, ten vidí EHB nižší.
Prevádzkovatelia majú v priemere približne sedemročnú dobu prípravy projektov, pričom mnohé už prebiehajú. Na uvedenie do prevádzky v roku 2030 budú konečné investičné rozhodnutia (FID) potrebné okolo roku 2026-27, uviedla EHB.
Budovanie rodiacej sa európskej vodíkovej ekonomiky nie je bez problémov, sú najmä narušenia dodávateľských reťazcov, inflácia a vyššie náklady na kapitál.
IEA vo svojej správe o obnoviteľných zdrojoch energie 2023 publikovala varovanie týkajúce sa globálneho rozvoja vodíka, pričom očakáva, že do roku 2030 bude v prevádzke len 7 % projektov, ktoré mali byť spustené v tomto desaťročí, keďže nedostatok dodávateľov brzdí konečné investičné rozhodnutia pre vývojárov projektov.
„Berieme to ako budíček,“ povedala Sicília. „Môžete si stanoviť ciele, ale na splnenie týchto cieľov musíte implementovať politiku a financovanie,“ zdôraznila s tým, že EÚ by mala stimulovať dopyt po vodíku, „ak chceme, aby tieto projekty prijali FID včas pre ciele roku 2030,“ dodala.
Len 5 % kapacity, ktorej cieľom je spustenie do troch rokov, dosiahlo FID, pričom mnohé projekty potrebujú zabezpečiť odber, aby mali zaistené financovanie, uviedol globálny vodíkový analytik S&P Matthew Hodgkinson. „Zatiaľ čo záväzok verejného financovania na schémy podpory príjmov je pre vývojárov projektov povzbudzujúci, stále sú potrebné stimuly na strane dopytu, aby sa uľahčilo využívanie vodíka v nových sektoroch dopytu,“ uzavrel.