Bratislava 26. januára 2024 – Chladné počasie sa počas aktuálnej vykurovacej sezóny odrazilo aj na zhoršenej kvalite ovzdušia. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) od decembra minulého roka vydal už viacero upozornení na vznik smogovej situácie, ktorú majú na svedomí hlavne lokálne kúreniská na tuhé palivá. Z environmentálneho aj ekonomického hľadiska ponúka riešenie aj návrat k vykurovaniu zemným plynom.
SHMÚ ako prevádzkovateľ smogového varovného systému v posledných dvoch mesiacoch upozorňuje na vysoké koncentrácie častíc PM10 v okolí mesta Jelšava a okrese Čadca.
Napriek dostupným emisne čistejším spôsobom vykurovania je na Slovensku niekoľko stotisíc domácností, ktoré aj napriek prístupu k zemnému plynu používajú na vykurovanie pevné palivá. Spaľovanie dreva a uhlia v individuálnom vykurovaní v domácnostiach produkuje látky znečisťujúce ovzdušie, a tým negatívne ovplyvňuje ľudské zdravie. Nárast cien aj v oblasti odvozu a likvidácie odpadov má za následok, že časť obyvateľstva rieši nadbytočný horľavý odpad jeho spaľovaním v kotloch na pevné palivá. S nástupom vykurovacej sezóny a zhoršených rozptylových podmienok počas smogových dní v zimných mesiacoch sa kvalita ovzdušia často dostáva na kritické úrovne a je dôvodom na varovania a výstrahy meteorológov, ekológov, aj zdravotníkov.
Najdôležitejšími znečisťujúcimi látkami zo spaľovania tuhých palív, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú kvalitu ovzdušia a predstavujú zdravotné riziká, sú produkty z nedokonalého spaľovania ako mikroskopické pevné častice PM10 a PM2,5, oxid uhoľnatý a obávaný benzo(a)pyrén, ktorý je silným karcinogénom a mutagénom. Jemné častice PM10 a PM2,5 zhoršujú respiračné ochorenia, srdcovocievne ochorenia, dráždia sliznice očí, nosa a hrdla a majú vplyv na centrálny nervový systém. Okrem toho spaľovanie tuhých palív emituje ďalšie plynné znečisťujúce látky, ktorými sú oxidy dusíka, oxidy síry a chlorovodík. Snaha ušetriť na vykurovaní spaľovaním tuhých palív sa tak môže veľmi ľahko odraziť na výdavkoch za lieky, pobyt v zdravotníckych zariadeniach, či doživotné liečenie trvalého poškodenia zdravia.
Niektoré domácností aj v plynofikovaných oblastiach v minulých rokoch z obáv pred nedostatkom dodávok a vysokými cenami energií vymenili nízkoemisný zemný plyn za vykurovanie pevnými palivami. Zemný plyn má pritom schopnosť prispievať k zlepšeniu stavu nášho ovzdušia. V porovnaní s pevnými palivami vzniká pri spaľovaní zemného plynu podstatne menej škodlivín a neprodukujú sa takmer žiadne mikroskopické prachové častice PM10 a PM2,5. Navyše, pri využívaní zemného plynu na vykurovanie je možné ušetriť až takmer polovicu emisií skleníkových plynov v porovnaní s uhlím a drevom.
Návrat od spaľovania tuhých palív späť k vykurovaniu zemným plynom má okrem environmentálneho významu aj ekonomickú logiku. Možnosti tranzitných trás plynu na Slovensko sú dnes oveľa širšie ako pred ruskou inváziou na Ukrajinu, čo má pozitívny vplyv na spoľahlivosť dodávok a jeho cenu, ktorá sa už na spotových trhoch priblížila k cene spred konfliktu u našich východných susedov.
V časoch energetickej krízy určite pomôže aj okamžitá úspora nákladov na vykurovanie prostredníctvom projektu Môj nový kotol. Výmenou starého nekondenzačného kotla za nový kondenzačný sa dá ušetriť až dvakrát. Prvý raz pri samotnom nákupe, pretože na kúpu nového kondenzačného kotla cez internetovú stránku mojnovykotol.sk možno získať zľavový poukaz až do výšky 600 eur. Druhé šetrenie je okamžité a aj do budúcnosti, pretože nový kondenzačný kotol usporí od 15 do 23 % nákladov na vykurovanie, a v rovnakom objeme aj emisie. Za výhodnú cenu tak možno získať nielen teplo domova, ale aj ovzdušie bez smogu.