Buenos Aires 19. júla 2023 – Európska komisia v pondelok (17. 7.) podpísala nezáväznú dohodu s Argentínou, ktorá by mala umožniť stabilné dodávky skvapalneného fosílneho plynu do Európy výmenou za spoluprácu v oblasti zelenej energie a znižovaní únikov metánu, keďže juhoamerická krajina podľa niektorých údajov vypúšťa okolo 5 % vyprodukovaného plynu do atmosféry. Podpísaný dokument zahŕňa štyri kľúčové aspekty: vodík a jeho deriváty, obnoviteľné zdroje energie, energetickú účinnosť a skvapalnený zemný plyn Téme sa venoval portál euractiv.com.
Hospodárske vzťahy Európy s Argentínou, krajinou s viac ako 45 miliónmi obyvateľov, sú silné. Napriek geografickej vzdialenosti predstavujú investície Európskej únie v krajine polovicu z celkových zahraničných investícií.
Únia je okrem toho tretím najväčším obchodným partnerom Argentíny za Brazíliou a Čínou, ako zdôraznila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v júni pri príležitosti návštevy krajiny.
Zatiaľ čo komplexnejšia obchodná dohoda medzi EÚ a jej náprotivkom, juhoamerickým združením voľného obchodu Mercosur naráža na viaceré problémy, von der Leyenová sa v pondelok dohodla na bilaterálnej dohode s Buenos Aires. Tá nadväzuje na podobnú dohodu o materiáloch dohodnutej v júni. „Európa a Argentína sú partnermi pre bezpečnejší, udržateľnejší a prosperujúci svet,“ zdôraznila šéfka Európskej komisie.
Podpisu nezáväznej dohody predchádzali rokovania oboch partnerov, ktoré v rámci snáh o diverzifikáciu dodávok iniciovala EÚ už na jeseň minulého roka. V októbri vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell počas návštevy Argentíny uviedol, že dohoda je kľúčová, pretože juhoamerická krajina predstavuje v čase vysokých medzinárodných cien nastupujúcu energetickú veľmoc. Argentína „má obrovské zásoby plynu, ale nemá ho ako vyvážať. Je to potenciálne veľmi veľká plynárenská mocnosť. Treba urobiť veľa investícií,“ dodal Borell.
Nezáväzná dohoda podpísaná v pondelok sa opiera o štyri kľúčové aspekty: vodík a jeho deriváty, obnoviteľné zdroje energie, energetická účinnosť a skvapalnený zemný plyn. Keďže dodávky potrubného zemného plynu z Ruska, bývalého hlavného dodávateľa tejto komodity do Európy, sú na historickom minime, obaja partneri sa zaviazali „umožniť stabilné dodávky skvapalneného zemného plynu z Argentínskej republiky do Európskej únie“.
Juhoamerická krajina 45-miliónová krajina sa vo veľkej miere spolieha na zemný plyn vo svojom energetickom mixe. V čase špičkovej spotreby musí plyn dokonca dovážať, čo je pomerne kuriózna vzhľadom na fakt, že má druhé najväčšie nekonvenčné zásoby plynu na svete a štvrté najväčšie zásoby ropy v masívnom bridlicovom útvare Vaca Muerta v Patagónii objavenom už v roku 1918. Ten je považovaný za kľúč k zvýšeniu dodávok plynu pre vlastnú domácu spotrebu, k zníženiu drahého dovozu, ako aj k možnosti, že krajina sa v budúcnosti stane vážnym hráčom v medzinárodnom plynárenskom priemysle.
Aby mohlo Buenos Aires vyvážať frakovaním získaný zemný plyn, pracuje na zákone na podporu svojho LNG priemyslu, pričom si stanovilo cieľ začiatku vývozu skvapalneného plynu vo veľkom už v roku 2027.
Dohoda podpísaná s EÚ zdôrazňuje, že dodávky LNG budú v súlade s príslušnými dlhodobými cieľmi dekarbonizácie EÚ a Argentíny, ako aj v súlade s cieľmi Parížskej dohody. Pravdepodobne ako ústupok Bruselu dokument tiež trvá na tom, aby Argentína riešila problém so svojimi netesnými plynovými vrtmi. V roku 2022 bol pritom vo Vaca Muerta vyvŕtaný aspoň jeden nový plynový vrt za mesiac.
Mimovládna organizácia Centrum pre ľudské práva a životné prostredie so sídlom v Argentíne v roku 2018 varovala, že najmenej 5 % v krajine vyprodukovaného plynu sa dostáva do atmosféry, často v dôsledku toho, že prevádzkovatelia odvetrávajú produkčné prebytky, aby udržali prevádzkovú bezpečnosť svojich zariadení.
„Účastníci sa budú snažiť znížiť úniky metánu v dodávateľskom reťazci zemného plynu na maximálnu technicky uskutočniteľnú úroveň,“ uvádza dohoda a dodáva, že nové technológie by mali pomôcť pri riešení „odvetrávania a spaľovania“ plynu.
Odvetrávanie aj spaľovanie sú bežné spôsoby, ako zabezpečiť, aby sa výrobné zariadenie nepoškodilo príliš veľkým objemom vyťaženého zemného plynu. Vzhľadom na extrémny vplyv metánu na klímu patrí nekontrolované odvetrávanie medzi vedľajšie efekty produkcie zemného plynu, ktoré najviac poškodzujú klímu.
Podpísaný dokument sa tiež zameriava na integráciu zachyteného metánu do dodávateľského reťazca. Metán, ktorý by inak unikol do atmosféry, je možné zachytávať a pravidelne využívať. Jedným z kľúčových zdrojov môžu byť skládky, ako napríklad Norte III v Buenos Aires, ktoré predstavujú asi polovicu emisií metánu v meste.
Nedostatok konkrétností
Ďalšia oblasť, ktorej sa dohoda venuje, je spolupráca oboch strán v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Predsedníčka EK von der Leyenová už pri príležitosti júnového rokovania poukázala na možnosti Argentíny v tomto sektore, pretože má podľa nej má všetko, čo potrebuje, aby sa stala „veľmocou obnoviteľnej energie“. V tejto súvislosti sa zmienila najmä o potenciáli veternej energie v krajine, keď povedala, že „mimoriadne patagónske vetry sú požehnaním prírody“.
V praxi je dohoda medzi EÚ a Argentínou skromná na detaily – okrem záväzku „uľahčiť investície potrebné na zvýšenie obchodu s energiou medzi účastníkmi“.
EURACTIV sa v tejto súvislosti opýtal argentínskeho veľvyslanectva, či sa Buenos Aires snaží získať časť financií prostredníctvom Európskej vodíkovej banky alebo nemeckej iniciatívy H2Global, na čo diplomat zatiaľ nereagoval.
Očakáva sa, že európske investície budú vo veľkej miere prichádzať prostredníctvom iniciatívy European Gateway Initiative, ktorá zastáva „Team Europe“ prístup, čo znamená, že krajiny EÚ investujú pod hlavičkou bloku.
Napríklad Francúzsko a EÚ podporili modernizáciu argentínskej elektrickej siete. Medzi ďalšie projekty patrí podpora odpadového a vodného hospodárstva a pomoc pri využívaní bohatých nerastných zdrojov krajiny.
Nie je však jasné, či podobné iniciatívy pomôžu financovať rodiacu sa infraštruktúru LNG v krajine, uzavrel euractiv.com.