Amsterdam 2. mája 2024 – Holandský Senát 16. apríla schválil zákon o trvalom uzavretí Groningenu, najväčšieho pevninského plynového poľa v Európe. Nadviazal tak na záväzok vlády, že ťažba z poľa nebude nikdy obnovená, aby sa obmedzili seizmické riziká v regióne. Bodkou za 60-ročnou históriou tohto ložiska bola symbolická ceremónia z 19. apríla, po ktorej to vyzerá tak, že odhadovaných 450 miliárd m3 plynu, ktoré ešte pole obsahuje, o 50 % viac ako celková spotreba plynu v EÚ v roku 2023, s veľkou pravdepodobnosťou zostane v zemi navždy. Téme sa venoval portál Natural Gas World, podľa ktorého tento krok znamená zvýšenie závislosti Holandska aj Európskej únie od dovozu plynu.
Bežná produkcia plynu z ložiska na severe Holandska sa skončila vlani v októbri po rokoch znižovania ťažby. Dôvod odstavenia poľa je notoricky známy. Ťažba v Groningene, ktorá v polovici 70. rokov 20. storočia dosiahla viac ako 80 bcm ročne, spôsobovala zemetrasenia. Hoci otrasy neviedli k žiadnym úmrtiam ani fyzickým zraneniam, v priebehu desaťročí spôsobili na budovách škody za viac ako 1 miliardu eur. Holandská vláda sa v roku 2014 zaviazala k postupnému zatvoreniu poľa do roku 2030. Tento časový rámec však neskôr urýchlila. V roku končiacom sa 30. septembra 2023 bola produkcia Groningenu obmedzená na iba 2,8 bcm ročne.
Pole bolo následne niekoľko mesiacov v pohotovostnom režime, aby pokrylo možné nedostatky plynu v prípade veľmi chladného počasia. Našťastie pre Európu si kontinent užil ďalšiu miernu zimu a ťažba z poľa bola považovaná za nepotrebnú.
Proti uzavretiu Groningenu bojovali niektorí politici, ktorí tvrdili, že tento krok ohrozuje národnú energetickú bezpečnosť. Avšak všetko, čo sa im však podarilo dosiahnuť, bolo krátke oneskorenie hlasovania v Senáte, poznamenal NGW.
Viac holandského aj európskeho dovozu
Holandsko, ktoré bolo kedysi významným vývozcom, sa teraz bude spoliehať na dovoz – predovšetkým potrubného zemného plynu z nórskeho šelfu a skvapalneného zemného plynu (LNG) – aby pokrylo tri štvrtiny svojho dopytu. Podľa odhadu vlády by však bezpečnosť dodávok v krajine mala byť ohrozená iba v prípade dvoch veľmi studených zím za sebou.
V iných holandských lokalitách sú vyhliadky na prípadný rast výroby limitované. Vláda už obmedzila povolenia na ďalšiu ťažbu ropy a zemného plynu a rozhodnutie súdu z roku 2019 o emisiách dusíka sťažilo realizáciu projektov v rôznych priemyselných odvetviach vrátane produkcie uhľovodíkov.
Bezpečnosť dodávok je jedna vec, ale druhá sú náklady. Bez Groningenu bude Holandsko v nasledujúcich rokoch za plyn platiť viac. Zemný plyn stále predstavuje približne 40 % energetického mixu krajiny, čo znamená, že odstavenie poľa bude mať významný vplyv na účty za elektrinu a kúrenie. Krajina chce do konca desaťročia zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov zo súčasných 35 – 40 % na 70 % energetického mixu, no zároveň bude potrebovať zemný plyn pri postupnom vyraďovaní uhoľných zdrojov s podielom 10 – 15 %, vyčíslil NGW.
Ďalšou vecou je širší vplyv na vládne príjmy. Od spustenia výroby v roku 1963 prispel Groningen do holandskej štátnej pokladnice sumou 363 miliárd eur. Prevádzkovatelia poľa, Shell a ExxonMobil, resp. ich spoločný podnik NAM (Nederlandse Aardolie Maatschappij, 50/50), dosiahli za rovnaké obdobie zisk 66 miliárd eur. Na aktuálny vývoj zareagovali obrátením sa na arbitrážny súd, od ktorého požadujú, aby rozhodol, či môžu od holandského štátu žiadať kompenzáciu za predčasné zatvorenie Groningenu. Výsledkom by mohli byť ďalšie výdavky pre vládu.
Pokiaľ ide o európske hľadisko, uzavretie Groningenu znamená, že EÚ bude ešte viac závislá od dovozu plynu. V roku 2023 vzrástla závislosť bloku od zahraničného plynu na rekordných viac ako 89 %, keďže domáca produkcia klesla o 18 % ročne, čím výrazne prekonala 8-percentný pokles dopytu. Keďže až do spustenia rumunského čiernomorského projektu Neptun Deep v roku 2027 nebudú v prevádzke žiadne veľké nové polia, a keďže spotreba pravdepodobne stúpne v dôsledku nižších cien, závislosť od dovozu bude ďalej rásť.
K tomuto trendu v posledných rokoch prispeli najmä škrty vo výrobe v Groningene. Ale úlohu zohrala aj európska antipatia voči ďalšiemu rozvoju ťažby. Európska možno znížila svoju závislosť od Ruska a jeho dodávok plynu využívaných ako prostriedok nátlaku, ale prílišné spoliehanie sa na Nórsko a USA tiež predstavuje riziká, aké predstavujú napríklad neplánované prerušenia dodávok z technických dôvodov, upozornil NGW.
Žiadna politická vôľa
Natural Gas World v septembri 2022, na vrchole energetickej krízy, argumentoval, že zvýšená ťažba z Groningenu, realizovaná tak, aby sa čo najviac eliminovali seizmické riziká, by mohla pomôcť zmierniť prudko rastúce ceny plynu nielen v Holandsku, ale aj v Európe ako celku. Pri vtedajších extrémne vysokých cenách mohli zvýšené dodávky plynu zarobiť desiatky miliárd príjmov ročne a časť z nich mohla byť rozdelená medzi postihnuté obyvateľstvo v oblasti. To by mohlo znamenať desiatky tisíc eur pre každého obyvateľa v oblasti, ktoré by sa mohli použiť na zosilnenie domov a pokrytie prípadných škôd z budúcich zemetrasení, ku ktorým by napriek preventívnym opatreniam mohlo dôjsť. Takúto úroveň kompenzácie by mnohí len ťažko odmietli.
Ale je pochopiteľné, že takáto politická iniciatíva nikdy nevznikla. Po tom, ako vláda dlhé roky popierala, že pole spôsobovalo zemetrasenia, medzi miestnymi obyvateľmi panovala hlboká nedôvera. A hoci niektorí vo vláde možno uvažovali o takejto iniciatíve, uvedomovali si aj obrovské politické riziko pri jej navrhovaní. Iniciatíva by musela prísť od lídrov komunity v Groningene, ale to sa nikdy nestalo, uzavrel Natural Gas World.