Berlín 26. marca 2025 – Energetická a klimatická politika novej nemeckej vlády naberá konkrétnejšie kontúry. Formulácie z najnovšieho dokumentu, ktorý videl portál euractiv.com, naznačujú v porovnaní s predchádzajúcou vládou zmierňovanie cieľov pri zatváraní uhoľných elektrární, prehodnocovanie zákona o vykurovaní či zastavenie demontáže jadrových elektrární.
Začiatkom marca (8. 3.) sa strany budúcej nemeckej vládnej koalície CDU/CSU a SPD dohodli na začatí koaličných rozhovorov na základe rámcového politického dokumentu, ktorý obsahoval aj niektoré podrobnosti týkajúce sa energetiky.
Súčasťou dokumentu mal byť dôraz na konkurencieschopné ceny priemyselnej elektriny a plány na zníženie taríf za elektrickú energiu minimálne o 50 €/MWh, zníženie poplatkov za prenosovú sieť na polovicu, opatrenia na zvýšenie dodávok, ako sú rezervné elektrárne a podpora pre 20 GW nových plynových elektrární do roku 2030, či plány kvót pre zelené plyny a zákon o technológii zachytávania a ukladania CO2 a ďalšie.
Rezervné elektrárne mali zabrániť „úzkym miestam“ pri dodávkach, ale aj stabilizovať ceny elektriny, uvádzalo sa v dokumente. ktorý naznačoval možné zmeny v regulácii vzťahujúce sa na približne 10 GW prevažne starých uhoľných elektrární, ktoré odišli z trhu, ale nesmú sa natrvalo zatvoriť. Pokiaľ ide o podporu nových kapacít plynových elektrární, strany deklarovali úsilie o „rýchlo revidovanú stratégiu pre elektrárne“.
V dokumente sa nespomínal návrat jadrovej energie, ale partneri majú v úmysle pokračovať vo výskume technológie jadrovej syntézy a v rámci programu „Fúzia 2040“ v Nemecku postaviť prvý fúzny reaktor na svete.
V prípade OZE, „okrem rozhodného a pre sieť priaznivého rozširovania solárnej a veternej energie“ strany plánovali rozšíriť aj bioenergiu, vodnú energiu, geotermálnu energiu a skladovacie kapacity.
Šéf nemeckého združenia pre plyn a vodík Timm Kehle vtedy vyhlásil, že výsledky rokovaní medzi CDU, CSU a SPD poskytujú správne impulzy pre odolné, klimaticky neutrálne a cenovo dostupné dodávky energie. „Obzvlášť pozitívny je jasný záväzok vybudovať 20 GW plynových zdrojov do roku 2030,“ uviedlo združenie. Za povzbudivé považuje aj plánované kvóty na zelené plyny, ktorých cieľom je uviesť na trh klimaticky neutrálne plyny. Oznámenie legislatívneho balíka pre CCS zas dokazuje, že budúca federálna vláda má „na mysli pragmatické riešenia pre priemysel šetrný ku klíme“, dodalo združenie.
Uhoľné a jadrové elektrárne
Portál Euractiv má aktuálne k dispozícii ďalší dokument budúcej koalície, ktorý sa venuje aj energetickým a klimatickým otázkam. Kresťanskí demokrati z CDU/CSU a sociálnodemokratická SPD podľa neho plánujú vyradiť z prevádzky nemecké hnedouhoľné elektrárne v závislosti od toho, ako rýchlo sa podarí pripojiť do siete nové plynové elektrárne. „Stojíme si za dohodnutým postupom postupného ukončenia výroby elektrickej energie z hnedého uhlia najneskôr do roku 2038,“ uvádza sa v dokumente, ktorý unikol v utorok.
Odchádzajúca vládna koalícia SPD, Zelených a slobodných demokratov uprednostňovala dokončenie „odchodu krajiny od čierneho a hnedého uhlia“ do roku 2030, čo sa teraz zdá byť mimo hry, konštatuje Euractiv.
Ďalší obľúbený projekt kresťanských demokratov – opätovné zaradenie jadrovej energie do mixu – pripisuje tejto technológii potenciálne „dôležitú úlohu“, najmä v podobe budúcich technológií, ako sú malé modulárne reaktory (SMR) a fúzne reaktory, uvádza sa podľa Euractiv-u v aktuálnom dokumente.
Na rozdiel od predbežnej dohody strán a volebného manifestu kresťanských demokratov by sa však teraz mala okamžite zastaviť demontáž vyradených jadrových elektrární v Nemecku. Skupina kontrolných orgánov by posúdila možnosť ich opätovného uvedenia do prevádzky v budúcnosti.
Vykurovanie
Pokiaľ ide o budúcnosť veľmi diskutovaného zákona o energii v budovách, nazývaného aj návrh zákona o vykurovaní, koaličný dokument podľa Euractiv-u obsahuje protichodné stanoviská. Okrem vety „Zrušíme zákon o vykurovaní“, skopírovanej z volebného manifestu stredopravej CDU text deklaruje aj zámer „novelizovať zákon o energii v budovách“ tým, že sa existujúca regulácia stane „technologicky neutrálnejšou, flexibilnejšou a jednoduchšou“, ako aj pokračovať v „spoľahlivom“ a „sociálne spravodlivom“ programe pomoci.
Zmiešané formulácie podľa Euractiv-u naznačujú, že návrh nebol konečnou verziou alebo že zákon naposledy novelizovaný v roku 2023 by teraz mohol byť predmetom debaty na najvyššej úrovni medzi koaličnými partnermi.
Klimatické investície a kompenzácie
Koaličný dokument obsahuje aj túto vetu: „Podniky v Nemecku môžu investovať do nových technológií na ochranu klímy až vtedy, keď hospodárstvo opäť začne citeľne rásť“. To by mohlo naznačovať deprivatizáciu štátnej pomoci na dekarbonizáciu priemyselných odvetví Nemecka s vysokými emisiami, domnieva sa euractiv.com.
Dokumente vôbec nespomína „Klimageld“, mechanizmus presunu príjmov z cien uhlíka domácnostiam s nižšími príjmami, ktoré patria medzi najviac zaťažené nariadeniami o energetickej transformácii. Tento systém bol Nemcom prisľúbený v dohode odchádzajúcej koalície na rok 2021, ale nikdy sa nerealizoval.
Pred niekoľkými dňami jeden z vedúcich predstaviteľov kresťanských demokratov Andreas Jung oznámil, že sa o ňom už nediskutuje, hoci bol jedným z predvolebných sľubov budúceho kancelára Friedricha Merza. Termín „Klimageld“ teraz v dokumente chýba, konštatoval Euractiv.
Namiesto toho chcú koaliční partneri využiť peniaze z budúceho sociálneho klimatického fondu EÚ, ktorý má zmierniť sociálne nerovnosti spôsobené celoeurópskym systémom obchodovania s emisiami ETS2. Ten sa má zaviesť od roku 2027.
Dokument obsahuje jasný záväzok k budovaniu bioplynových staníc so zámerom prehodnotiť existujúce limity. To je v protiklade s politikou predchádzajúcej vlády, ktorá iniciovala pomalé vyraďovanie bioenergie.
Koaličný dokument nespomína žiadne ciele v oblasti využívania pôdy ani o zmierňujúcich opatreniach sa nehovorí. Koalícia odmieta cenu CO2 v poľnohospodárstve, v súlade s komisárom EÚ pre poľnohospodárstvo Christophom Hansenom, a v rozpore s názorom poradcov EÚ pre klímu, uzavrel portál euractiv.com.