Peking 2. mája 2023 – Čína v prvom štvrťroku tohto roka kontinuálne zvyšovala dovoz uhlia s cieľom pomôcť s dodávkami elektriny pre oživenie svojej ekonomiky po ukončení protipandemických obmedzení. Naopak, čínsky apetít po drahom skvapalnenom zemnom plyne z globálneho trhu klesal. Téme sa venoval portál spglobal.com, podľa ktorého by táto situácia mohla zmierniť napätie na trhoch s plynom a pomôcť tak Európe.
Po niekoľkých opatreniach na podporu domácej produkcie uhlia, jeho dovozu zo zahraničia a výroby elektriny z tohto paliva stlmila očakávanie oživenia dopytu po LNG – ktoré by mohlo spôsobiť prudký nárast globálnych cien plynu podobný roku 2022 – aj čínska orientácia na dosiahnutie sebestačnosti.
Produkcia uhlia v Číne vzrástla v prvých troch mesiacoch roku 2023 medziročne o 5,5 % na 1,15 miliardy ton, zatiaľ čo dovoz v rovnakom období vyskočil medziročne o 63,1 % na 101,8 milióna ton, vyplýva podľa spglobal.com z oficiálnych vládnych údajov.
Medzitým, čeliac silnej domácej produkcii a importu potrubného plynu z Ruska cez plynovod Power of Siberia, import LNG v 1. štvrťroku 2023 medziročne klesol o 4,9 % na 16,434 milióna ton, čo zodpovedá 22,7 miliardám metrov kubických zemného plynu, ukázali údaje čínskej Generálnej colnej správy.
Nárast dovozu uhlia v 1. štvrťroku čiastočne odrážal nízku porovnávaciu bázu vzhľadom na to, že Indonézia v januári 2022 zaviedla zákaz vývozu, ale vyššia spotreba uhlia opakovane zdôraznila zameranie sa Číny na energetickú bezpečnosť, keďže sa pripravuje využívať viac najľahšie dostupného paliva na podporu očakávaného oživenia hospodárstva.
Čína v marci oznámila, že do konca roka 2023 nezavedie žiadne dovozné clá na uhlie, aby zabezpečila hladší vstup uhlia do krajiny. Dovozné clá zrušila od 1. mája 2022 a daňové prázdniny mali trvať do 31. marca 2023. Spoločnosť S&P Global Commodity Insights zvýšila odhad rastu dovozu energetického uhlia do Číny v roku 2023 na 12 %, berúc do úvahy nízku porovnávaciu bázu z minulého roka.
Od polovice januára Čína obnovila aj obchod s uhlím s Austráliou, čím ukončila neoficiálny zákaz zavedený v roku 2020, pričom v marci podpísala aj spoločné vyhlásenie o budovaní užších vzťahov v oblasti energetickej spolupráce s Ruskom. Keďže dodávky uhlia z Indonézie a Austrálie už boli vyňaté z dovozných ciel na základe predchádzajúcich zmlúv, najnovšie predĺženie daňových prázdnin by pravdepodobne prospelo ďalším exportérom uhlia, ako sú najmä Rusko, Mongolsko, Kanada a USA.
V správe S&P Global Ratings sa uvádza, že Národná komisia pre rozvoj a reformu zvýšila predpokladaný objem strednodobých až dlhodobých kontraktov týkajúcich sa energetického uhlia na 2,9 miliardy ton v roku 2023 z 2,6 miliardy ton v roku 2022.
Nárast výroby elektriny z uhlia
Zvýšený čínsky dopyt po importe uhlia zo zahraničia by mohli podporiť aj nižšie ako obvyklé zrážky a s nimi spojený nižší výkon hydroelektrární. Obchodník so sídlom v Singapure, ktorý väčšinou obchoduje na čínskom trhu, pre S&P Global povedal, že pre vysychanie vodných zdrojov sa očakáva, že uhlie bude v Číne hrať hlavnú úlohu. Úrovne zásob uhlia v krajine sú komfortné a trh bude mať jasnejšie v odhadoch dopytu po Sviatku práce v prvom májovom týždni.
Ako možný ukazovateľ budúceho smerovania vládnej politiky Čína v roku 2022 schválila 106 GW nových projektov v oblasti uhoľných elektrární – štvornásobok počtu nových povolení schválených v predchádzajúcom roku – a ekvivalent dvoch veľkých uhoľných elektrární každý týždeň. S novými povoleniami na uhlie, ktoré dosiahli najvyššiu úroveň od roku 2015, je kapacita uhoľných elektrární, ktorá sa začína stavať v Číne, šesťkrát väčšia ako vo zvyšku sveta dohromady, informovala agentúra S&P Global 27. februára.
Spomalilo sa aj vyraďovanie starších elektrární, pričom v roku 2022 bola odstavená kapacita spaľovania uhlia 4,1 GW v porovnaní s 5,2 GW v roku 2021.
Vplyv na trh s plynom
Takéto politické opatrenia budú mať pravdepodobne zásadný vplyv aj na globálny trh s plynom. Ceny plynu boli historicky náchylné na prudký nárast dopytu po klimatizácii počas letných vĺn horúčav v Ázii, ktoré sa časovo zhodovali so zimným úsilím o doplnenie zásob v Európe.
Európske veľkoobchodné ceny plynu dosiahli v lete 2022 dovtedy nevídané extrémy, keď prudké zníženie ruského exportu do regiónu v dôsledku geopolitického napätia prinútilo kontinent vstúpiť na konkurenčný globálny trh LNG, na ktorom je hlavným účastníkom Čína. Od septembra 2021 došlo k niekoľkým bezprecedentným cenovým skokom, keď sa Európa dostala do ponukovej vojny s kupcami z celého sveta, aby si zabezpečila životne dôležité objemy plynu.
V tejto súvislosti údaje o dovoze podľa spglobal.com naznačujú, že čínska konsolidácia využívania energie z uhlia by už mohla prebiehať. Od apríla 2022 do marca 2023, čo je najaktuálnejší rok skladovania plynu v Európe, údaje od S&P Global ukázali, že Čína doviezla takmer 300 miliónov ton uhlia, čo je takmer o pätinu viac v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Naopak, čínsky dovoz skvapalneného zemného plynu v rovnakom časovom rámci a pri historicky vysokých cenách medzitým klesol o pätinu, na 61,3 milióna ton.
Globálne ceny plynu po vrchole v auguste 2022 výrazne klesli, no ich budúce smerovanie je stále nejasné. Mnohé trhové zdroje označili čínsky dopyt po skvapalnenom zemnom plyne za kľúčový rizikový faktor v nadchádzajúcich 12 mesiacoch.
Keďže budúce smerovanie Číny v oblasti energetickej bezpečnosti je vďaka jej zameraniu na uhlie oveľa jasnejšie, európski nákupcovia LNG by mohli mať menej dôvodov na obavy, skonštatoval na záver portál spglobal.com.