Brusel 24. júna 2024 – Spotreba zemného plynu v Európskej únii v roku 2023 dosiahla 330 miliárd m3 (bcm) medziročne o 7 % menej. Domáca produkcia klesla o 20 % na 38 bcm. Priemerná miera naplnenia plynových zásobníkov bola na úrovni 79 %, o 30 % vyššia ako pred rokom. Celkový dovoz plynu do EÚ dosiahol 290 bcm, čo predstavuje 13-percentný pokles v porovnaní s rokom 2022. Pokles zaznamenali aj veľkoobchodné a maloobchodné ceny plynu v EÚ. Vo svojej pravidelnej Štvrťročnej správe o európskych trhoch s plynom za Q4 2023 to uviedla Európska komisia. Podobne ako správu za Q1, Q2 a Q3, aj správu za štvrtý kvartál publikovala až 6 mesiacov po jeho skončení.
V roku 2023 dosiahla celková spotreba plynu v Európskej únii 330 miliárd m3 (bcm), čo je 7-percentný pokles v porovnaní s rokom 2022 (356 bcm) a 20-percentný oproti roku 2021 (413 bcm). Na úrovni členských štátov sa medzikvartálna zmena spotreby plynu pohybovala od poklesu o 20 % po zvýšenie o 24 %. V roku 2023 klesla spotreba plynu v porovnaní s rokom 2022 v 21 členských štátoch, zatiaľ čo v piatich došlo k oživeniu po predchádzajúcich strmých a náhlych poklesoch. V porovnaní s rokom 2021 zaznamenali takmer všetky členské štáty výrazný pokles spotreby plynu v rozmedzí od 37 % do 7 %, pričom 5 členských štátov zaznamenalo pokles nad 30 % a 12 členských štátov nad 20 %.
Produkcia
Produkcia plynu v EÚ dosiahla v roku 2023 úroveň 38 miliárd m3 (bcm), čo je pokles o 20 % v porovnaní s rokom 2022 (47 bcm) a o 26 % menej ako v roku 2021 (51 bcm). Domáca produkcia plynu v roku 2023 pokrývala 11 % domácej spotreby, čo je o 2 percentuálne body menej ako v roku 2022 (13 %). Najväčším producentom zostalo aj naďalej Holandsko s takmer jednou tretinou (31 %, 12 bcm) domáceho plynu v EÚ. Druhú pozíciu si udržalo Rumunsko (9,3 bcm, resp. 25 %), kým na tretie miesto sa posunulo Nemecko (4 bcm a 11 %).
V roku 2023 bola priemerná miera naplnenia plynových zásobníkov na úrovni 79 % (874 TWh, 90 bcm) a bola tak o 30 % vyššia v porovnaní s rokom 2022 (61 %, 676 TWh alebo 69 bcmc) a o 49 % vyššia (53 %, 595 TWh, 61 bcm) oproti roku 2021.
Dovoz
Celkový dovoz plynu do EÚ dosiahol 290 bcm, čo predstavuje 13-percentný pokles v porovnaní s rokom 2022 (335 bcm) a 14-percentný oproti roku 2021 (336 bcm). Nórsko dodalo 30 % tohto objemu, Spojené štáty americké 19 %, Rusko 15 %, Severná Afrika 14 %, Spojené kráľovstvo 6 %, Katar 5 %, Azerbajdžan 4 %, Nigéria 3 %, Trinidad a Tobago 1 % a ďalší dodávatelia skvapalneného zemného plynu (LNG) 3 %.
LNG sa v roku 2023 podieľal na dovoze do EÚ 42 %, zatiaľ čo potrubný plyn z Nórska pokrýval 29 %, dodávky plynovodmi z Ruska 9 %, zo Severnej Afriky (Alžírska) 11 %, z Azerbajdžanu 4 % a zo Spojeného kráľovstva 6 %.
Celkový dovoz potrubného plynu do EÚ v roku 2023 zaznamenal objem 169 bcm, teda medziročne o 22 % menej (v roku 2022 216 bcm) a o 37 % v porovnaní s rokom 2021. Najväčším dodávateľom potrubného plynu do EÚ bolo v minulom roku Nórsko s trhovým podielom 49 % (83 bcm). Jeho podiel na trhu vzrástol zo 40 % (87 bcm) v roku 2022 a z 30 % (79 bcm) v roku 2021.
Severná Afrika bola druhým najväčším zdrojom plynovodných dodávok do EÚ, pričom jej trhový podielom dosiahol 19 % (33 bcm) , čo predstavovalo nárast zo 16 % (34 bcm) v roku 2022 a 14 % (37 bcm) v roku 2021.
Dovoz z Ruska sa v roku 2023 zosunul na tretie miesto s podielom na trhu 15 % (25 bcm), čo je veľký pokles z 28 % (61 bcm) v roku 2022 a ešte výraznejší z 51 % (137 bcm) v roku 2021.
Azerbajdžan pokračoval vo zvyšovaní svojho trhového podielu z 3 % (8 bcm) v roku 2021 na 5 % (11 bcm) v roku 2022 na 7 % (11 bcm) v roku 2023. Spojené kráľovstvo zostalo balančným dodávateľom vyvážajúcim veľké objemy do EÚ počas najkritickejšieho obdobia prechodu od ruského plynu, pričom v roku 2023 pokrylo 10 % (17 bcm) dovozu EÚ, zatiaľ čo v roku 2022 to bolo11 % (24 bcm) a v roku 2021 len 2 % (5 bcm).
Import LNG do EÚ dosiahol v roku 2023 121 bcm, čo je nárast o 3 % zo 118 bcm v roku 2022 a až o 78 % (68 bcm) viac ako v roku 2021. Najväčším dovozcom skvapalneného zemného plynu bolo v roku 2023 Francúzsko (22 %, 27 bcm). Druhú a tretiu pozíciu obsadili Španielsko (18 %, 23 bcm), resp. Holandsko (17 %, 21 bcm).
Naopak, najväčším vývozcom LNG do EÚ boli Spojené štáty americké s podielom 46 % (56 bcm), nasledované Ruskom (15 %, 18 bcm) a Katarom (13 %, 16 bcm).
Globálny obchod s LNG
Celkový svetový obchod s LNG dosiahol v minulom roku 562 bcm, čo predstavuje nárast o 1 % v porovnaní s rokom 2022 (556 bcm) a o 3,4 % v porovnaní s rokom 2021 (544 bcm).
V roku 2023 boli najväčším svetovým exportérom LNG Spojené štáty americké s podielom 22 %, na druhom mieste skončila Austrália s 20 % a na treťom Katar s 19 %. Ďalšími v poradí boli Rusko (8 %), Malajzia (6 %) a Nigéria (3 %).
Najväčším svetovým dovozcom LNG v roku 2023 bola Európska únia s podielom 26 %, nasledovaná Čínou (17 %) a Japonskom (16 %).
Ceny
Priemerná ročná veľkoobchodná cena plynu v EÚ dosiahla v roku 2023 41 €/MWh, čo je pokles o 67 % v porovnaní s rokom 2022 (123 €/MWh) a o 13 % v porovnaní s rokom 2021 (47 €/MWh).
Priemerná ročná maloobchodná cena plynu sa dostala na 116 €/MWh, čo je pokles o 17 % v porovnaní s rokom 2022 (139 €/MWh) a o 55 % viac ako v roku 2021 (75 €/MWh), uzavrela EK vo svojej pravidelnej Štvrťročnej správe o európskych trhoch s plynom za Q4 2023.
Ilustračné foto: Eustream