Bratislava 4. decembra 2024 – Európska zelená dohoda komplikuje situáciu viacerých sektorov priemyslu na starom kontinente a niektoré jej ciele sú nereálne. Problémom sú najmä vysoké ceny v súčasnosti využívaných energií, ale aj ich budúcich alternatív, uhlíka a technológií výroby zeleného vodíka či CCS. Dekarbonizácia je potrebná, ale mala by sa realizovať tempom, ktoré zodpovedá domácim zdrojom, a tak, aby priestor dostali najprv lacnejšie alternatívy redukcie emisií. V prípade vykurovania domácností najvyššiu hodnotu za peniaze predstavuje výmena zdroja tepla, teda inštalácia moderných plynových kondenzačných kotlov. Aj tieto názory odborníkov zazneli v paneloch o budúcnosti Green Dealu v priemysle a vykurovaní na Jesennej konferencii SPNZ. Viacerí z nich sa zhodli, že zemný plyn bude ešte dlhú dobu významnou súčasťou energetického mixu aj priemyselných procesov na Slovensku ako i v Európe.
Ciele Green Dealu boli nastavené skôr politicky a tak, ako sú termínovo nastavené, splniteľné nie sú, minimálne pri produkcii minerálnych hnojív, ktorým sa venuje spoločnosť DUSLO, a.s., povedal jej generálny riaditeľ Petr Bláha. Pripomenul, že DUSLO využíva zemný plyn ako základnú surovinu, tvorí 73–75 % všetkých jej variabilných nákladov. Spoločnosť plyn využíva vo veľkých objemoch a jej spotreba reprezentuje 10–12 % spotreby celej SR.
DUSLO v posledných rokoch zainvestovalo do moderných technológií a v súčasnosti má „najmodernejší“ čpavok v Európe a jeden z najmodernejších na svete, s nižšou energetickou náročnosťou v porovnaní s predchádzajúcou produkciou, povedal Bláha. „Ale pokiaľ zemný plyn nebude a máme ho nahrádzať ho zeleným vodíkom a vyrábať zelený čpavok, tak ak povieme A, musíme povedať aj B. Táto produkcia bude mnohonásobne drahšia,“ zdôraznil.
Spoločnosť DUSLO má podľa neho pripravený projekt za rádovo 120 mil. €, v rámci ktorého chce v súlade s Green Dealom postaviť časť fotovoltaickej elektrárne, veterné zdroje, batériové úložisko a elektrolyzér. Spoločnosť získala aj podporu MŽP z Modernizačného fondu, ale za uvedené peniaze je schopná vyrábať rádovo 10 000–11 000 ton zeleného vodíka. Dnes pritom potrebuje cca 100 000 ton šedého vodíka, ilustroval Bláha s tým, že žiadna firma v Európe nie je pripravená a neexistujú ani technológie na výrobu minerálnych hnojív, ktoré by vedeli prejsť na stopercentne na zelený vodík, resp. zelený čpavok.
Dekarbonizačné európske ciele stále platia, hoci sa možno budú prehodnocovať, konštatoval viceprezident U.S. Steel Košice Miroslav Kiraľvarga. Pripomenul, že v Európe je pripravených niekoľko desiatok projektov prechodu na čistejšiu výrobu ocele v objeme cca 60 mil. ton do roku 2030. V roku 2023 sa pritom v Európe vyrobilo zhruba 130 mil. ton, čiže plánovaná zmena predstavuje približne 50 % roku 2023. Pritom na pokrytie spotreby musela Európa doviezť ďalších 40 mil. ton z tretích krajín. Domáca európska produkcia klesla zo 150 mil. ton v roku 2019 a dokonca 180 mil. ton v roku 2008. „Je to preto, lebo sme drahší ako krajiny mimo Európy, málo si chránime náš trh, preto ekonomicky nevychádza vyrábať viac ocele na náš trh,“ poznamenal viceprezident U.S. Steel.
Realizácia transformácie výroby ocele do roku 2030 podľa neho závisí od viacerých premenných, jednou z nich je cena elektriny. „Jej cena je zásadná premenná, ktorá hovorí o tom, či vôbec dôjde k nejakej dekarbonizácii,“ zdôraznil Kiraľvarga stým, že pripravený dekarbonizačný projekt spoločnosti jej spotrebu elektriny znásobí z 1,5 na 3–3,6 TWh. Túto elektrinu treba dostať, mať bezpečnú prenosovú sústavu a elektrina musí byť zelená, dodal. V Európe sa na výrobu ocele ročne použije 75 TWh. Spomínaná výroba čistej ocele v objeme 60 mil. ton do roku 2030 bude znamenať zvýšenie dopytu na 150–160 TWh. Splnenie klimatických cieľov do roku 2050 si potom vyžiada zvýšenie spotreby elektriny len v sektore výroby ocele na 400 TWh ročne, čo je súčasná spotreba Nemecka, uviedol viceprezident U.S. Steel.
Zvýšenie nevyhnutných investícii do jednotlivých priemyselných sektorov, ale aj do vybudovania prenosovej či distribučnej sústavy a ich udržiavania si vyžiadajú obrovské peniaze. „Tie na konci niekto zaplatí. A to sme my všetci,“ povedal Kiraľvarga. Pripomenul, že dekarbonizačný projekt košických železiarní (ďalšia výrobná kapacita ocele 3,5 mil. T, dve elektrické oblúkové pece, jedna linka, ktorá priamo získava a valcuje odliatu oceľ) je cestou výroby ocele zvýšenou spotrebou elektriny. Druhá cesta predpokladá využívanie vodíka, ale prekážkou je ekonomika, možné objemy či nevybudované prepravné trasy.
Bláha aj Kiraľvarga pri zmienke o dôležitosti koncovej ceny elektriny porovnateľnej s konkurenciou poukázali na príklad Francúzska, kde majú sektory hnojív aj ocele dohodnutú cenu komodity na úrovni 42 € za MWh, kým na Slovensku je to 90 a viac, pričom zaznievajú hlasy, že na Slovensku nie je možné dosiahnuť takú cenu ako vo Francúzsku, rovnako členskom štáte EÚ, napriek tomu, že SR čiastočne vlastní Slovenské elektrárne. „Ak to na Slovensku nepôjde, energeticky náročný priemysel tu nemá budúcnosť,“ zdôraznil Kiraľvarga.
Žiadne zásadné zmeny Green Dealu
Podľa podpredsedu predstavenstva SPP Martina Rybára sa nedajú očakávať zásadné zmeny v Green Deale a prijatej legislatíve. „Akceptujeme realitu a pripravujeme sa na ňu v súlade s podmienkami a pravidlami, ktoré sú na Slovensku dané a berieme do úvahy dôležitosť zemného plynu na Slovensku pre priemysel aj domácnosti,“ povedal Rybár.
Dekarbonizáciu plynárenstva vidí v energetickej efektívnosti, napr. využívaním moderných kondenzačných plynových kotlov, či v investíciách do biometánu, ktorý EK akceptuje v rámci Green Dealu. „To si však tiež vyžaduje investície do nových zdrojov a výroby. Máme rozsiahlu distribučnú sieť a je nespochybniteľné, že rýchle riešenie, kde by sa zrazu začali používať nové technológie, sú jednoducho nereálne,“ povedal Rybár.
Prioritou SPP je spokojnosť klientov, zabezpečenie stability dodávok za primerané ceny, a to aj napriek vonkajším okolnostiam, či už vo vzťahu ku Green Dealu alebo aktuálnym politickým rizikám. Spoločnosť SPP sa na budúcnosť pripravuje, priebežne investuje do OZE, potrebné však je zjednodušiť schvaľovacie procesy pri realizácii projektov OZE, zdôraznil Rybár s tým, že by to výrazne uľahčilo realizáciu nových opatrení a implementovanie technológií, ktoré k dekarbonizácii plynárenstva prispejú. „Ale čo očakávam a čo je potrebné komunikovať, je jasný signál, že zemný plyn tu bude naďalej a že bude dôležitou súčasťou energetického mixu počas dlhých rokov,“ dodal podpredseda predstavenstva SPP.
Dobrá myšlienka, nereálne cesty k cieľom
Generálny riaditeľ sekcie energetiky na Ministerstve hospodárstva SR Ján Petrovič považuje Green Deal za dobrú myšlienku, ktorú treba realizovať, ale niektoré cesty, ako jej ciele dosiahnuť, sú podľa neho nereálne. Aj preto sa SR pri viacerých legislatívnych aktoch – napr. smernici o podpore OZE, energetickej efektívnosti, energetickej hospodárnosti budov – sa buď zdržala alebo uviedla výhradu, že ciele pri OZE, napr. vo vykurovaní alebo v doprave, sú za hranicou uskutočniteľnosti a SR je presvedčená, že tieto ciele nesplní. Ciele sú však platné a Slovensko ich musí transponovať do svojej legislatívy, uviedol zástupca MH. V oblastiach, ktoré SR označila za nesplniteľné, by malo prísť k istej revízii a zreálneniu cieľov aj na európskej úrovni, myslí si Petrovič.
Zdôraznil, že členské štáty by mali mať flexibilitu, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa znižovania emisií, aby si vybrali pri zohľadnení národných špecifík to hlavné. „Či chcú ísť cestou väčších opatrení v oblasti energetickej efektívnosti či OZE. A najmä, ak hovoríme o bezemisnej energetike, takou je aj jadrová energetika,“ pripomenul Petrovič s tým, že slovenská energetika je jednou z piatich najmenej emisných v EÚ. „Dnes máme možno 85 % zdrojov na výrobu elektriny bezemisných a naším cieľom je niektoré zdroje na reguláciu sústavy zachovať,“ dodal.
Aj v súvislosti so správou exšéfa ECB Maria Draghiho vníma Petrovič ako problém vysoké ceny energií v EÚ v porovnaní napríklad s USA. Preto treba prijať opatrenia, ktoré pomôžu konkurencieschopnosti priemyslu, čo pomôže riešeniam iných oblastí, keď priemysel a hospodárstvo budú napredovať, dodal.
Očakáva, že krajiny, ktoré nechcú jadro, sa môžu v energetike vydať buď cestou OZE alebo využívania plynu. „V rámci fosílnych palív je plyn najmenej emisný, takže bez plynu v najbližšej dobe nevidím nejaké riešenia“ podotkol zástupca MH, ktorý v tejto súvislosti spomenul aj využívanie moderných plynových kotlov a prípadné prehodnotenie zastavenia podpory pre ne, minimálne v prípade zraniteľných skupín obyvateľstva, ktoré by inak využívali oveľa viac znečisťujúce zdroje vykurovania.
Budúcnosť zemného plynu
Experti sa dotkli aj budúcnosti zemného plynu. Podľa Petroviča naň nezabúda ani národný klimatický a energetický plán a hoci sa zameriava na obdobie do roku 2030, sú z neho zrejmé aj dimenzie presahujúce tento rok. Dôležitá je však aj energetická bezpečnosť a bezpečnosť dodávok. EÚ by aj podľa Draghiho správy mala využiť svoju pozíciu jedného z najväčších svetových nákupcov plynu pri dosiahnutí priaznivejšej ceny, dodal Petrovič stým, že plyn bude mať naďalej svoje opodstatnenie aj v rámci veľkej energetiky. „V rámci smernice o energetickej efektívnosti to vidíme na postupe pri účinných centrálnych zdrojoch tepla, kde je ešte plyn akceptovaný v súčasne nastavených pravidlách. Pri využívaní plynu je centrálny zdroj považovaný za účinný,“ pripomenul zástupca MH.
Zemný plyn bude ešte dlhú dobu významnou súčasťou energetického mixu, uviedol Rybár s tým, že plyn sa bude spotrebúvať v energetike na vyvažovanie OZE, ako aj v priemysle. Paralelne stým sa treba pripravovať na nízkouhlíkové plyny, biometán a vodík. SPP je nielen dodávateľ plynu, ale aj energií, takže veľké investície pripravuje aj do OZE, či už do vetra alebo do fotovoltaiky. „Ale základný odkaz jednoznačne je, že s plynom počítame do budúcnosti naďalej,“ dodal Rybár.
Podľa Bláhu pri pohľade na štruktúru nielen priemyslu niet alternatívy, než ďalej pokračovať s plynom, hoci si netrúfol odhadnúť, či 10, 15 alebo viac rokov. Aj s ohľadom na sektor hnojív, ktorého dostatočná produkcia podmieňuje dostatočnú poľnohospodársku produkciu, je presvedčený, že zemný plyn musí zostať základným médiom a všetko ostatné budú alternatívy.
Potreba rozumnej dekarbonizácie
Aj generálny riaditeľ spoločnosti SPP – distribúcia Martin Hollý v paneli venovanom budúcnosti Green Dealu vo vykurovaní zdôraznil dôležitosť zemného plynu ako paliva pre obdobie prechodu, dostatočne dlhé na to, aby sa nové technológie dokázali presadiť a získať komerčnú atraktívnosť. Toto obdobie bolo politickými argumentmi zásadne skrátené, upozornil.
„Dekarbonizácia je jednoznačne potrebná, treba znižovať emisie, to nikto nespochybňuje. Ale mali by sme ju robiť tempom, ktoré zodpovedá našim zdrojom a rozumne. Teda tak, že najprv dáme priestor lacnejším alternatívam redukcie emisií, až potom drahším,“ zdôraznil Hollý. Za „ľahko dostupné ovocie“ v tejto súvislosti označil napr. prechod z uhlia na plyn v teplárenstve, výmenu starých kotlov za moderné kondenzačné plynové kotly či čiastočné zateplenie.
Na margo náročnosti dekarbonizácie priemyslu vyzval na porovnanie jej nákladov s dekarbonizáciou vykurovania, čo ukáže jednoznačný smer, ktorým sa uberať. „Ale nie tak, že budeme v každom sektore niečo robiť, minieme peniaze, stratíme podporu verejnosti pre dosah, ktorý to na ňu bude mať, a ešte si aj odpálime priemysel. To je úplne najhoršie, čo môžeme urobiť,“ povedal Hollý.
Východiská
Upozornil aj na odlišné východiskové pozície Slovenska, ktoré logicky determinujú jeho iný pohľad v porovnaní s pohľadom EÚ, ovplyvneným najmä situáciou vo vyspelých západoeurópskych štátoch. Napríklad priemerná mzda v SR je 1 300 €, v Nemecku, premiantskej krajine dekarbonizačných stratégií, 3 800 €. Priemerná výška úspor je v prípade Slováka cca 13 000 €, kým v prípade Nemca 70 000 €. Pokiaľ ide o emisie na obyvateľa, na Slovensku 6,2 t CO2, v Nemecku 9,4 t. Na Slovensku je zemný plyn veľmi silný vo vykurovaní, kúri ním viac ako 60 % obyvateľstva a SR má druhú najhustejšiu plynárenskú sieť, konštatoval generálny riaditeľ SPP – distribúcia.
Vykurovanie domácnosti plynom sa na emisiách skleníkových plynov v SR podieľa 6,9 %, čo je relatívne nízky podiel. Dve tretiny z celkového počtu, teda cca 870 000 domácností je individuálne vykurovaných zemným plynom. Podstatná informácia z pohľadu dekarbonizácie vykurovania je to, že na Slovensku je cca 70 % domov nezateplených. „To znamená, že ak chcete dekarbonizovať vykurovanie a využívať všetky moderné technológie podporujúce elektrifikáciu, musíte investovať do zateplenia,“ zdôraznil Hollý.
Otázkou podľa neho je, aký bude rozsah takejto investície, pretože je iný, ak pôjde len o čiastkové zateplenie a iný bude v prípade hĺbkovej obnovy, ako to vyžaduje v prípade renovácií smernica o energetickej hospodárnosti budov. Priemerný RD na Slovensku má okolo 200 m2 a vykurovanie je veľmi sezónna vec, pomer zima:leto pri zemnom plyne je cca 4 : 1. Toto predstavuje veľkú výzvu, ktorú bude musieť elektrický biznis v budúcnosti vyriešiť.
Ekonomické výzvy
Hollý sa zameral aj na ekonomickú stránku veci, keď porovnal náklady na vykurovanie v prípade štyroch rôznych alternatív rodinných domov: nezatepleného s plynovým kondenzačným kotlom (PKK) v energetickej triede C0, čiastočne zatepleného s PKK, hĺbkovo obnoveného s PKK a solárnym panelom v triede A1 a hĺbkovo obnoveného s tepelným čerpadlom, solárnym panelom a batériou v triede A0. Porovnanie sa vzťahuje na obdobie 30 rokov, ktoré férovo zohľadňuje investíciu do zateplenia.
„V prípade nezatepleného domu v triede C (70 % RD v SR) náklad na vykurovanie plynom je 107 000 € za 30 rokov. Pri čiastočne zateplenom dome (za 24 000 €) je to 123 000 €, o 16 % viac oproti domu v triede C. Ak idem do hĺbkového zateplenia, trieda A1, som na 158 000 €, čo predstavuje nárast o 48 % oproti základnému scenáru. V prípade riešenia A0 je to 181 000 €, inými slovami o 70 % drahšie,“ vyčíslil Hollý.
Ak budú domácnosti tlačené do rekonštrukcie nezatepleného a nezrekonštruovaného domu do triedy A0, priplatia si za rok o 2 500 € viac, v prípade A1 +1 700 € ročne, pri čiastkovej rekonštrukcii +560 € ročne. „Ak to necháme tak, ide o najlacnejšiu alternatívu,“ dodal Hollý.
Položil si v tejto súvislosti otázku, koľko Slovákov bude na rekonštrukcie mať. Už skutočnosť, že je zateplených len 30 % RD, podľa neho ukazuje, že na obnovu domov prostriedky nemajú. Ak bude štát pretláčať rekonštrukcie na úroveň A0, teda s nákladmi o 70 % vyššími ako dnes, pre túto cestu sa rozhodne len malý počet vlastníkov. „Otázkou je, či chceme emisie znižovať tým, že podporíme malý počet ľudí s hĺbkovou rekonštrukciou, alebo podporíme väčší počet ľudí s čiastočnou rekonštrukciou,“ povedal šéf SPP – distribúcia s tým, že je iné, keď má takéto náklady hradiť Slovák zarábajúci 1300 € a s13 000 € na účte a iné, keď to robí Nemec v zásadne lepšej ekonomickej situácii.
Nákladové optimum a reálne ciele
Ambicióznosť Green Dealu a očakávaní predchádzajúceho vedenia EÚ v nastavovaní cieľov pre jednotlivé členské štáty boli veľké, konštatovala generálna riaditeľka sekcie bytovej politiky, stavebníctva a mestského rozvoja Ministerstva dopravy (MD) SR Ladislava Cengelová. „Už v čase, keď sa pripravovala nová legislatíva, sme si boli vedomí, že musíme byť veľmi opatrní – aj vzhľadom na ekonomickú stabilitu, stav fondu budov na Slovensku, finančnú silu našich domácností –, k čomu sa zaviažeme. Usilovali sme sa, aby nastavenie cieľov reflektovalo, že krajiny strednej a východnej Európy na tom nie sú tak ako krajiny západnej Európy. Majú iný stav plynofikácie, domácností aj budov,“ uviedla Cengelová s tým, že SR sa zdržala hlasovania o EPBD práve pre jej príliš ambiciózne ciele.
„Nie preto, že by sme nechceli ekologizovať, ale preto, že sa domnievame, že zohľadnenie nákladového optima a postupného, reálneho vytyčovania si cieľov je určite správnejšia cesta ako maľovanie si trajektórií, ktoré budú plnené veľmi ťažko a za cenu ‚krvavých‘ nákladov na strane členských štátov,“ dodala zástupkyňa MD.
Zároveň konštatovala, že SR si uvedomuje svoju zodpovednosť v oblasti dekarbonizácie. „Veľkú časť úlohy sme splnili tým, že 70 % bytových domov – byty v bytových domoch tvoria 50 % všetkých bytov na území SR – má už za sebou väčšiu alebo menšiu formu obnovy,“ vyčíslila Cengelová a pripomenula, že sa na tom podieľali súkromné subjekty aj Štátny fond rozvoja bývania a SR je v tomto ohľade lídrom v rámci EÚ.
„Pole neorané“ vidí Cengelová v obnove rodinných domov. „Práve preto sme sa usilovali, aby v rámci plánu obnovy boli vyčlenené významné finančné prostriedky na obnovu obálok rodinných domov. To sa aj stalo a teraz je úlohou Slovenskej agentúry životného prostredia, aby úspešne implementovala tento finančný nástroj,“ dodala zástupkyňa MD.
Zdôraznila aj význam zásobovania veľkého množstva budov z centrálnych zdrojov tepla. Urýchlená dekarbonizácia týchto CZT v najväčšej možnej miere, ako aj integrácia obnoviteľných plynov do plynárenskej sústavy môže SR pomôcť urobiť ďalší krok v napredovaní smerom k dekarbonizácii budov, poznamenala.
Zdravý rozum a kombinácia OZE s osvedčenými technológiami
V súvislosti s klimatickými cieľmi treba používať zdravý rozum, aby aj ďalšie generácie mohli žiť vo svete, kde bývanie, vykurovanie a samotné vlastníctvo nehnuteľností bude dostupné, vyhlásil predseda Združenia miest a obcí a primátor Partizánskeho Jozef Božik.
„Robme veci tak, aby sme rozumne kombinovali zelené technológie s tými, ktoré sú už k dispozícii. Z uhlia môžeme prejsť na plyn veľmi rýchlo,“ povedal a ako príklad uviedol práve Partizánske. Mesto chystá projekty využitia biomasy, fotovoltaiky, geotermálu či tepla z čističky odpadových vôd, ale zároveň investuje do rekonštrukcie plynových kotolní, keďže plyn môže byť potrebný v prípade slabšieho výkonu OZE. „Kombinácia zdravého rozumu, úsudku a prípravy, ktorá bude znamenať, že budeme podporovať zatepľovanie rodinných domov a bytových domov. Lebo to nám pomôže usporiť energiu, ktorá sa potom dá využiť dlhšie a opäť za nižšiu cenu. Toto je cesta,“ zdôraznil Božik, ktorý vyzdvihol potrebu čo najúčinnejšej plynofikácie aj efektívnej podpory CZT spolu s využívaním fotovoltaiky, geotermálu a biomasy tam, kde je to možné.
„Európa chce byť lídrom zelených technológií, ale aby nám nespôsobili to, že väčšina firiem a ľudí bude hľadať cestu, ako z EÚ von,“ konštatoval šéf ZMOS. Upozornil, že ak v čase avizovanej konsolidácie slovenských štátnych financií prídu povolenky, problémy slovenských domácností sa ešte znásobia, zníži to ich kúpyschopnosť, a to bude brzdiť ekonomiku. V takom prípade môže byť otázna perspektíva ďalších generácií, ktoré sa môžu zamýšľať, či v krajine ostať žiť alebo odísť, poznamenal Jozef Božik.
Green Deal a CZT
Energetika je príliš vážna a strategická disciplína, aby sme v nej robili zmeny ad hoc, bez poznania súvislostí fyzikálnych, ekonomických, ekologických a pozor aj bezpečnostných, zdôraznil predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) Stanislav Janiš, podľa ktorého pri prijímaní Green Dealu nebol tento princíp zohľadnený a v EÚ prebehla za štyri roky (2018–2022) revolúcia v energetike aj v priemysle, typická neustálym zvyšovaním klimatických cieľov. Energetiku robia aktivisti či médiá, bez riadneho zapojenia vedeckej a akademickej obce, myslí si Janiš, podľa ktorého je Green Deal „samovraždou“ Európy.
Pripomenul, že Slovensko má cca 35 000 km plynových rozvodov, prepravnú sieť a 70 % obyvateľstva pripojeného na plyne. „Tam, kde je plyn, je čisté ovzdušie,“ konštatoval šéf SZVT. Čo sa týka elektriny, SR má vďaka viac ako 60 % podielu jadra, a vyše 20 % OZE viac ako 80 % svojho mixu bezuhlíkového. „Silná prenosová sústava, dobrá distribučná sústava. Tento mix nám Nemci môžu len závidieť,“ poznamenal Janiš.
Za ďalšiu prednosť SR považuje tepelné hospodárstvo a systémy CZT s 3500 km rozvodov, vďaka čomu teplo vyprodukované pri výrobe elektriny nevychádza nazmar a vykuruje byty. „Kde je CZT, je čisté ovzdušie,“ dodal. „Ak si toto nemáme zveľadovať, tak si to aspoň nerozbime,“ zdôraznil Janiš s odkazom na názory EÚ, že to, čo má Slovensko, nezodpovedá jej kritériám.
V systémoch CZT je integrovaných 2,5 GW elektrických zdrojov, od paroplynových po kogeneračné jednotky. „To je 30 % všetkých zdrojov na Slovensku. S nimi 10-ročný plán rozvoja SEPS počíta. Tieto zdroje sú na plyn,“ konštatoval Janiš, podľa ktorého CZT zásobujú 760-tisíc domácností, teda cca 2,4 mil. obyvateľov a 50 % tepla už vyrábajú v kombinovanej výrobe. Okrem toho poskytujú podporné služby pre elektroenergetiku.
V palivovom mixe za rok 2023 tvoril 50 % plyn, 23 % biomasa a 13 % uhlie. „Bez plynu sa v energetike, pokiaľ ide o výrobu tepla a elektriny, ešte dekády nepohneme,“ povedal v tejto súvislosti Janiš, ktorý očakáva aj prechod štátnych teplárni v Žiline a Košiciach na plyn.
Autor: Peter Jurkovič
Článok vyšiel v časopise SLOVGAS 2/2024