Londýn 13. marca 2024 – Britská vláda plánuje postaviť nové plynové elektrárne, ako aj predĺžiť životnosť niektorých starších plynových zdrojov tam, kde je to bezpečné, aby zvýšila energetickú bezpečnosť krajiny, zabránila výpadkom dodávok elektriny a zabezpečila flexibilnú kapacitu výroby elektrickej energie. V utorok (12. 3.) to uviedla ministerka energetiky Claire Coutinho. Téme sa venovali portál argusmedia.com a denník Financial Times.
Britský konzervatívny premiér Rishi Sunak na margo tohto rozhodnutia uviedol, že „nebude hazardovať s energetickou bezpečnosťou Británie“, napriek plánom na dekarbonizáciu elektrickej siete do polovice budúceho desaťročia.
Poukazujúc na využívanie veterných a slnečných zdrojov elektrickej energiu v období vhodných poveternostných podmienok Sunak dodal, že Británia dosiahne uvedený dekarbonizačný cieľ v roku 2035 udržateľným spôsobom, ktorý nenechá ľudí bez elektrickej energie počas zamračených a bezveterných dní. „Je to poistka, ktorú Spojené kráľovstvo potrebuje na ochranu svojej energetickej bezpečnosti pri prechode na klimaticky neutrálnu energetiku,“ zdôraznil podľa Financial Times Sunak.
V Británii je v súčasnosti 32 plynových elektrární, produkujúcich 31,5 % výroby elektrickej energie v Spojenom kráľovstve (za rok do 11. marca), zatiaľ čo veterná energia predstavovala v rovnakom časovom období 29,7 %, ukazujú údaje prevádzkovateľa elektrickej sústavy National Grid ESO.
Nové plynové elektrárne majú nahradiť tie existujúce, z ktorých mnohé sú zastarané a budú čoskoro vyradené z prevádzky. Ministerstvo pre energetickú bezpečnosť a klimatickú neutralitu (DESNZ) uviedlo, že nové plynové elektrárne budú potrebné aj po roku 2030.
„Vieme, že keďže v najbližších rokoch zo systému vypadne približne 15 GW plynových zdrojov, budeme potrebovať minimálne 5 GW nových, aby sme zostali v bezpečí. To môže znamenať rekonštrukciu existujúcich elektrární, ale bude to znamenať aj nové plynové elektrárne, kým nebude pripravená čistá technológia,“ povedala Coutinho. „Bez podpory plynu pre OZE je reálne riziko výpadkov… Nedovolíme, aby sme sa dostali do tejto pozície. Pri napredovaní k čistej energii musíme byť realisti,“ poznamenala ministerka podľa argusmedia.com.
Na konferencii Chatham House Energy Transitions vyhlásila, že tento prístup nie je v rozpore s klimatickými záväzkami Spojeného kráľovstva, ktoré je v tomto ohľade globálnym lídrom. Vláda oznámila spustenie druhej konzultácie o preskúmaní opatrení na trhu s elektrinou (REMA – review of electricity market arrangements), pričom sa snaží získať názory na „úzky rozsah možností“ pre tento trh.
Očakáva, že všetky nové plynové elektrárne budú „pripravené na čistú nulu“ – to znamená buď schopné implementovať technológiu zachytávania uhlíka alebo schopné prejsť na spaľovanie vodíka namiesto zemného plynu. Podľa vlády by plynové elektrárne boli v prevádzke menej často, keďže Spojené kráľovstvo pokračuje v zavádzaní iných nízkouhlíkových technológií. Coutinho v tejto súvislosti dodala, že Británia je ukážkový príklad klimatickej neutrality.
Podiel obnoviteľnej energie v elektrickej rozvodnej sieti Spojeného kráľovstva sa v najbližších rokoch zvýši, ale nie je bezchybný, preto je potrebná flexibilná výroba elektrickej energie, uviedla ďalej vláda. Ďalšiu výstavbu plynových elektrární mieni podporiť tak, že umožní ich developerom zachovať si prístup ku kľúčovým dotačným platbám na dodávku záložnej energie pre elektrizačnú sieť.
Úmysel britskej exekutívy podľa nej podporil aj Výbor pre klimatickú zmenu (CCC), ktorý uznal potrebu pokračovania výroby elektriny z nedekarbonizovaného plynu do 30. rokov 21. storočia ako zálohu na zaistenie energetickej bezpečnosti a zníženie nákladov.
Výbor vo svojej správe pre britský parlament z júna 2023 uviedol, že „politika musí signalizovať, že nedekarbonizovaný plynu nemá v dekarbonizovanom elektrickom systéme dlhodobú úlohu. V správe ďalej vyzval vládu, aby objasnila „akúkoľvek minimálnu zostatkovú úlohu, ktorú bude do roku 2035 zohrávať zemný plyn“, ktorú definovala na úrovni „do cca 2 % ročnej výroby elektriny“.
Spojené kráľovstvo má právne záväzný cieľ dosiahnuť nulové čisté emisie do roku 2050, zatiaľ čo vláda sa v októbri 2021 zaviazala dekarbonizovať elektrizačnú sústavu krajiny do roku 2035. Labouristi, ktorí aktuálne vedú prieskumy verejnej mienky, sa zaviazali k bezuhlíkovej elektrickej sieti do roku 2030, ak vyhrajú ďalšie voľby, ktoré sa pravdepodobne budú konať tento rok.
Regionalizácia trhu
DESNZ tiež uviedlo, že s cieľom zefektívniť sieť navrhuje regionalizáciu národného trhu s elektrinou využívajúcu na určenie spotrebiteľských cien za elektrinu metódu založenú na polohe a vzdialenosti od výroby elektriny.
V súčasnosti sú veľkoobchodné ceny elektriny stanovené na vnútroštátnej úrovni, ale podľa nového návrhu zónového trhu – rozdeleného do siedmich zón – by spotrebitelia platili rôzne sadzby v závislosti od toho, kde sa nachádzajú, pričom spotrebitelia v blízkosti výrobcov elektriny budú pravdepodobne platiť menej.
„Významná časť našej energie leží mimo oblastí s vysokým dopytom… Rôzne veľkoobchodné ceny by mohli lepšie zodpovedať ponuke a dopytu a znížiť náklady pre ľudí v celej krajine,“ uviedlo ministerstvo.
Podľa Financial Times je regionalizácia navrhnutá tak, aby podporila budovanie väčšieho množstva obnoviteľných výrobných kapacít v častiach Británie, ktoré majú menej veterných a solárnych fariem. Podľa navrhovaných reforiem by domácnosti v Škótsku mohli mať nižšie účty kvôli množstvu veterných fariem na mori, dodal denník.
Zónové oceňovanie elektriny sa už používa v niektorých európskych krajinách, ako je Taliansko, Švédsko a Nórsko.
Ilustračné foto: Andre Laaks, Essen RWE AG 2