Praha 8. januára 2024 – Európska únia po invázii na Ukrajine výrazne znížila svoju závislosť od ruského plynu. Vzhľadom na špecifickú situáciu vnútrozemských členských krajín bez LNG terminálov, rozličné vzťahy s Kremľom či relatívnu cenovú výhodnosť ruského plynu je však možné, že úplný odchod od ruského plynu bude trvať dlhšie než do roku 2027, ako si to EÚ predsavzala. Téme sa venovala korešpondentka Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda Elica Simeonovová.
Na jeseň roku 2022 Kremeľ predpovedal občanov Európskej únie veľmi pochmúrnu zimu. Po prudkom znížení dodávok zemného plynu do Európy v odvete za západné sankcie voči Rusku za inváziu na Ukrajinu Moskva a prokremeľské médiá predpovedali, že Európa bude bez ruských dodávok mať čo robiť, aby nezamrzla.
No hoci ceny energií prudko vzrástli, EÚ nezamrzla, k čomu prispela aj relatívne mierna zima. Aby sa EÚ vyrovnala s nedostatkom ruského plynu počas chladnejších mesiacov a po zvyšok roka 2023, vytvorila si zásoby, zvýšila dovoz LNG najmä z USA a nabádala spotrebiteľov, aby znížili spotrebu a zvýšili účinnosť, a viac sa spoliehala na OZE.
„EÚ urobila od februára 2022 neuveriteľný pokrok pri znižovaní závislosti od dovozu ruského potrubného plynu,“ povedal pre RFE/RL Akos Losz, vedúci výskumný pracovník Centra globálnej energetickej politiky na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
To je podľa odborníkov dobré pre dlhodobú energetickú bezpečnosť EÚ. Úplné vylúčenie Ruska z energetickej rovnice však bude oveľa ťažšie dosiahnuť v rámci rozdelenej EÚ, kde krajiny majú nielen veľmi odlišné energetické potreby, ale aj veľmi odlišné vzťahy s Kremľom. „Postupne znižovať zostávajúce toky je ťažšie pre kombináciu geografie, zmluvných záväzkov a – v niektorých prípadoch – politickej výhodnosti,“ uviedol Losz.
V čase, keď Moskva spustila v roku 2022 inváziu na Ukrajinu, bola EÚ v oblasti plynu do značnej miery závislá od Ruska, ktoré pokrývalo viac ako 40 % jej dovozu plynu. Podľa Eurostatu Rusko dodalo v roku 2021 až 95 % maďarského plynu a menej ako 10 % španielskeho. Najväčším čistým dovozcom ruského plynu do EÚ však bolo Nemecko s 55 bcm v roku 2021, čo predstavuje viac ako 65 % dovozu do krajiny, poznamenala Simeonovová.
Pred februárovou inváziou sa pritom – vzhľadom na dokončenie nového plynovodu Nord Stream 2 – očakávalo zvýšenie exportu ruského plynu do EÚ. Rovnako ako Nord Stream 1 bol vybudovaný na prepravu plynu z Ruska do Nemecka pod Baltským morom a financoval ho ruský štátny energetický gigant Gazprom a európske energetické spoločnosti. Varovania pred geopolitickými rizikami nadmernej závislosti od ruského plynu sa v rámci bloku zostali do značnej miery nevypočuté, tvrdí korešpondentka RFE/RL. „Rusko vždy používa energiu ako nástroj na vydieranie,“ povedal pre rádio Philipp Lausberg, analytik bruselského European Policy Center. „Toto je jednoznačne najsilnejšia zbraň, ktorú majú,“ dodal.
Menej trás pre ruský plyn
Podiel ruského plynu na dovoze do EÚ sa znížil z 39 % v treťom štvrťroku 2021 na 12 % percent v Q3 2023, vyplýva z údajov Eurostatu. Toto zníženie bolo čiastočne nevyhnutné, keďže Rusko v roku 2022 jednostranne prerušilo dodávky niektorým európskym zákazníkom, čo spôsobilo, že ceny plynu dosiahli rekordné maximá. Boli medzi nimi napríklad Bulharsko, Poľsko, Fínsko a Holandsko, ktoré odmietli platiť za ruský plyn v rubľoch namiesto zmluvných eur či dolárov, čo Moskva presadzovala ako spôsob obídenia západných finančných sankcií voči ruskej centrálnej banke. Od 31. augusta 2022 Moskva pozastavila dodávky do Európy cez Nord Stream 1 pôvodne na tri dni údržby. Odvtedy je plynovod odstavený.
Tri z hlavných ruských trás pre prepravu plynu do EÚ sú od roku 2022 uzavreté. V máji toho istého roku ukrajinský prevádzkovateľ prepravnej sústavy vyhlásil vyššiu moc s tým, že už nemá prevádzkovú kontrolu nad infraštruktúrou na území okupovanom Ruskom, a zastavil tranzitné toky cez Sochranivku, jeden z dvoch vstupných bodov ruského plynu na Ukrajinu.
V máji 2022 prestal fungovať aj plynovod Jamal-Európa, ktorý prepravoval plyn z Ruska do Poľska a Nemecka, po tom, ako Moskva zastavila toky do Poľska a uvalila sankcie na firmu, ktorá vlastní poľskú časť plynovodu. Poľsko ju teraz využíva na dovoz plynu z Nemecka.
Po ruskej invázii na Ukrajinu Berlín odložil certifikáciu plynovodu Nord Stream 2, ktorý ešte nezačal prepravovať ruský plyn do Nemecka. V septembri 2022 výbuchy zničili tri zo štyroch línií Nord Streamu 1 a 2. Experti dospeli k záveru, že šlo o sabotáž, hoci vyšetrovanie páchateľov neodhalilo.
To znamená, že dodávky ruského plynu do Európy potrubím sú v súčasnosti obmedzené na dve trasy: prvá cez európsku časť TurkStreamu, spoločného projektu Gazpromu a Turecka, ktorý prepravuje plyn z Ruska do Turecka pod Čiernym morom a potom ďalej do strednej a juhovýchodnej Európy; a ukrajinskú trasu cez vstupný bod Sudža na hranici s Ruskom.
Navyše, celková spotreba zemného plynu v EÚ sa znížila o cca 18 % v rámci úsilia bloku o diverzifikáciu dodávok energie, zvýšenie účinnosti a investície do OZE. EÚ sa prostredníctvom svojho plánu REPowerEU zaviazala ukončiť závislosť od dovozu fosílnych palív z Ruska do roku 2027 a podľa EK je na dobrej ceste tento cieľ splniť.
Zastavenie tokov cez Ukrajinu
Dodávky ruského plynu by sa mohli v nasledujúcich rokoch ďalej znižovať, keďže už aj tak obmedzený tranzit plynu cez Ukrajinu nemusí po decembri 2024 pokračovať. Platnosť súčasnej rusko-ukrajinskej tranzitnej zmluvy vyprší a Kyjev aj Moskva signalizovali, že ju neplánujú predĺžiť.
Aj keď to automaticky neznamená, že toky cez Ukrajinu od januára 2025 úplne prestanú, je nepravdepodobné, že budú pokračovať na súčasnej úrovni. Ukrajinský tranzitný koridor „môže teoreticky fungovať“ na základe rezervácií krátkodobých kapacít od roku 2025, uviedol Ákos Losz. Ale „to by si vyžadovalo základnú úroveň dôvery a pracovného vzťahu medzi zainteresovanými spoločnosťami, ktoré v dnešnej dobe chýbajú,“ dodal.
Zastavenie zostávajúcich tokov plynu cez Ukrajinu by ovplyvnilo niekoľko európskych krajín, ktoré stále dostávajú ruský plyn cez tento tranzitný koridor. Medzi nimi je Rakúsko, ktoré pred inváziou dostávalo takmer 80 % plynu z Ruska. Rakúska energetická spoločnosť OMV má s ruským Gazpromom dlhodobú dodávateľskú zmluvu platnú do roku 2040, pričom dodávky majú smerovať cez Ukrajinu. Šéf OMV Alfred Stern v júli pre Financial Times povedal, že bude pokračovať v odbere plynu, pokiaľ ho bude Gazprom aj naďalej dodávať.
Slovensko, Taliansko a Chorvátsko tiež dostávajú ruský plyn cez ukrajinské tranzitné trasy na základe dlhodobých zmlúv s Gazpromom, uvádza Centrum pre globálnu energetickú politiku. Ale tieto krajiny majú podľa Losza „viac než dostatočnú dovoznú kapacitu na privedenie alternatívnych dodávok“, hoci by prišli „za vyššiu cenu a cez komplikovanejšie tranzitné trasy“.
Moldavsko, kandidát na členstvo v EÚ, pri náhlom zastavení tokov cez Ukrajinu pravdepodobne dopadne horšie, uviedla Simeonovová. Gazprom zabezpečuje dodávky plynu len do ruskom podporovaného odštiepeneckého regiónu Podnestersko, Moldavsko však nakupuje významný podiel elektriny z plynovej elektrárne Cuciurgan v Podnestersku. Náhle prerušenie dodávok plynu by mohlo fakticky zanechať veľkú časť krajiny bez elektriny.
Moldavská prezidentka Maia Sanduová v októbri pre RFE/RL uviedla, že jej krajina teraz buduje priame vysokonapäťové prepojenie na dovoz elektriny z Rumunska, ktoré jej má umožniť úplnú nezávislosť. Očakáva sa, že prepojenie bude dokončené do roku 2025.
Úplný odchod je náročný
Úplné odchod od ruského plynu nebude pre EÚ ľahký a očakáva sa, že ruské toky budú aspoň istý čas pokračovať. Lausberg z European Policy Center poznamenal, že zatiaľ čo niektoré krajiny, pokiaľ ide o energetiku, sa od Ruska „výrazne odstrihli“, iné – ako Maďarsko, Slovensko, Rakúsko, ako aj Srbsko – sú stále závislé od dodávok ruského plynu a nie sú pripravené vzdať sa ich z ekonomických aj politických dôvodov.
Píkladom je TurkStream, tvrdí Simeonovová. Európska časť plynovodu, ktorá využíva novú a existujúcu infraštruktúru, prepravuje plyn cez Bulharsko ďalej do EÚ. Hoci Moskva v apríli 2022 jednostranne zastavila dodávky do Bulharska pre jeho odmietnutie platiť v rubľoch, TurkStream naďalej zásobuje Srbsko, Maďarsko, Severné Macedónsko, Bosnu a Hercegovinu a Grécko prostredníctvom svojej siete potrubí.
„Niektoré krajiny v strednej a východnej Európe, najmä Maďarsko, sa snažia udržiavať úzke vzťahy s Putinom,“ pripomenul Lausberg, a sú pripravené spoliehať sa na dovoz ruského plynu dlhšie, pretože to považujú za politicky vhodné ako nástroj vo svojich hrách“ s EÚ a Ruskom, ktorý voči obom stranám využívajú ako „vyjednávací čip“.
Maďarsko, ktoré bolo najsilnejším spojencom Ruska v EÚ, dostáva väčšinu zemného plynu z Ruska. V roku 2021 vláda premiéra Viktora Orbána vyjednala 15-ročný kontrakt, na základe ktorého Gazprom do Maďarska dodáva 4,5 bcm plynu ročne cez TurkStream a cez Ukrajinu. V roku 2022, po ruskej invázii, podpísala Budapešť s Moskvou novú dohodu o dodatočných dodávkach. Väčšina dodávok – 3,5 bcm v rámci dlhodobého kontraktu plus dodatočné objemy – prichádza cez TurkStream, menšia časť cez Ukrajinu.
Nezdá sa, že by Maďarsko chcelo tieto dodávky plynu v dohľadnej dobe zastaviť, konštatuje korešpondentka RFE/RL. Bulharsko v októbri zaviedlo poplatok za tranzit ruského plynu vo výške 20 leva za megawatthodinu. Sofia uviedla, že jej cieľom je znížiť ziskovosť Gazpromu pri preprave plynu cez Bulharsko, aby sa znížili zisky plynúce do vojnovej truhlice Kremľa, ako aj znížila závislosť regiónu od ruskej energie.
Maďarsko vrátilo úder a pohrozilo, že bude vetovať vstup Bulharska do schengenu, pokiaľ nezruší tranzitný poplatok. Bulharsko ustúpilo a parlament krajiny odhlasoval zrušenie poplatku. Belehrad tiež pohrozil reakciou na krok Sofie a uviedol, že bol namierený proti Maďarsku a Srbsku, ktoré tiež dováža väčšinu svojho plynu z Ruska cez Bulharsko na základe dlhodobej zmluvy s Gazpromom platnej do roku 2025.
Nahnevané reakcie boli motivované nielen potenciálnym cenovým vplyvom, ale aj „vnímaným rizikom pre bezpečnosť dodávok,“ povedal Losz. „Maďarsko aj Srbsko vnímajú ruský plyn ako základ pre svoju energetickú bezpečnosť bez ohľadu na geopolitické dôsledky a plyn dostávajú za veľmi výhodných podmienok v porovnaní s alternatívami,“ dodal.
Faktor LNG
Zatiaľ čo dovoz ruského potrubného plynu do EÚ od februára 2022 klesol, Rusko zvýšilo svoj vývoz LNG na tento trh. Podľa údajov Eurostatu v roku 2023 väčšinu LNG do EÚ dodávali USA (40 %), nasledované Ruskom a Katarom, ktorých podiely dosiahli približne po 13 %.
Dovoz ruského LNG, ktorý nepodlieha sankciám EÚ, vzrástol v období medzi januárom a júlom 2023 o 40 % v porovnaní s predvojnovými úrovňami, uvádza augustová správa organizácie na ochranu životného prostredia Global Witness. Časť tohto LNG sa ďalej dodáva na iné trhy, časť do EÚ, uviedlo v júnovej správe Centrum pre štúdium demokracie v Bulharsku.
Bulharsko napríklad nepriamo kúpilo ruský LNG, ktorý bol pôvodne určený pre grécke spoločnosti s dlhodobými dohodami s Gazpromom. Ďalším príkladom je Nemecko, ktoré dostalo 23 % svojho dovozu zemného plynu z Belgicka v prvých troch mesiacoch roku 2023. Počas toho istého obdobia Belgicko podľa správy Centra pre štúdium demokracie dovážalo 60 % svojich dodávok LNG z Ruska.
V októbri EK vo svojej výročnej správe o stave energetickej únie uznala nárast ruského dovozu LNG, ale uviedla, že „predstavujú veľmi malú časť celkového dovozu plynu“.
Tieto zásielky budú podľa Losza pravdepodobne pokračovať, pokiaľ EÚ nezavedie zákaz na dovoz ruského LNG. V septembri však Španielsko, do konca roka 2023 predsedajúce EÚ a najväčší spotrebiteľ ruského LNG v bloku, uviedlo, že v krátkodobom horizonte neexistuje žiadny plán na zákaz dovozu ruského LNG.
Napriek tomu, že EÚ výrazne obmedzila dovoz ruského plynu, je podľa expertov nepravdepodobné, že by blok dokázal úplne odrezať Rusko ako dodávateľa. Jedným z dôvodov, prečo budú mať niektoré európske krajiny trvalý záujem o dodávky ruského plynu, je, že „veľa z týchto krajín je vo vnútrozemí. Pre nich je oveľa ťažšie získať plyn LNG. A druhým dôvodom je, že ruský plyn je stále pomerne lacný,“ uviedol Lausberg.
Naliehavosť ísť pri dovoze z ruského zdroja „na nulu“ sa trochu znížila, poznamenal Losz. „Očakávam, že úplné vylúčenie ruského plynu z energetického mixu EÚ bude trvať dlhšie, než je cieľový dátum, rok 2027, v pláne REPowerEU,“ dodal s tým, že súčasná úroveň závislosti od ruského plynu je „oveľa lepšie zvládnuteľná“ ako predtým. „Závislosť na ruskom plyne už nie je hrozbou pre EÚ, ktorá ničí ekonomiku, ako tomu bolo kedysi,“ uzavrel pre RFE/RL.