Kyjev/Amsterdam 10. februára 2025 – Ceny zemného plynu v Európe vzrástli na dvojročné maximum. Rast spôsobila predpoveď chladného počasia v severozápadnej Európe, nízka úroveň európskych zásobníkov, ako aj pokračujúci silný nákup plynu Ukrajinou, ktorý vyvoláva obavy o dostatok komodity na trhu. Informovali o tom portál msn.com a agentúry Reuters a ČTK.
Holandský a európsky referenčný kontrakt v uzle TTF na najbližší mesiac v pondelok vzrástol o vyše 4 % na viac ako 58 € megawatthodinu. Ide o najvyššiu hodnotu od februára 2023 po tom, pričom kontrakt zaznamenal štyri týždne ziskov v rade.
Jedným z dôvodov zdraženia plynu je predpoveď, podľa ktorej severozápadná Európa smeruje v najbližších dňoch k vlne mrazivého počasia. Nízke teploty zvyšujú dopyt po vykurovaní a cenám plynu poskytujú silnú podporu, uviedol msn.com.
Vyššia spotreba plynu podľa neho predstavuje riziko ďalšieho zníženia zásob, ktoré sú už teraz najnižšie pre toto ročné obdobie od energetickej krízy v roku 2022. Prispela k tomu relatívne chladná zima s nedostatkom vetra v celej Európe, ktorá zvýšila spotrebu plynu a znížila výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Podľa údajov združenia Gas Infrastructure Europe boli európske zásobníky k sobote 8. februára 2025 naplnené na 49,02 %, kým pred rokom na 67 % kapacity. Pokračujúci trend vyčerpávania zásob a ich nízky stav na konci zimy sťažia ich dopĺňanie počas vtláčacej sezóny. „Riziko, že Európska únia vstúpi do jari s veľmi nízkymi zásobami plynu, sa v posledných týždňoch zvýšilo,“ povedal Arne Lohmann Rasmussen, hlavný analytik spoločnosti Global Risk Management. Dodal, že sa nezvýšili len ceny plyn na najbližší mesiac, ale aj na roky 2026/27.
Býčí trh
Ďalším znakom býčej (optimistickej) nálady, ktorá dominuje na trhu, sú opcie na plyn, ktoré naznačujú, že obchodníci sa intenzívne snažia o hedžovanie proti prudkému nárastu európskych cien plynu, čo signalizuje, že očakávajú ďalšie narušenie na strane ponuky smerom k sezóne vytvárania zásob, uviedol msn.com.
Obchodníci tiež pozorne sledujú vplyv amerických ciel a hrozieb voči globálnym obchodným partnerom. Prezident Donald Trump plánuje zaviesť 25-percentné clá na všetok dovoz ocele a hliníka do USA a zvažuje aj dovozné clá pre EÚ. V prípade eskalácie vzájomných vzťahov by mohlo hroziť aj zdraženie dovozu skvapalneného zemného plynu. Jeho najväčším dodávateľom pre Európu sú práve USA.
Silný ukrajinský dovoz
Ďalším faktorom, ktorý prispieva k rastu európskych cien plynu je silný dovoz zo strany Ukrajiny, ktorá ho začala prudko zvyšovať minulý po tom, ako v posledných mesiacoch došlo k sérii ruských raketových útokov na zariadenia ukrajinského plynárenského sektora. Podľa niektorých informácií mohli byť zasiahnuté aj ukrajinské produkčné zariadenia.
V januári Rusko vypálilo desiatky rakiet a bezpilotných lietadiel na ukrajinskú západnú Ľvovskú oblasť, kde sa nachádzajú zásobníky plynu, a na Charkovskú oblasť, ktorá je hlavnou ukrajinskou oblasťou produkcie plynu, pripomenula agentúra Reuters.
V nedeľu (9. 2.) Ukrajina doviezla 16,3 milióna kubických metrov (m3), vyplýva z údajov prevádzkovateľa štátnej prepravnej sústavy, z toho 7,1 mil. m3 plynu z Maďarska, 7,3 mil. m3 zo Slovenska a 1,8 mil. m3 z Poľska. Rovnaká úroveň importu sa očakáva aj v pondelok.
Ukrajina má podľa agentúry Reuters zásobníky s kapacitou približne 30 miliárd kubických metrov plynu, ale krajina prestala vykazovať objem plynu v zariadeniach, ktoré sú terčom pravidelných ruských raketových útokov od plnej ruskej invázie vo februári 2022.
Ukrajinský minister energetiky German Galuščenko minulý týždeň pre agentúru Interfax Ukrajina uviedol, že krajina by mohla počas aktuálnej vykurovacej sezóny potrebovať doviezť približne miliardu kubických metrov plynu, dodal Reuters.
Pritom ešte koncom januára ukrajinská spoločnosť Naftogaz tvrdila, že má dostatočné zásoby plynu na zabezpečenie stabilnej vykurovacej sezóny na Ukrajine a že všetky spoločnosti skupiny pracujú v normálnom režime a zabezpečujú ťažbu, skladovanie a dodávky zemného plynu všetkým kategóriám spotrebiteľov.
Reagovala tak na tvrdenie bývalého šéfa ukrajinského prevádzkovateľa prepravnej sústavy Serhija Makogona, že zásoby plynu v ukrajinských zásobníkoch klesli takmer na kritickú hranicu 10 % kapacity a krajina musí urýchlene začať dovážať značné množstvo plynu, aby uspokojila svoje potreby.
Makogon podľa agentúry Reuters uviedol, že súčasná denná ukrajinská spotreba plynu približne 110 mil. m3, z toho ťažba pokrýva 52 mil. m3 a zásobníky 58 mil. m3. V prípade mrazov by spotreba mohla vzrásť až na 150 mil. m3 , čo je skok, ktorý by nebolo možné pokryť zo zásob. To znamená, že bude potrebný dovoz „vo významných objemoch a za každú cenu“.
Kuriózna situácia
„Po útokoch stratený plyn musí Kyjev zjavne kompenzovať práve vyšším dovozom zo Slovenska či Maďarska. Ide o paradoxnú situáciu, pretože obe krajiny sú s Kyjevom v strete práve ohľadom plynu,. Vadí im práve to, že Kyjev od začiatku tohto roka neumožňuje prepravu plynu cez svoje územie,“ povedal hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda pre agentúru ČTK.
Ukončenie tranzitu podľa neho Moskvu povzbudzuje k útokom na ukrajinskú plynovodnú sieť, pretože Rusi už nemajú čo stratiť. „Horšie je, že Ukrajina už nemôže z tranzitu odoberať plyn sama pre seba. Kým tranzitom tiekol ruský plyn, časť si brala pre seba,“ vysvetlil Kovanda pre agentúru ČTK s tým, že Ukrajina plyn oficiálne nakúpila napríklad od Slovenska, kam nikdy nepritiekol. Kyjev si ho odčerpal pre seba ešte na ukrajinskom území, dodal analytik.
Tento režim sa nazýva virtuálny spätný tok. Ruský plyn – medzitým kúpený Slovenskom, teda obchodne už slovenský – prúdi virtuálne spätne, zo Slovenska na Ukrajinu. S ukončením tranzitu ruského plynu ale Kyjevu skončila možnosť ruský plyn v rámci virtuálneho spätného toku odoberať, uzavrel Kovanda pre agentúru ČTK.