Baku 21. decembra 2023 – Cieľom Azerbajdžanu je zdvojnásobenie vývozu plynu do Európy do roku 2027. Naposledy túto ambíciu prezentoval prezident Ilham Alijev pri príležitosti slávnostného otvorenia bulharsko-srbského prepojovacieho plynovodu v srbskom Niši 10. decembra. Alijev vyhlásil, že Baku splní svoj prísľub Bruselu zdvojnásobiť vývoz plynu do Európy do roku 2027 na 20 miliárd metrov kubických ročne. Téme sa venoval portál eurasianet.org, podľa ktorého stále chýbajú jasné záväzky veľkých západných nákupcov k odberu zvýšených objemov kaspického plynu.
„Čísla už ukazujú, že s istotou smerujeme k tomuto cieľu,“ povedal Alijev s tým, že Azerbajdžan vyviezol do Európy v roku 2021 niečo vyše 8 bcm a v tomto roku vzrastie sa dostane na zhruba 12 bcm plynu. „Tento objem bude predstavovať 50 % celkového azerbajdžanského exportu plynu,“ dodal.
Na zdvojnásobenie vývozu plynu do Európy musí Baku zvýšiť produkciu plynu aj kapacitu troch tranzitných plynovodov, ktoré tvoria Južný koridor zemného plynu (SGC), ktorý prepravuje azerbajdžanský plyn z Kaspického mora na európske trhy.
Zvýšenie produkcie
Údaje zverejnené 13. decembra ukazujú, že produkcia za január až november dosiahla 44 bcm, teda o 3,5 % viac v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2022, pričom export za rovnaké obdobie predstavoval 22 bcm, čo je nárast o 9,5 %.
Niektoré projekty zamerané na ďalšie zvýšenie produkcie sa realizujú, konštatoval eurasianet.org. Francúzska TotalEnergies začala v júli ťažiť plyn z azerbajdžanského plynového poľa Abšeron a v septembri potvrdila, že zvýši produkciu z 1,5 na cca 5,5 bcm ročne.
Spoločnosť BP, ktorá prevádzkuje hlavné azerbajdžanské plynové pole Shah Deniz a ropné pole ACG, medzitým začala s hlbokými vrtmi v oblasti medzi oboma poľami, kde očakáva veľké zásoby plynu. Azerbajdžanská štátna ropná spoločnosť SOCAR dúfa, že zvýši produkciu zo svojho plynového poľa Umid.
Chýbajúce európske záväzky
Obrovské investície potrebné na uvedenie novej produkcie plynu do prevádzky a zvýšenie kapacity plynovodov však musia byť vyvážené dohodami s odberateľmi plynu v Európe, ktoré potvrdia odber plynu, keď bude k dispozícii.
K dnešnému dňu sa tak nestalo, upozornil eurasianet.org, pričom azerbajdžanskí predstavitelia sa sťažujú, že európski kupci sa len pomaly zaväzujú k nákupu dodatočného plynu, ktorý Azerbajdžan prisľúbil Bruselu dodať do roku 2027.
Niektoré vývozné dohody už boli podpísané. V budúcom roku bude Bulharsko dovážať 1 bcm plynu z Azerbajdžanu, dvojnásobok oproti 500 mil. m3 dodaným v tomto roku, zatiaľ čo podľa novej dohody s Belehradom bude SOCAR v budúcom roku vyvážať 400 mil. m3 do Srbska prostredníctvom nového bulharsko-srbského prepojenia.
Avšak veľkí európski nákupcovia v západnej Európe sa k odberu ešte nezaviazali. Nie je jasné prečo, tvrdí eurasianet.org. Septembrová vojenská ofenzíva Azerbajdžanu s cieľom dobyť Náhorný Karabach, ktorá viedla k odchodu arménskeho obyvateľstva z regiónu, nebola zo strany EÚ dobre prijatá, najmä zo strany niektorých členských štátov, ako je Francúzsko. Nič však nenasvedčuje tomu, že by to ovplyvnilo európsky záujem o nákup azerbajdžanského plynu. (Práve TotalEnergies, najväčšia francúzska energetická spoločnosť, naďalej prevádzkuje pole Abšeron.)
V januári 2023 prevádzkovateľ Transjadranského plynovodu (TAP), ktorý prepravuje azerbajdžanský plyn z turecko-gréckych hraníc cez Albánsko do Talianska, usporiadal tender na rezerváciu dodatočnej kapacity plynovodu pre účely plánovaného dovozu plynu.
TAP potvrdil, že dostala záväzné ponuky len na ďalších 1,2 bcm ročne, čo je podstatne menej ako 10 bcm potrebných na zdvojnásobenie vývozu Azerbajdžanu do Európy na 20 bcm za rok. Navyše, druhý tender, plánovaný na neskôr v roku 2023, sa už neuskutočnil.
Zároveň neboli potvrdené žiadne práce na rozšírení Južnokaukazského plynovodu, ktorým sa prepravuje azerbajdžanský plyn z Azerbajdžanu do Turecka, ani plynovodu TANAP, cez ktorý plyn putuje cez Turecko do Grécka.
Kombinovaná kapacita oboch potrubí bude musieť byť rozšírená najmenej o 10 bcm ročne, ak má Baku zdvojnásobiť export do Európy na spomínaných 20 bcm ročne do roku 2027.
Tento prísľub z júla minulého roku v prelomovej dohode s EÚ prišiel po ruskej invázii na Ukrajinu, po ktorej vývoz ruského plynu do Európy prudko klesol a európske ceny vzrástli na bezprecedentnú úroveň.
Následne sa však situácia s plynom v Európe uvoľnila, pretože na celom kontinente boli uvedené do prevádzky nové terminály na dovoz LNG a hlavní vývozcovia LNG, ako sú USA a Katar, pracujú na zvýšení vývozu.
Vývoz plynu z Azerbajdžanu, ktorý sa môže realizovať iba prostredníctvom plynovodov SGC, musí čoraz viac konkurovať flexibilnejším vývozom LNG dodávaným po mori do plávajúcich terminálov, ktoré možno ľahko presunúť na rôzne miesta podľa dopytu.
A keďže snahy zvýšiť azerbajdžanskú produkciu na požadovanú úroveň sú ešte len v počiatočných fázach, Baku nedokáže presne potvrdiť, koľko plynu bude k dispozícii a kedy, pripomenul eurasianet.org.
Iné možnosti zvýšenia exportu
Baku má niekoľko ďalších možností, ktoré by mohli zvýšiť objem plynu dostupného na export. Jeho ambiciózne plány na výrobu elektriny z OZE v prípade realizácie výrazne znížia domácu spotrebu plynu.
Alijev v Niši potvrdil, že jeho vláda podpísala dohody o rozvoji 10 GW kapacity na výrobu obnoviteľnej energie. Koľko z toho sa skutočne vybuduje a kedy, sa ešte len ukáže. Najnovšie azerbajdžanské údaje o výrobe elektriny z 15. decembra ukazujú, že 93 % energie stále vyrábajú tepelné elektrárne – väčšinou spaľujúce plyn, pričom len 7 % pochádza z OZE.
Ďalšou možnosťou pre Baku je dovážať viac plynu na uspokojenie domácich potrieb, čo mu umožní zvýšiť export, alebo priamo prepravovať plyn z iných krajín.
Zdá sa, že nedávno oživený záujem o výstavbu plynovodu cez Kaspické more na prepravu plynu z Turkménska do Európy už ochladol.
Existujúca dohoda Azerbajdžanu, na základe ktorej dováža plyn z Turkménska cez Irán, by sa však mohla ďalej navýšiť, keďže Teherán začiatkom tohto roka signalizoval snahu zvýšiť kapacitu plynovodu s cieľom byť pripravený na ďalší tranzit. Táto dodatočná kapacita potrubia by sa mohla použiť aj na zásobovanie Turecka.
Nedávne stretnutie medzi tureckými a turkménskymi predstaviteľmi viedlo k dohode, podľa ktorej obe strany preskúmajú možnosť, že Turecko bude tiež dovážať turkménsky plyn cez Irán.
V prípade realizácie by táto možnosť mohla znížiť závislosť Ankary od Azerbajdžanu, ktorý minulý rok dodal Turecku 8,7 bcm, teda 16 % tureckého dovozu, čím by sa opäť uvoľnilo viac azerbajdžanského plynu na export do Európy.
Takýto krok by si však vyžadoval aj novú dohodu medzi Ankarou a Teheránom nad rámec existujúcej dohody o dovoze 9,6 bcm iránskeho plynu ročne, ktorej platnosť vyprší v júli 2026, uzavrel eurasianet.org.