Brusel 13. októbra 2021 – Plán Európskej komisie na zavedenie oddeleného trhu s uhlíkom pre cestnú dopravu a budovy popri existujúcom systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS) sa na minulotýždňovom zasadnutí ministrov životného prostredia EÚ čelil širokej kritike, a to najmä krajín zo strednej a východnej Európy. Informoval o tom portál euractiv.com, ktorý poznamenal, že diskusia o návrhu, ktorá je súčasťou širšieho klimatického balíka návrhov Fit for 55 predloženého v júli, sa uskutočnila na pozadí rastúcich cien energií.
Aj keď Európska komisia tvrdí, že trh s uhlíkom v EÚ má iba obmedzený vplyv na náhle zvýšenie cien, niektoré krajiny strednej a východnej Európy sa obávajú vytvorenia oddeleného systému obchodovania s emisiami pre dopravu a vykurovanie.
Ministri životného prostredia z Poľska, Rumunska a Maďarska počas diskusie poukazovali na ceny energií a zároveň vyjadrili znepokojenie nad týmto návrhom. Krajiny vo východnej Európe sú viac závislé na uhlí, čo znamená, že cena uhlíka by pre nich bola vyššia ako pre krajiny západnej Európy, ktoré majú čistejší energetický mix, argumentovali.
„Už pozorujeme veľmi znepokojivú situáciu v súvislosti s rastúcimi cenami energií a návrhy Komisie môžu situáciu výrazne zhoršiť,“ varoval poľský minister klímy a životného prostredia Adam Guibourgé-Czetwertyński. Vytvorenie samostatného ETS pre dopravu a vykurovanie budov by podľa neho „mohlo viesť k ďalšiemu výraznému zvýšeniu cien energií, najmä v krajinách, kde sa vysoké percento domácností spolieha na uhoľné kotly“.
Jeho pripomienky podporil rumunský minister životného prostredia Barna Tánczos. „Za súčasných okolností zvyšovania cien energií musíme vziať do úvahy kumulatívne efekty implementácie tohto balíka vrátane volatility cien uhlíka,“ povedal.
Rumunsko by mohlo mať s rozšírením ETS problémy pre vyšší podiel energetickej chudoby a starnutie vozového parku, ktorý je viac znečisťujúci ako priemer EÚ, vysvetlil. „Jednotná cena uhlíka pre tieto dva sektory v Európskej únii len prehĺbi rozdiely medzi členskými štátmi,“ varoval Tánczos.
Niektorí ministri oponovali, varujúc pred spájaním otázok súčasného zvýšenia cien energií a nového ETS s tým, že nový systém sa začne uplatňovať postupne až od roku 2026 a bude doplnený sociálnym klimatickým fondom, ktorý sa má zaviesť rok predtým.
Podpredseda EK a šéf klimatickej politiky Frans Timmermans tiež odmietol kritiku ETS za rast cien energií s tým, že ak by EÚ mala zelenú dohodu pred piatimi rokmi, mala by viac energie z OZE, ktorej ceny sú trvalo nízke a nebola by závislá na fosílnych palivách.
Komisár pre životné prostredie Virginijus Sinkevičius na otázku EURACTIV-u o riziku, že ceny energií by mohli narušiť rozhovory o novom ETS, uviedol, že krajiny EÚ by mali tieto dve otázky posudzovať oddelene.
Navrhovaný trh s uhlíkom pre cestnú dopravu a budovy už vyvolal kontroverzie. Popredný europoslanec Pascal Canfin ho nazval „politicky samovražedným“ a varoval, že môže vyvolať sociálne nepokoje podobné hnutiu žltých viest vo Francúzsku v roku 2018.
A Švédsko a Fínsko, berúc do úvahy nadmerné výdavky na úrovni EÚ, vyjadrili znepokojenie nad myšlienkou vytvorenia ďalšieho fondu EÚ.
Medzitým tieto krajiny, ktoré sa chystajú z fondu vyťažiť maximum – ako Poľsko a Rumunsko – požadovali viac peňazí, pričom poukázali na vysoké sociálne náklady na energetickú transformáciu.
Timmermans však na stretnutí ministrov uviedol, že bez druhého ETS nevznikne ani klimatický sociálny fond. „Verím, že fond, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou nového systému ETS, nám môže skutočne pomôcť pri riešení týchto problémov,“ uviedol v súvislosti s možnými negatívnymi sociálnymi vplyvmi prechodu. „Žiadny ETS – žiadny sociálny klimatický fond. Takže potom budeme musieť hľadať iné spôsoby, ako pomôcť našim občanom,“ dodal.
Medzi podporovateľov tejto myšlienky patrí Nemecko a Rakúsko, kde už podobné národné systémy obchodovania s emisiami pre cestnú dopravu a budovy už existujú. Aj fínska ministerka sa k návrhu vyjadrila pozitívne.
Ostatné krajiny zostávajú nerozhodné alebo uviedli, že potrebujú viac času na preskúmanie týchto návrhov.
Maďarsko, Rumunsko, Cyprus, Litva, Poľsko a Malta však s nimi otvorene nesúhlasia, pričom ďalšie krajiny vrátane Francúzska a Portugalska varujú pred potenciálnymi sociálnymi dosahmi.
Na otázku EURACTIV-u, ako môže Komisia presvedčiť krajiny EÚ, aby sa k tejto myšlienke pridali, Sinkevičius odpovedal: „Máme klimatický zákon a naše klimatické ambície, s ktorými súhlasia všetky členské štáty. Je zrejmé, že ak to s legislatívou, ktorú spoločne prijímame, myslia vážne, musíme mať cestu implementácie, ktorou je balík Fit for 55 . Ak bude jedna z častí tohto balíka odstránená, musí byť nahradená niečím iným, pretože inak sa nám nepodarí splniť náš 55-percentný cieľ,“ dodal.
Foto: ec.europa.eu