Bratislava 21. júla 2023 – Člen Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ), advokátska kancelária POLÁČEK & PARTNERS pravidelne sleduje všetky zmeny energetickej legislatívy. V aktuálnom vydaní monitoringu energetickej legislatívy upozorňuje najmä na prijatie nových Pravidiel trhu s elektrinou a nových Pravidiel trhu s plynom, ktoré prinášajú oproti doterajším pravidlám viacero zmien. Do pozornosti dávame tiež prijatie novej Cenovej vyhlášky v elektroenergetike.
V druhej časti monitoringu nájdete najdôležitejšie právne novinky z oblasti envirolegislatívy za mesiac jún 2023.
Zmeny v energetických predpisoch spôsobila aj nová stavebná legislatíva.
O ďalších zaujímavostiach za mesiac jún 2023 sa bližšie dočítate v tomto monitoringu.
Monitoring za mesiac jún 2023 si môžete stiahnuť vo formáte PDF tu.
Prajeme vám príjemné čítanie!
| ELEKTROENERGETIKA A PLYNÁRENSTVO | |
| Zákon č. 309 / 2009 Z. z. o podpore OZE | nie |
| Zákon č. 250 / 2012 Z. z. o regulácii | nie |
| Zákon č. 251 / 2012 Z. z. o energetike | áno |
| Zákon č. 321 / 2014 Z. z. o energetickej efektívnosti | nie |
| Zákon č. 609 / 2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu | nie |
| Zákon č. 555 / 2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov | áno |
| Vyhláška ÚRSO č. 490 / 2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podpore OZE | nie |
| Vyhláška ÚRSO č. 24 / 2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a plynom | nie |
| Vyhláška ÚRSO č. 285 / 2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia za dodávku plynu malému podniku | nie |
| Vyhláška ÚRSO č. 223/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v plynárenstve (nahradená Vyhláškou č. 450/2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia dodávky plynu) | nie |
| Vyhláška ÚRSO č. 18 / 2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike | áno |
| Vyhláška ÚRSO č. 278 / 2012 Z. z. ktorou sa ustanovujú štandardy kvality uskladňovania plynu, prepravy plynu, distribúcie plynu a dodávky plynu | nie |
| Vyhláška ÚRSO č. 236 / 2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality prenosu elektriny, distribúcie elektriny a dodávky elektriny | nie |
| Vyhláška ÚRSO č. 2 / 2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú postupy a opatrenia týkajúce sa uchovávania údajov, forma a obsah uchovávaných údajov | nie |
| Vyhláška ÚRSO č. 3 / 2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob, rozsah a štruktúra poskytovania meraných údajov o spotrebe na odbernom mieste odberateľa elektriny a ich uchovávanie | nie |
| Vyhláška ÚRSO č. 4 / 2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob, rozsah a štruktúra poskytovania meraných údajov o spotrebe na odbernom mieste odberateľa plynu a ich uchovávanie | nie |
| Vyhláška ÚRSO č. 284 / 2012 Z. z. o pravidlách pre predaj elektriny formou aukcií | nie |
|
Vyhláška
ÚRSO č. 212 / 2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor žiadosti
o vydanie povolenia | nie |
| Vyhláška MH SR č. 599 / 2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o podpore OZE | nie |
| Vyhláška MH SR č. 270 / 2012 Z. z. o odbornej spôsobilosti na podnikanie v energetike | nie |
| Vyhláška MH SR č. 416 / 2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri uplatňovaní obmedzujúcich opatrení pri stave núdze a o opatreniach zameraných na odstránenie stavu núdze v elektroenergetike | nie |
| Vyhláška MH SR č. 106 / 2019 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam oprávnených priemyselných odvetví, rozsah a štruktúra správy a spôsob poskytovania kompenzácie podnikateľom | nie |
| Vyhláška MH SR č. 202 / 2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky účasti v aukcii na výber výkupcu elektriny a určenie výšky odmeny výkupcu elektriny | nie |
| TEPELNÁ ENERGETIKA | |
| Zákon č. 657 / 2004 Z. z. o tepelnej energetike | áno |
| Vyhláška ÚRSO č. 248 / 2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike (bude nahradená vyhláškou ÚRSO č. 312/2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike) | nie |
| Vyhláška ÚRSO č. 277 / 2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávky tepla | nie |
| Vyhláška ÚRSO č. 328 / 2005 Z. z., ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov | nie |
| Vyhláška ÚRSO č. 283 / 2010 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu | nie |
| Vyhláška MH SR č. 151 / 2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje postup pri predchádzaní vzniku a odstraňovaní následkov stavu núdze v tepelnej energetike | nie |
| Vyhláška MH SR č. 152 / 2005 Z. z. o určenom čase a o určenej kvalite dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa | nie |
| Vyhláška MH SR č. 15 / 2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu ročnej výroby tepla pri výrobe elektriny | nie |
| Vyhláška MH SR č. 240 / 2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla (nahradená vyhláškou MH SR č. 503/2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode, nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, nákladov na množstvo dodaného tepla alebo množstva tepla vyrobeného v decentralizovanom zdroji tepla a ekonomicky oprávnených nákladov na teplo vyrobené v decentralizovanom zdroji tepla) | nie |
| Vyhláška MH SR č. 308 / 2016 Z. z. ktorou sa ustanovuje postup pri výpočte faktora primárnej energie systému centralizovaného zásobovania teplom | nie |
| Vyhláška MH SR č. 14 / 2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na tepelnú izoláciu rozvodov tepla a teplej vody | nie |
Poznámka: V našom monitoringu energetickej legislatívy pre vás sledujeme zmeny vyššie uvedených právnych predpisov, ktoré boli publikované v Zbierke zákonov v uplynulom mesiaci.
:: Zákon vydaný v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy novelizuje viaceré energetické predpisy
Dňa 1.6.2023 bol v Zbierke zákonov SR pod č. 205/2023 Z. z. zverejnený nový zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, ktorý sa zároveň dotýka niektorých predpisov v oblasti energetiky, a to konkrétne:
- 251/2012 Z. z. o energetike,
- 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov,
Čo sa týka vyššie uvedených právnych predpisoch, v týchto zákon č. 205/2023 Z. z. prináša iba drobné zmeny, ktoré sa týkajú predovšetkým oblasti územného plánovania a výstavby a zosúladenia novo zavedených inštitútov a pojmov.
V zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike sa s účinnosťou od 1.4.2024 v dôsledku novej stavebnej legislatívy zavádzajú najmä:
Znenie zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike s dátumom účinnosti od 1.4.2024 nájdete TU.
V zákone č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov sa s účinnosťou od 1.4.2024 v dôsledku novej stavebnej legislatívy vykonáva legislatívno-technická úprava niektorých poznámok pod čiarou a zosúlaďuje sa znenie niektorých zákonných pojmov podľa novej stavebnej legislatívy.
Znenie zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov s dátumom účinnosti od 1.4.2024 nájdete TU.
V zákone č. 657 / 2004 Z. z. o tepelnej energetike sa s účinnosťou od 1.1.2024 rovnako zavádza legislatívno-technické zmeny v poznámkach pod čiarou a zmeny súvisiace s úpravou inštitútu záväzných stanovísk.
Znenie zákona č. 657 / 2004 Z. z. o tepelnej energetike s dátumom účinnosti od 1.4.2024 nájdete TU.
Prijatý zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy nájdete, ktorý zároveň prináša zmeny do vyššie uvedených sledovaných predpisov nájdete TU a dôvodová správa k tomuto zákonu je k dispozícii TU.
:: Vyhlásenie nových Pravidiel pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou
Dňa 14.6.2023 bol v zbierke NR SR zverejnená vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) č. 207/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú nové pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou.
Nové Pravidlá trhu s elektrinou sú účinné od 1.7.2023. O tejto vyhláške (ešte v štádiu návrhu) sme Vás informovali v Monitoringu za mesiac máj 2023.
Prijatá vyhláška nahrádza starú a neúčinnú vyhlášku ÚRSO č. 24/2013 Z. z., pričom sa týka osobitne iba oblasti trhu s elektrinou.
Dôvodom na prijatie novej vyhlášky je zohľadnenie zmien, ktoré vyplynuli z novelizácie Zákona o regulácii (č. 250/2012 Z. z.), a Zákona o energetike (č. 251/2012 Z. z.), ktoré nadobudli účinnosť 1.10.2022. Tieto novelizované zákony upravujú (okrem iného) najmä novú právnu úpravu nových účastníkov trhu s elektrinou (aktívny odberateľ, energetické spoločenstvo, prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie elektriny a agregátor), právnu úpravu akumulácie a zdieľania elektriny a súvisiace zmeny v oblasti dátových tokov spojených s novými procesmi na trhu s elektrinou. Uvedené zmeny zákona úpravy tak bolo potrebné zohľadniť aj v príslušnej podzákonnej právnej úprave týkajúcej sa pravidiel trhu s elektrinou.
Predmetná vyhláška ohľadom nových pravidiel trhu s elektrinou obsahuje okrem základnej právnej úpravy trhu s elektrinou aj úpravu základných náležitostí prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov sústav a od organizátora krátkodobého trhu s elektrinou a rozsah obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy a zavádza oproti doterajším pravidlám viaceré zmeny.
Vyhláškou sa napríklad mení definícia maximálnej rezervovanej kapacity (MRK) v mieste pripojenia do distribučnej sústavy. Zároveň platí, že prevádzkovateľ sústavy bude po novom povinný v zmluvách o pripojení zohľadniť (pri stanovovaní alebo dohadovaní hodnôt maximálnych rezervovaných kapacít, kapacít pripojenia alebo iných zmluvných hodnôt výkonu) inštalované a dosiahnuté výkony zariadení a technologickú vlastnú spotrebu pri výrobe elektriny. Vyhláška rovnako obsahuje úpravu na umožnenie reťaziť prenesenie zodpovednosti za odchýlku. Zároveň upravuje doterajšie postupy (§ 23) týkajúce sa zmeny dodávateľa elektriny, bilančnej skupiny alebo subjektu zúčtovania na odovzdávacom mieste. Nové postupy sa stanovujú napríklad aj dodávateľom (§ 9 ods. 5) v rámci vyúčtovania dodávky elektriny alebo združenej dodávky elektriny odberateľovi elektriny a informáciách o vyúčtovaní za dodávku elektriny, ktoré majú dodávatelia aplikovať už od 1.8.2023.
V zmysle prechodných ustanovení zároveň platí, že zmluvné strany majú uviesť uzatvorené zmluvné vzťahy do súladu s touto vyhláškou do 31.12.2023.
Vyhláška nadobudla účinnosť dňa 1.7.2023. Dôvodová správa k Vyhláške je dostupná na tomto odkaze. Samotné znenie Vyhlášky je dostupné TU.
:: Vyhlásenie nových Pravidiel pre fungovanie vnútorného trhu s plynom
Dňa 14.6.2023 bola v zbierke NR SR zverejnená vyhláška ÚRSO č. 208/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, obsahové náležitosti prevádzkového poriadku prevádzkovateľa siete a prevádzkovateľa zásobníka a rozsah obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou prevádzkového poriadku prevádzkovateľa siete.
Nové Pravidlá trhu s plynom sú účinné od 1.7.2023. O tejto vyhláške (ešte v štádiu návrhu) sme Vás informovali v Monitoringu za mesiac máj 2023.
Dôvodom na prijatie novej vyhlášky je zohľadnenie zmien, ktoré vyplynuli z novelizácie Zákona o regulácii (č. 250/2012 Z.z.), a Zákona o energetike (č. 251/2012 Z.z.), ktoré nadobudli účinnosť 1.10.2022.
Prijatá vyhláška nahrádza starú a neúčinnú vyhlášku ÚRSO č. 24/2013 Z. z., pričom sa týka osobitne iba oblasti trhu s plynom.
Okrem základnej právnej úpravy tieto nové pravidlá trhu s plynom obsahujú aj úpravu základných náležitostí prevádzkového poriadku prevádzkovateľa siete a prevádzkovateľa zásobníka pre uskladňovanie plynu, vrátane rozsahu obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou prevádzkového poriadku prevádzkovateľa siete a zavádza oproti doterajším pravidlám viaceré zmeny.
Napríklad v rámci § 19 sa v súvislosti s dodávkou plynu upravujú (okrem iného) podmienky a periodicita vyúčtovania dodávky plynu odberateľovi plynu, spôsoby zisťovania stavu meracieho zariadenia pri meraní typu C, pravidlá zúčtovania rozdielov medzi stanoveným a skutočným stavom meradla a stanovenie postupu a ceny odkúpenia plynu pri zistení rozdielu množstva plynu zisteného fyzickým odpočtom a určením podľa diagramu. V danom ustanovení sa tiež upravuje rozsah a spôsob poskytovania údajov o histórii spotreby zraniteľných odberateľov plynu zo strany prevádzkovateľa distribučnej siete pre dodávateľa plynu. Predmetné ustanovenie zároveň upresňuje aj spôsob, akým dodávatelia plynu predkladajú úradu informácie o množstve plynu zabezpečovanom pre dodávku plynu koncovým odberateľom v zmysle pravidiel ustanovených Zákonom o energetike.
Zároveň nová vyhláška (okrem iného) upravuje doterajšie postupy (§ 36) týkajúce sa zmeny dodávateľa plynu, bilančnej skupiny alebo subjektu zúčtovania na odovzdávacom mieste.
V zmysle prechodných ustanovení zároveň platí, že zmluvné strany majú uviesť uzatvorené zmluvné vzťahy do súladu s touto vyhláškou do 31.12.2023.
Dôvodová správa k novej vyhláške pravidiel trhu s plynom je dostupná na tomto odkaze a aktuálne znenie vyhlášky je dostupné TU.
:: Vyhlásenie novej Cenovej vyhlášky ÚRSO v elektroenergetike
Dňa 30.6.2023 bola v zbierke zákonov zverejnená vyhláška ÚRSO č. 246/2023 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia vybraných regulovaných činností v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania vybraných regulovaných činností v elektroenergetike.
Vyhláška je účinná od 1.7.2023.
O predložení návrhu cenovej vyhlášky sme Vás informovali už v našich predošlých monitoringoch (napr. v Monitoringu za mesiac marec 2023 a Monitoringu za mesiac apríl 2023).
Nová cenová vyhláška v elektroenergetike má postupne nahradiť doterajšiu cenovú vyhlášku ÚRSO č. 18/2017 Z. z., podľa ktorej sa postupovalo pri vykonávaní cenovej regulácie v predchádzajúcom 5. regulačnom období.
Cieľom vyhlášky je ustanoviť cenovú reguláciu v elektroenergetike na 6. regulačné obdobie, ktoré bude trvať od 1.1.2023 do 31.12.2027.
Vyhláška upravuje najmä rozsah a spôsob vykonávania cenovej regulácie v elektroenergetike, rozsah, štruktúru a výšku ekonomicky oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku, postup a podmienky uplatňovania ceny, podrobnosti o návrhu ceny a spôsobe jeho predkladania na celé regulačné obdobie a iné.
Podľa novej cenovej vyhlášky sa navrhuje prvýkrát postupovať pri vykonávaní cenovej regulácie na rok 2024, avšak ak návrh na schválenie ceny na rok 2023 je podaný podľa § 14 ods. 7 č. 250/2012 Z.z. (Zákon o regulácii) po 1.7.2023, na posúdenie návrhu ceny sa použije táto vyhláška.
Predmetná cenová vyhláška sa rovnako použije aj v prípade zmeny (i) ceny za poskytovanie systémových služieb, (ii) poskytovanie podporných služieb a (iii) tarify za prevádzkovanie systému na rok 2023.
Dôvodová správa k Vyhláške je dostupná na tomto odkaze. Samotné znenie Vyhlášky je dostupné TU.
2. MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
:: SEPS informoval ohľadom stavu pripravovaného energetického dátového centra
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (ďalej len „SEPS“) na svojom webovom sídle dňa 29.6.2023 informovala, o očakávaných novinkách súvisiacich s blížiacim sa zavedením energetického dátového centra (ďalej len „EDC“).
Nové pravidlá trhu s elektrinou a plynom totiž umožňujú od 1.7.2023 uzatváranie zmluvných vzťahov medzi Organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou – spoločnosťou OKTE a.s. (ďalej len „OKTE“) a novými účastníkmi trhu s energiami, ako sú napríklad (i) prevádzkovatelia zariadení na uskladnenie elektriny, (ii) agregátori flexibility, (iii) energetické spoločenstvá a (iv) podobne.
EDC, s ktorým počíta nedávno novelizovaný Zákon o energetike, má priniesť jednoduchšiu výmenu dát o poskytovaní elektrickej energie medzi účastníkmi trhu a menej administratívy. Spustenie ostrej prevádzky EDC podľa SEPS pripadá na 1.10.2023.
EDC by malo napomáhať implementovať nové trhové modely, ale i poskytovať služby flexibility, ktoré boli transponované do slovenskej legislatívy v rámci transpozície balíčka Čistá energia pre všetkých Európanov. Z hospodárskeho hľadiska EDC prispeje k posilneniu konkurencieschopnosti Slovenska a zvýšeniu bezpečnosti dodávok elektrickej energie.
V súčasnosti je však potrebné dotvoriť ďalšie dôležité inštitucionálne komponenty trhu s elektrinou, ako napríklad prenastavenie procesov výmeny dát medzi účastníkmi trhu, úprava prevádzkových poriadkov a obchodných alebo technických podmienok, alebo vytvorenie nových produktov a služieb pre odberateľov.
Oznámenie SEPS-u k plánovanému EDC je dostupné TU.
:: Usmernenie ÚRSO – ako zasielať údaje o zabezpečenom množstve elektriny a plynu v súlade s novými pravidlami trhu
ÚRSO na svojom webovom sídle uverejnilo usmernenie pre dodávateľov, ktorý zasielajú úradu údaje o zabezpečenom množstve elektriny a plynu. Táto povinnosť sa viaže i na už spomínané zmeny v právnom poriadku viažuce sa na účinnosť nových vyhlášok ohľadom pravidiel trhu s elektrinou a plynom č. 207/2023 Z. z. a č. 208/2023 Z. z.
ÚRSO usmerňuje dodávateľov elektriny a plynu, ktorí zabezpečujú dodávku elektriny alebo plynu koncovým odberateľom na základe zmluvy o dodávke elektriny alebo plynu alebo na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo plynu, aby od 1.7.2023 zasielali informácie o zabezpečenom množstve elektriny a/alebo plynu v štruktúre zverejnených XLS tabuliek na stránke ÚRSO, pričom vyplnený súbor XLS sa zasiela emailom v editovateľnej podobe.
Údaje v tabuľkách je následne potrebné zaslať na emailovú adresu: obchodnepozicie@urso.gov.sk, a to vždy najneskôr do 10. kalendárneho dňa v danom mesiaci. ÚRSO upozorňuje, že jediný spôsob ako vykonať zaslanie údajov je prostredníctvom vyššie uvedeného emailu. I keď vyhlášky počítajú s možnosťou automatizovaného spôsobu zasielania údajov prostredníctvom informačného systému ÚRSO, tak v k dnešnému dňu to ešte nie je možné.
Tabuľky v podobe spoločného súboru XLS pre obe komodity sú dostupné na stiahnutie na webovom sídle úradu v ľubovoľnej zo sekcií Elektroenergetika a Plynárenstvo, v časti Informačný servis.
Dodávateľ – zasielanie údajov o zabezpečenom množstve elektriny dostupné TU.
Dodávateľ – zasielanie údajov o zabezpečenom množstve plynu dostupné TU.
Viac informácií ohľadom predmetného usmernenia ÚSRO sa dočítate TU.
:: SEPS pristúpi k navyšovaniu kapacity pre pripájanie nových obnoviteľných zdrojov po plánovaných zmenách legislatívy
SEPS na svojom webovom sídle dňa 29.6.2023 informovala, že uvoľní ďalší inštalovaný výkon pre pripájanie nových obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy Slovenska (ďalej len „ES SR“) až po plánovanej úprave legislatívy ohľadom prideľovania kapacít a procesu pripájania.
SEPS zároveň uverejnila štatistiky, že v priebehu posledných dvoch rokov uvoľnila 577 MW inštalovaného výkonu na pripojenie obnoviteľných zdrojov energie typu FVE (fotovoltické elektrárne) a VTE (veterné elektrárne) iných ako malé zdroje a lokálne zdroje. K ďalšiemu uvoľneniu došlo zo strany MH SR, ktoré v priebehu rokov 2022 a 2023 uvoľnilo 539 MW inštalovaného výkonu pre lokálne zdroje, ktoré vyrábajú elektrinu prioritne na pokrytie vlastnej spotreby. Spolu tak došlo k uvoľneniu 1 116 MW inštalovaného výkonu. Z 577 MW uvoľnených SEPS v rokoch 2021 a 2022 je inštalovaných a pripojených 3,6 MW.
Na webovom sídle SEPS je zverejnený výkon 1837 MW / 577 MW, ktorý je možné v súčasnosti pripojiť do sústavy. Uvedený výkon 1 837 MW platí pre všetky technológie, z toho výkon 577 MW je vyhradený pre FVE a VTE iné ako lokálne zdroje a malé zdroje.
Bližšie informácie k správe SEPS ohľadom plánovaného navyšovaniu kapacity pre pripájanie nových obnoviteľných zdrojov nájdete TU.
:: OKTE zverejnil Národný energetický mix
Spoločnosť OKTE dňa 1.6.2023 oznámila, že zverejnila finálny Národný energetický mix na svojom webovom sídle. Národný energetický mix slúži dodávateľovi pre stanovenie jeho energetického mixu (podielu jednotlivých zdrojov elektriny na dodávke) na tú časť elektriny, ktorá nie je podložená uplatnenými zárukami pôvodu v súlade s príslušnými predpismi.
Oznámenie OKTE nájdete TU a Národný energetický mix je dostupný TU.
:: Podiel „zelenej elektriny“ na celkovej výrobe elektriny v SR je na úrovni 22,90 %
ÚRSO na svojom webovom sídle informovalo o aktuálnom podiely zelenej energie z celkovej výroby elektriny na Slovensku.
Na základe predložených údajov od OKTE a SEPS, ÚRSO konštatuje, že v roku 2022 sa z OZE vyrobilo 6 162 781 MWh elektrickej energie, čo na celkovej výrobe elektriny v SR v roku 2022 (26 915 884 MWh) predstavovalo podiel 22,90 %. Podiel ostatnej výroby elektriny bol tak na úrovni 77,10 %.
V roku 2022 došlo oproti roku 2021 k zníženiu množstva vyrobenej elektriny z OZE o 4,01 %. Avšak vzhľadom na zníženie celkového množstva vyrobenej elektriny zo všetkých zdrojov v SR o 11 %, sa podiel OZE na výrobe elektriny zvýšil oproti roku 2021 o 1,60 %.
Bližšie informácie o správe ÚRSO sa dočítate TU.
| ŽIVOTNÉ PROSTREDIE | |
| Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov | nie |
| Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí | nie |
| Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny | nie |
| Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov | nie |
| Zákon č. 329/2018 Z. z . o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov | nie |
| Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov | nie |
| Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší | nie |
| Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) | nie |
| Zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia | nie |
| Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách | áno |
| Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov | áno |
| Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov | áno |
| Zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov | nie |
| Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách | nie |
| Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov | nie |
| Zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov | nie |
| Vyhláška č. 113/2006 Z. z., ktorou sa stanovujú podrobnosti na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie | nie |
| Vyhláška č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny | nie |
| Vyhláška č. 365/2015 Z. z, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov | nie |
| Vyhláška č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch | nie |
| Vyhláška č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov | nie |
| Vyhláška č. 508/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva § 27 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky MPRV SR č. 59/2013 Z. z. | nie |
| Vyhláška č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší | nie |
| Vyhláška č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí | nie |
| Vyhláška č. 12/2009 Z. z. o ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti a pri ich vyňatí a obmedzení z plnenia funkcií lesov | nie |
| Vyhláška č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona | nie |
| Nariadenie vlády č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy | nie |
| Nariadenie vlády č. 269/2010 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd | nie |
| Nariadenie vlády č. 755/2004 Z. z. ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd | nie |
| Nariadenie vlády č. 330/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška sadzieb poplatkov za uloženie odpadov a podrobnosti súvisiace s prerozdeľovaním príjmov z poplatkov za uloženie odpadov | nie |
Poznámka: V našom legislatívnom monitoringu pre vás sledujeme zmeny vyššie uvedených právnych predpisov, ktoré boli publikované v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac.
2. MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
O obnovu verejných budov je veľký záujem, ministerstvo dopravy vyčlenilo na projekty ďalších 60 miliónov eur
Ministerstvo dopravy vníma enormný záujem vo výzve na obnovu verejných historických a pamiatkovo chránených budov zo strany samospráv. V týchto dňoch suma žiadostí už prekročila 120 miliónov eur, ktoré boli vyčlenené na tento účel.
Ako uviedla podpredsedníčka vlády pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Lívia Vašáková, „o výzvu na obnovu historických budov je veľký záujem zo strany samospráv. Podarilo sa nám vyrokovať s Európskou komisiou navýšenie alokácie na toto opatrenie na 210 miliónov eur a zároveň sme výzvu zatraktívnili na základe spätnej väzby zo strany samospráv. Presne takto si predstavujeme efektívny spôsob manažovania investícií z európskych prostriedkov“.
Rezort dopravy eviduje 138 žiadostí za takmer 136 miliónov eur. Pri 15 žiadostiach už boli žiadatelia informovaní, že splnili podmienky výzvy a pripravuje sa s nimi uzavretie zmlúv. Suma týchto žiadostí predstavuje takmer 14 miliónov eur. Ďalšie žiadosti sa priebežne vyhodnocujú.
Medzi schválenými žiadosťami je napríklad projekt mesta Sabinov, konkrétne rekonštrukcia budovy mestského úradu, ktorý je z časti národnou kultúrnou pamiatkou, či projekt Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Zoznam schválených žiadostí je zverejnený na webovej stránke ministerstva.
Ďalšie informácie o obnove verejných budov a navýšení alokácie dočítate na tomto odkaze.
:: Celkovo 317 miliónov eur z plánu obnovy podporí ekologizáciu troch podnikov na Slovensku
Trojica priemyselných podnikov na Slovensku do roka 2026 ušetrí viac ako tri milióny ton ekvivalentu CO2. Ide o porovnateľné množstvo emisií skleníkových plynov ako v priemere vyprodukuje pol milióna Slovákov a Sloveniek za celý rok. Na znižovanie emisií CO2 poputuje z plánu obnovy a odolnosti celkovo 317 miliónov eur.
Vicepremiérka zodpovedná za plán obnovy a využívanie eurofondov spolu s ministrom životného prostredia informovali o výsledkoch dekarbonizačnej výzvy z plánu obnovy. Kritéria splnili tri spoločnosti, ktoré patria do kategórie najväčších producentov emisií skleníkových plynov na Slovensku. Zelená investícia za 317 miliónov eur podporí spoločnosti U. S. Steel Košice, Danucem Slovensko Turňa nad Bodvou a Wienerberger slovenské tehelne.
Realizácia trojice projektov prinesie zníženie na úrovni takmer pätiny všetkých emisií, ktoré minulý rok vypustili do ovzdušia na Slovensku spoločnosti zapojené do systému obchodovania s emisnými kvótami. Zároveň dosiahnutá úspora 2,5 násobne prevyšuje cieľ investície uvedený v pláne obnovy a odolnosti.
Z celkovej sumy 317 miliónov eur získa 300 miliónov eur spoločnosť U. S. Steel Košice na projekt dekarbonizácie výroby ocele inštaláciou elektrických pecí. Spoločnosť Danucem Slovensko Turňa nad Bodvou splnila kritéria svojim projektom na dekarbonizáciu šedého cementu za zhruba 8,4 miliónov eur a spoločnosť Wienerberger slovenské tehelne s projektom na dekarbonizáciu výroby v tehelni rovnako za 8,4 miliónov eur. Výzva z plánu obnovy je súčasťou schémy štátnej pomoci na dekarbonizáciu priemyslu. Výzva bola vyhlásená 25. novembra 2022 a uzavretá 20. januára 2023.
O výsledkoch dekarbonizačnej výzvy sa viac dočítate na tomto odkaze.
:: Slovensko má nové 3D modely povrchu krajiny, sú pre každého zadarmo
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK SR) ukončil v máji 2023 projekt tvorby digitálneho modelu reliéfu (DMR 5.0) a digitálneho modelu povrchu (DMP 1.0), oznámila inštitúcia v správe pre médiá. Používatelia ich nájdu zadarmo cez: Mapový klient ZBGIS.
Projekt prebiehal päť rokov a stál 5,6 milióna eur. Medzičasom štát rozbehol nové skenovanie terénu. Zber údajov prebiehal leteckým laserovým skenovaním v období rokov 2017 až 2022 a projekt stál 5,6 milióna eur.
Letecké laserové skenovanie mapuje skutočný povrch krajiny a jeho výsledkom sú takzvané mračná bodov. Ich analýzou je možné zistiť, ktoré body sa nachádzajú priamo na skutočnom teréne, ktoré body predstavujú stromy, domy, cesty, hrádze a iné objekty. Ich spracovaním vznikne trojrozmerný model zemského povrchu – samotného terénu vrátane vegetácie a skutočných objektov na teréne, ako sú napríklad budovy alebo mosty.
Digitálne 3D modely majú význam pri digitálnej transformácii územného plánovania a pri povoľovaní výstavby. Sú ďalším zdrojom informácií, či sa výstavba nepovoľuje v oblastiach ohrozených povodňami a zosuvmi pôdy. Pomáhajú aj pri hodnotení poľnohospodárskej pôdy vzhľadom na sklon a orientáciu voči svetovým stranám, príkonu slnečného žiarenia v rôznych lokalitách či pokrytia územia terestricky vysielaným signálom mobilných operátorov. Umožňujú takisto študovať detailné morfologické členenie zemského povrchu.
O novom 3D modely povrchu krajiny sa viac dočítate na tomto odkaze.
Europarlament možno zamietne kľúčovú legislatívu pre ochranu lesov
V júli bude Európsky parlament hlasovať o legislatíve o obnove prírodných ekosystémov. Ministri členských krajín ju už schválili. Hlasovanie v europarlamente však môže dopadnúť inak.
Dôvodom je odpor stredo-pravej Európskej ľudovej strany. S konzervatívnou ECR a krajne pravicovou skupinou Identita a demokracia legislatívu odmietli pri hlasovaní vo výboroch europarlamentu a môžu sa im podariť ju zamietnuť aj na plenárnom zasadnutí.
O čo ide?
Nariadenie o obnove prírody má stanoviť minimálne ciele pre obnovu prírody v členských krajinách. Štáty si však budú môcť vybrať spôsob obnovy, vhodné projekty totiž závisia od lokálnych podmienok. Cieľom je zladiť prípadné hospodárske využitie krajiny s ekologickou udržateľnosťou a odolnosťou, posunúť sa k udržateľným spôsobom poľnohospodárstva, lesníctva či rybolovu.
To sa dnes nedeje. Viac ako 80 percent habitatov v Európe je v zlom alebo veľmi zlom stave. Stráca sa biodiverzita, krajina je menej odolná voči zmenám spôsobeným klimatickou krízou. Príkladom môžu byť lesy: v Európe sú zalesnené takmer dve pätiny územia, mnohé z lesov sú v zlom stave. Nedokážu efektívne plniť ekosystémové služby (napríklad zachytávanie uhlíka) a sú ohrozené suchom, požiarmi či škodcami.
Hrozba odmietnutia nariadenia v europarlamente však ukazuje na trend, o ktorom sme v tomto prehľade už písali: klesajúcu ochotu pokračovať v posilňovaní zelených pravidiel. Dôvodom je rast populistickej krajnej pravice, ktorá je v mnohých prípadoch spojená s antizelenou agendou, a blížiace sa eurovoľby.
Proti navrhovanej legislatíve vystupujú najmä zástupcovia rybárov, poľnohospodárska a lesnícka loby. Častým argumentom je, že prísnejšie ekologické normy podkopávajú ekonomickú životaschopnosť a poškodzujú vidiek. K tomu sa v poslednom čase pridal argument potravinovej bezpečnosti.
Nariadenie nie je ojedinelým príkladom. Pod podobným tlakom Komisia predstavila pravidlá pre kvalitu pôdy. Oproti očakávaniam je návrh výrazne slabší, neobsahuje povinné ciele, len dobrovoľné záväzky.
Viac sa o legislatíve pre ochranu lesa a jej schvaľovaní dočítate na tomto odkaze.