Londýn 24. februára 2025 – Hoci boje medzi Ruskom a Ukrajinou pokračujú aj počas tretieho výročia spustenia ruskej invázie, stupňujúce sa diplomatické úsilie, a najmä tlak súčasnej americkej administratívy by v istom momente mohli viesť k ukončeniu najhoršieho vojenského konfliktu v Európe od čias 2. svetovej vojny. Už len vyhliadka na takýto vývoj prispela v poslednom týždni k poklesu európskych veľkoobchodných cien, ktoré sa ešte nedávno pohybovali na dvojročných maximách a atakovali úroveň 60 €/MWh. Trh, ako aj viacerí odborníci zo sektora či analytici v tejto súvislosti zvažujú možnosť, že po skončení vojny by mohlo prísť k významnejšiemu návratu ruského potrubného plynu na európsky trh.
Európska únia stále dováža až 13 % svoj spotreby zemného plynu z Ruska, uviedla minulý týždeň hovorkyňa EK Anna-Kaisa Itkonenová, s tým, že európski zákazníci ho nakupujú za veľmi lukratívne ceny. Hovorkyňa dodala, že Európska komisia v najbližších týždňoch predstaví nový plán odmietajúci dovoz ruského skvapalneného zemného plynu. V podobnom duchu sa vyjadril aj komisár pre energetiku Dan Jorgensen, ktorý 20. februára vyhlásil, že budúci mesiac predloží plán, ktorý zabezpečí, aby sa EÚ „na 100 % zbavila“ ruského plynu.
Napriek týmto deklaráciám a ukončeniu tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu je pozícia ruského plynu na európskom trhu pomerne silná. Okrem údaju o 13-percentnom podiele na spotrebe EÚ o tom svedčia aj údaje z poslednej dostupnej štvrťročnej správy EK o európskych trhoch s plynom za tretí kvartál 2024, podľa ktorých bolo Rusko v tomto období s 20 % druhým najväčším dovozcom LNG do EÚ, po USA. Inštitút pre energetickú ekonomiku a finančnú analýzu zase odhadol ruský podiel za celý rok 2024 na 18%, čo podľa S&P Global Commodity Insights predstavovalo 15,6 mil. mt (21,5 mld. m3).
Hoci EK sa stále drží svojej politiky, podľa ktorej chce do roku 2027 úplne vylúčiť dovoz ruských fosílnych palív vrátane plynu a LNG, diplomatické snahy vedené Washingtonom a Moskvou zamerané na ukončenie vojny vyvolali opätovné špekulácie, že by sa do Európy mohli niekedy v budúcnosti vrátiť rozsiahlejšie toky potrubného ruského plynu.
Podľa analytikov spoločnosti S&P Global Commodity Insights by sa muselo veľa zmeniť, aby bol takýto scenár možný. „Akýkoľvek návrat ruského plynu vo veľkom rozsahu je podmienený mierovou dohodou a očakávame, že rokovania budú komplikované a potrvá určitý čas, kým sa ukončia,“ povedal Michael Stoppard, vedúci pre svetové plynové stratégie. Poznamenal, že pokiaľ ide o zemný plyn, prezidenti Trump a Putin majú protichodné záujmy. „Trump bol vo svojom predchádzajúcom funkčnom období silným zástancom amerického LNG a návrat ruského potrubného plynu je v rozpore s týmto cieľom,“ dodal.
Nemecký otáznik
Portál spglobal.com pripomenul, že po pozastavení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu 1. januára, ktorý znamená pre európsky trh stratu cca 15 bcm plynu ročne dodávok, má teraz Moskva k dispozícii len jednu trasu pre potrubné dodávky do Európy: európsku vetvu plynovodu TurkStream s kapacitou 15,75 miliárd m3/rok.
Na ruských potrubných dodávkach sú naďalej závislé viaceré európske krajiny, z členov EÚ najmä Maďarsko a Slovensko, okrem nich napríklad Srbsko.
Portál spglobal.com si v tejto súvislosti kladie otázku, či by prípadná mierová dohoda mohla zlákať na odber ruského plynu Nemecko, pred vojnou jeho najväčšieho európskeho odberateľa. „Všetky oči sa upierajú na Nemecko a vytvorenie novej koalície,“ povedal Stoppard. „Existuje silná frakcia zameraná na opätovné naštartovanie slabnúceho hospodárstva, v rámci ktorého sa návrat ruského plynu považuje za užitočný alebo dokonca nevyhnutný,“ dodal s tým, že tento názor sa nemusí presadiť v celej koalícii a bude predmetom sporov v rámci rokovaní európskych vlád. Nedeľné nemecké voľby potvrdili predvolebné prieskumy. Víťazom sa stali kresťanskí demokrati z CDU/CSU, na druhom mieste skončila Alternatíva pre Nemecko, tretí boli sociálni demokrati (SPD) nasledovaní stranou Zelených.
Líder víťazných kresťanských demokratov Friedrich Merz vyhlásil, že rozhovory o novej vláde chce viesť so sociálnymi demokratmi a začať ich v najbližších dňoch, aby vláda mohla vzniknúť do Veľkej noci. Koalícia CDU/CSU a SPD by mala v 630-člennom parlamente 328 kresiel a ďalšie strany by na vládnutie nevyhnutne nepotrebovala.
V médiách sa spomínala aj zostava CDU/CSU, SPD a Zelení. Posledne menovaní sú – okrem odmietania využívania fosílnych palív ako takých – odporcami ruských dodávok.
Ruské možnosti
Podľa spglobal.com existujú v krátkodobom horizonte štyri možnosti návratu ruského plynu a LNG do Európy vo väčších objemoch ako v súčasnosti: ukrajinský tranzitný koridor, plynovod Jamal – Európa, zostávajúca nepoškodená línia podmorského plynovodu Nord Stream 2 a závod najväčšieho ruského producenta skvapalneného zemného plynu Novateku – Arctic LNG 2.
Prvé tri možnosti si vyžadujú podporu Ukrajiny, Poľska, respektíve Nemecka, čo je za súčasných geopolitických podmienok ťažko predstaviteľné, konštatuje spglobal.com. Analytici Bank of America 17. februára uviedli, že tok plynu ktoroukoľvek z týchto trás by priniesol dodatočné objemy k súčasným globálnym dodávkam, čo by „ovplyvnilo globálne ceny plynu“.
Banka Morgan Stanley dokonca hovorí, že po dosiahnutí mierovej dohody a návrate ruského plynu – potrubného alebo dodávok z Arctic LNG 2) – na trh by sa zvýšilo riziko prebytku plynu v neskoršom priebehu súčasnej dekády.
Podľa spglobal.com banka dodala, že z lepšieho zásobovania trhu plynom by najviac profitovali Japonsko, Čína a India, ktoré by v prípade tokov ruského plynu do Európy mali slabšiu konkurenciu pri získavaní LNG.
Európa počas krízy zvýšila dovoz LNG, pričom Nórsko sa tiež snažilo maximalizovať potrubný vývoz vďaka pretrvávajúcim vysokým cenám. Ostatní dodávatelia, ako napríklad Alžírsko a Azerbajdžan, nemajú dostatok ťažobných zdrojov ani kapacitu plynovodov na to, aby mohli dodávať ďalšie objemy do Európy, pripomenul spglobal.com.
Ruský potenciál – ďalších 35 bcm?
Pokiaľ ide o konkrétne objemy prípadných nárastov ruských dodávok, názory sa významne líšia. Bank of America hovorí o skromných objemoch spojených s bezpečnostnými zárukami, pričom mierové rokovania budú podľa nej „plné rizík“.
Podstatne optimistickejší názor prezentovala podľa spglobal.com Irene Rummelhoff, výkonná viceprezidentka nórskej energetickej spoločnosti Equinor pre marketing, midstream a spracovanie. Tá začiatkom februára uviedla, že „veľkou neznámou“ na trhu je, čo by sa stalo s ruskými objemami do Európy po uzatvorení prípadnej mierovej dohody.
„Vidíme to tak, že by mohlo ísť o 8 mld. m3 cez Nord Stream 2 – Nord Stream 1 je natrvalo zničený,“ povedala Rummelhoff. „Neočakávame, že objemy budú prichádzať cez Poľsko. Očakávame však, že cez Ukrajinu by mohlo prúdiť ďalších 28 bcm ročne. To predstavuje dodatočný ruský potenciál v objeme 35 miliárd metrov kubických ročne,“ vyčíslila podľa spglobal.com manažérka Equinoru. Súčasne dodala, že v porovnaní s minuloročným dovozom LNG do Európy v objeme približne 125 miliárd m3 nie sú potenciálne ruské objemy „také významné“.
Pohľad OMV
Ukrajinský tranzit pred jeho ukončením využívalo aj Rakúsko. Jeho energetická spoločnosť OMV v novembri 2024 oznámila, že uspela v arbitráži proti ruskému Gazpromu a začala si uplatňovať náhradu škody vo výške 230 mil. eur prisúdenú tribunálom Medzinárodnej obchodnej komory jej započítaním si voči dodávkam od Gazpromu.
Ruská spoločnosť reagovala v polke novembra zastavením dodávok pre OMV. Tá kontrovala 11. decembra 2024 vypovedaním dlhoročnej zmluvy (do roku 2040) o dodávkach zemného plynu so spoločnosťou Gazprom Export s odvolaním sa na „viaceré zásadné porušenia zmluvných povinností“ zo strany ruskej firmy.
Generálny riaditeľ rakúskej energetickej spoločnosti Alfred Stern podľa spglobal.com 4. februára uviedol, že OMV teraz pochopila, že Gazprom nemožno považovať za spoľahlivého dodávateľa plynu. Na otázku, či OMV niekedy zváži obnovenie dovozu plynu z Ruska, Stern reagoval, že na trhu s plynom je kľúčovým predpokladom možnosť spoľahnúť sa na dodávky prostredníctvom dlhodobých zmlúv. „V spoločnosti OMV sme sa naučili – veľmi intenzívne – že spoliehať sa na jediného dodávateľa plynu nie je dobrý nápad, a preto sme diverzifikovali naše dodávky plynu,“ uzavrel šéf OMV.