Amsterdam 15. júla 2024 – Novembrové voľby v Holandsku priniesli silný obrat doprava a v máji aj vznik novej pravicovej koaličnej vlády. Tá okrem iných zmien deklarovala radikálne zmeny energetickej politiky krajiny s dôrazom na energetickú bezpečnosť a zníženie klimatických ambícií. Téme sa venoval portál Natural Gas World, podľa ktorého sa niektoré rozhodnutia novej vlády budú týkať aj ťažby a využívania zemného plynu.
Štyri holandské konzervatívne strany PVV (vedená Geertom Wildersom získala najviac kresiel v parlamente), VVD a NSC, ale aj poľnohospodársko-občianske hnutie BBB sa dohodli na koaličnom pakte s názvom Nádej, odvaha a hrdosť, ktorý je základom programu a politických plánov novej vlády na nasledujúce štyri roky a sľubuje, že bude brať „záujem ľudí vážne“. Ústredným bodom je energetická bezpečnosť a prispôsobenie sa zmene klímy, zmiernenie holandskej zelenej agendy a, na podnet farmárov, konfrontácia s EÚ a jej ekologickými politikami.
Vláda „urobí, čo bude možné“, aby sa držala akýchkoľvek medzinárodných klimatických cieľov, s ktorými už krajina súhlasila, ale nepridá k nim žiadne ďalšie národné požiadavky. Opakovane zdôrazňuje „žiadne nové národné ambície nad rámec európskych nariadení“ a spochybňuje kompatibilitu s politikami EÚ. Pakt tiež zdôrazňuje menšiu reguláciu, nižšie korporátne dane aj dotácie.
Hoci koalícia nie je vyslovene protieurópska, jazyk paktu je podľa NGW kritický a uprednostňuje domáce ambície pred politikami EÚ. To by mohlo sťažiť pozíciu Holandska v rámci EÚ, čo pravdepodobne prispeje k „spomaleniu európskeho rozhodovania“.
Jedným z prvých rozhodnutí koalície bola rýchla zmena energetickej a klimatickej politiky krajiny. Medzi oznámené opatrenia patria napríklad zrušenie plánovaného zvýšenia daní zo zemného plynu, zníženie ostatných energetických daní pre domácnosti, zníženie dotácií na výrobu zelenej energie o 1 miliardu eur ročne či zastavenie všetkých dotácií pre elektrické vozidlá v roku 2025.
Vláda tiež chce zrušiť zvýšený poplatok za CO2 pre priemysel ohlásený predchádzajúcim kabinetom. Plánuje čo najskôr stopnúť dotácie na bioenergiu kombinovanú so zachytávaním a ukladaním CO2 a elektrárňami na biomasu.
Ďalším zámerom koalície je zrušenie povinnosti inštalovať tepelné čerpadlá pri výmene vykurovacích kotlov od roku 2026.
Vláda počíta aj so zrušením tzv. net meteringu pre zákazníkov využívajúcich solárne panely (ide o systém, ktorý funguje tak, že keď solárny panel alebo iný OZE vyrába viac elektriny, než je momentálne potrebné, prebytok sa odvádza späť do elektrickej siete a majiteľ panelu dostane úver za túto elektrinu. Naopak, keď panel nevyrába dostatok elektriny pre potreby domácnosti, elektrina sa odoberá zo siete a znižuje sa tak úver na účte)
Holandská koalícia chce pokračovať v plánoch predchádzajúcej garnitúry na odstavenie všetkých uhoľných elektrární do roku 2030 a rozšírenie veternej energie na mori. Vietor na mori však už nebude prioritou. Zvýšiť sa majú investície do jadrovej energie.
Koalícia sa tiež dohodla, že nízkouhlíkový vodík vyrobený zo zemného plynu so zachytávaním a skladovaním uhlíka (CCS) možno využívať ako prechodné riešenie zníženia emisií „v prípade potreby“.
Celkovo pakt signalizuje odklon od prístupu minulých vlád v spôsobe, akým koalícia plánuje riadiť energetickú, klimatickú a hospodársku budúcnosť krajiny a jej postoje v rámci EÚ, konštatuje NGW.
Energetická bezpečnosť
Nová vláda považuje bezpečnosť energetických dodávok za kľúčovú. Po problémoch, ktorým krajina čelila po strate dodávok ruského plynu v dôsledku vojny na Ukrajine, chce znížiť závislosť svojich dodávok na tzv. „nespoľahlivých krajinách“ aj vo vzťahu k energetickému prechodu. „Energetická transformácia musí byť zameraná na znižovanie existujúcich a predchádzanie novým závislostiam so zameraním sa na väčšiu energetickú nezávislosť a vlastnú udržateľnú výrobu energie,“ píše sa v pakte.
To má vláda v úmysle dosiahnuť rozšírením prieskumu a ťažby plynu na mori v Severnom mori. Neplánuje však zvrátiť rozhodnutie o zastavení ťažby z poľa v Groningene.
Koalícia tiež podporí plány na predĺženie životnosti existujúcej jadrovej elektrárne Borssele po roku 2033 a okrem dvoch nových jadrových elektrární, ktoré ohlásila predchádzajúca vláda, sa zaväzuje postaviť ďalšie dve, vrátane možnosti niekoľkých malých reaktorov vo verejno-súkromných partnerstvách. Nová vláda, ktorá demonštruje svoj záväzok k energetickej bezpečnosti, viac ako strojnásobí finančné prostriedky vyčlenené na jadrový program na približne 14 miliárd eur do roku 2035. Prioritou je tiež vyriešenie preťaženia siete.
Realizácia týchto plánov však bude náročná, pričom bude potrebné prekonať mnohé prekážky, najmä pokiaľ ide o realizovateľnosť a náklady na výstavbu nových jadrových elektrární.
V záujme zaistenia bezpečnosti dodávok plynu bude nová vláda podporovať uzatváranie dlhodobých kontraktov na dodávky plynu a zvyšovanie skladovania plynu. V pakte sa podľa NGW uvádza, že „budú uzatvorené dlhodobé zmluvy na plyn a vytvoria sa zásoby plynu a kritických surovín“.
Klimatická zmena
Aj keď holandská koalícia plánuje držať sa už dohodnutých medzinárodných a európskych klimatických pravidiel, nedáva si žiadne záväzky na ich dosiahnutie, ani pokiaľ ide o spôsoby ako ich dosiahnuť, ale plánuje ich napadnúť. Cieľ zníženia emisií skleníkových plynov posunula späť na úroveň EÚ 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990, čo je menej ako cieľ 58 % predchádzajúcej vlády. Alternatívne politiky vypracuje len vtedy, ak sa tieto ciele nedosiahnu, čo je teraz veľmi pravdepodobné.
Naopak, vláda plánuje zvoľniť domáce klimatické politiky znížením daní z energie, ukončením holandského prídavku uhlíkovej dane oproti EU ETS a znížením dotácií pre EV a solárne panely. Jasne tiež uviedla, že je na členských štátoch, ako budú implementovať európske smernice, pričom sa predpokladá, že prioritou budú národné záujmy.
Väčšina elektriny v krajine sa teraz vyrába z nízkouhlíkových palív, pričom v roku 2023 pochádzalo 49 % z fosílnych palív, o 12 % menej ako v roku 2022. Pred piatimi rokmi bol podiel fosílnych palív takmer 80 %, v dôsledku novej politiky koalície sa tento prechod môže spomaliť, domnieva sa NGW.
Stret holandskej vlády s EÚ by mohol vrcholiť počas diskusií o schválení nového klimatického cieľa do roku 2040. EK navrhuje zníženie emisií o 90 %, ktoré v prípade schválenia bude zahŕňať transformáciu v oblastiach ako je bývanie a doprava, s priamym vplyvom na každodenný život obyvateľov. Tri z koaličných strán, PVV, BBB a NSC, sa už vyjadrili proti tomuto cieľu a je nepravdepodobné, že by odporúčanie EK podporili.
Pakt presúva dôraz na prispôsobovanie sa zmene klímy s vágnym odkazom na znižovanie emisií a plánuje presmerovať finančné zdroje určené pôvodne na klimatické otázky „na pomoc ľuďom s nízkym alebo stredným príjmom a podnikateľom pri energetickom prechode“.
Zahŕňa štrukturálne škrty vo výskume a inováciách, ako aj v štátnej službe, ktoré podľa koalície môžu skôr znížiť ako posilniť technologickú konkurencieschopnosť spoločností a vládne kapacity.
Príkladom je oznámenie, že fond na zmenu klímy sa v priebehu nasledujúcich štyroch rokov zníži o 1,2 miliardy eur, čo sa má dosiahnuť znížením výdavkov vyčlenených na vývoj zeleného vodíka a batérií.
Pakt tiež uprednostňuje záujmy poľnohospodárov pred environmentálnou činnosťou tým, že zmierňuje environmentálne predpisy súvisiace s poľnohospodárstvom. Poľnohospodári nebudú nútení znižovať stavy dobytka alebo predávať farmy, ako sa pôvodne plánovalo, aby znížili emisie oxidov dusíka, a dostanú lacnejšiu naftu. Okrem toho má Holandsko v úmysle znovu prerokovať záväzky EÚ týkajúce sa takýchto emisií a vo všeobecnosti environmentálne predpisy EÚ pre poľnohospodárov – najmä smernicu EÚ o dusičnanoch. Navyše, nová vláda už nebude presadzovať ambicióznejšiu stratégiu na ochranu prírody ako zvyšok Európy.
Za predchádzajúcej vlády sa Holandsko stalo jednou z popredných európskych krajín v oblasti klimatických ambícií. Zdá sa, že nová vláda to zmení. Niektoré zo zmien, ktoré plánuje prijať, sťažia či dokonca spravia dosiahnutie cieľov do roku 2030 a čistej nuly do roku 2050 nepravdepodobné.
Vzhľadom na plány koalície sa teraz väčšina sektorových emisných cieľov do roku 2030 nesplní, najmä tie pre poľnohospodárstvo, zastavané prostredie a využitie pôdy, tvrdí NGW.
Výzvy
Niektoré zo zmien klimatickej politiky koalície budú pravdepodobne v rozpore s pravidlami EÚ, čo sťažuje implementáciu. Okrem toho bude Holandsko pravdepodobne držané pod kontrolou existujúcimi klimatickými predpismi EÚ a súdmi. Ak sa však v dôsledku toho nepodarí naplniť kľúčové domáce ambície podľa európskeho práva, povedie to k ďalšiemu napätiu medzi novou vládou a EK, uviedol NGW.
S rastúcimi obavami, že náklady na energetickú transformáciu sú oveľa vyššie, než sa predpokladalo ešte pred niekoľkými rokmi – Barclays ich odhaduje na 100 – 300 biliónov dolárov do roku 2050 – a keďže Zelená dohoda už má svoje najlepšie dni za sebou, silnejú názory, že je čas na jej strategické prehodnotenie a úpravy. Odpor voči zeleným politikám v súčasnosti rastie v celej Európe, najmä vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku. V takomto prostredí niektoré plány koalície nemožno považovať za úplne nemiestne – dokonca ani v rámci Európy.
Napriek tomu sa povesť Holandska ako jedného z viac spolupracujúcich členských štátov EÚ môže stať minulosťou, pričom sa očakávajú politické výzvy v oblasti migrácie, klímy a poľnohospodárstva, uzavrel NGW.