Londýn 15. októbra 2024 – Globálny dopyt po zemnom plyne rastie rýchlejšie, ako sa očakávalo, pričom Medzinárodná energetická agentúra (IEA) varovala pred možným nedostatkom dodávok v dôsledku poddimenzovaných investícií do výroby. Rastúca závislosť Európy od LNG, posilnená poklesom dodávok ruského plynu, by mohla viesť k volatilnejším medzinárodným trhom s plynom. Pomalá expanzia na strane ponuky LNG je spôsobená rastúcimi nákladmi na výstavbu, regulačnými výzvami a environmentálnou politikou. Téme sa venoval portál oilprice.com.
Len pred rokom Medzinárodná energetická agentúra predpovedala, že dopyt po rope a plyne dosiahne vrchol pred rokom 2030. Na základe tejto predpovede IEA vyhlásila, že nie sú potrebné ďalšie investície do výroby žiadneho z uvedených uhľovodíkov. Rok sa s rokom stretol podľa aktuálnych vyjadrení agentúry to vyzerá presne naopak, teda že investície do novej produkcie zemného plynu nie sú ani zďaleka dostatočné. To znamená, že možný nedostatok komodity je na ceste, keďže ponuka nerastie dostatočne rýchlo, konštatuje portál oilprice.com
Pritom ešte pred niekoľkými rokmi bol pritom na trhu LNG značný prebytok. Producenti sa ponáhľali s výstavbou zariadení na výrobu skvapalneného zemného plynu a ponuka rástla rýchlejšie ako dopyt. V posledných rokoch sa však apetít mnohých krajín po skvapalnenom palive výrazne zvýšil. Jednak z dôvodu, že predstavovalo čistejšiu alternatívu k uhliu, jednak preto, že nebolo príliš drahé. Ceny sa, samozrejme, zmenili od obdobia presýteného trhu, najmä v roku 2022, keď veľa ázijských nákupcov na trhu s LNG preplatila bohatá Európa, ktorá sa zrazu ocitla bez dodávok väčšiny ruských plynovodov.
Odvtedy si starý kontinent upevnil svoju pozíciu najväčšieho dovozcu skvapalneného zemného plynu a v súčasnosti sa pripravuje na ukončenie dodávok ruského potrubného plynu cez Ukrajinu, ktorá oznámila, že neobnoví tranzitnú dohodu s Gazpromom. To znamená, že Európa bude potrebovať ešte viac LNG. Dostatok nových dodávok však neprichádza. To môže znamenať hrozbu ďalšieho cenového šoku, ako aj situáciu, keď budú chudobnejšie krajiny, ktoré sa snažia znížiť svoju závislosť od uhlia, na trhu opäť preplatené.
Dôvody pomalého rozvoja ponuky
V tejto súvislosti je na mieste otázka, prečo vzhľadom na „ružové“ vyhliadky dopytu po plyne pribúdajú nové dodávky takým pomalým tempom. Aktuálne očakávania IEA sú predsa len poslednými z radu prognóz expertov, ktorí očakávajú rastúci dopyt po komodite – a to vďaka odklonu od uhlia, naďalej rastúcej populácii a, samozrejme, energetickým nárokom sektoru umelej inteligencie, pripomína oilprice.com.
Zdá sa, že dôvodov pomalého rozširovania ponuky je niekoľko. Jeden je čisto fyzický, ako to vo svoje správe nedávno konštatovala agentúra Bloomberg, ktorá sa zaoberala nerovnováhami na trhu so zemným plynom. Výstavba závodov na výrobu skvapalneného zemného plynu istý čas trvá. Navyše, čelí rastúcim nákladom na výstavbu a zvyšujúcej sa regulačnej záťaži v Spojených štátoch amerických, ktoré sú najväčším svetovým výrobcom a vývozcom tohto paliva. Aby to nestačilo, projektu Rio Grande LNG v Texase sa postavil do cesty súd, ktorý v auguste zvrátil povolenie od Federálnej energetickej regulačnej komisie z klimatických dôvodov.
Ďalším problémom je pauza administratívy prezidenta Bidena pri schvaľovaní nových exportných kapacít LNG, ktorá síce nemusí byť relevantná pre okamžitý dopyt, ale určite sa relevantnou stane v strednodobom horizonte, pretože rast dopytu po zemnom plyne sa neustále zvyšuje, poháňaný sektorom Big Tech a jeho horúčkovitým rozširovaním umelej inteligencie. Mimochodom, jedným z dôvodov rozhodnutia o moratóriu na schvaľovanie zo začiatku tohto roka bola štúdia, ktorá tvrdila, že zemný plyn je pre atmosféru horší ako uhlie. Zatiaľ čo viaceré hlasy kritizovali štúdiu za množstvo nedostatkov, federálnej vláde USA stačila na zvýšenie napätia na budúcich trhoch s dodávkami plynu.
Európska únia si napriek silnému apetítu po LNG sama sebe nepomáha prijímaním opatrení, ktoré môžu import paliva komplikovať. Nedávno schválila nové nariadenie o znižovaní emisií metánu v sektore energetiky v Európe a v globálnych dodávateľských reťazcoch. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa do EÚ dostával len LNG s nízkymi emisiami. To, samozrejme, dodávateľom ešte viac predraží vybudovanie ich výrobných zariadení, v dôsledku čoho sa zvýšia konečné náklady na palivo. Istým „svetlým“ bodom by v tejto súvislosti mohlo byť uvoľnenie ponuky necertifikovaného skvapalneného zemného plynu menej bohatým kupujúcim, čím by sa znížil dopytový tlak na dodávateľov.
„Rast, ktorý vidíme v globálnom dopyte po plyne v tomto a budúcom roku, odráža postupné zotavovanie sa z globálnej energetickej krízy, ktorá tvrdo zasiahla trhy,“ uviedol riaditeľ pre energetické trhy IEA Keisuke Sadamori v tlačovej správe o trendoch dopytu a ponuky. „Ale rovnováha medzi trendmi dopytu a ponuky je krehká, s jasnými rizikami budúcej volatility,“ povedal Sadamori.
Toto je zaujímavý postreh vzhľadom na v posledných rokoch neoblomné presvedčenie IEA, že dopyt po uhľovodíkoch vytláčajú alternatívne zdroje energie, ako sú vietor a slnko. Práve toto presvedčenie prinútilo agentúru opakovane predpovedať špičkový dopyt po rope asi o štyri roky a po plyne o dva roky neskôr. Teraz sa zdá, že dopyt po plyne je stále značne prepojený s hospodárskym rastom alebo jeho absenciou – so všetkými náležitými dôsledkami.
Európa má problém pri snahe dosiahnuť akýkoľvek rast a prístup k cenovo dostupnému plynu je kľúčom k úspešnému výsledku tejto snahy. Rôzne medzinárodné organizácie, ktoré sa zaoberajú klimatickými otázkami, chcú, aby ázijské krajiny pri rastúcej potrebe energie využívali viac zemného plynu ako uhlia. Na to však musí byť plyn lacný, čo tak skoro nebude. A to je ďalší kameň úrazu na ceste k energetickému prechodu, uzavrel portál oilprice.com.