Brusel 3. marca 2025 – Podpora európskeho priemyslu, ktorý čelí vysokým nákladom na energie a tvrdej celosvetovej konkurencii je cieľom ďalšieho z plánov Európskej komisie, tentokrát nazvaného Dohoda o čistom priemysle (Clean Industrial Deal), ktorý exekutíva EÚ predstavila 26. februára. Podľa EK prináša konkrétne opatrenia na premenu dekarbonizácie na hnaciu silu rastu európskeho priemyslu, najmä zníženie cien energií, vytvorenie kvalitných pracovných miest a vhodných podmienok pre prosperitu podnikov. Súčasťou dohody je aj Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu, v rámci ktorého sa Komisia venovala aj zemnému plynu. V článku prinášame základné informácie o zamýšľaných opatreniach plánu, s dôrazom na zemný plyn.
Cenovo dostupná energia je základom konkurencieschopnosti, konštatuje EK. Svoj akčný plán zdôvodnila snahou znížiť účty za energiu pre priemysel, podniky a domácnosti a zároveň podporiť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Jeho cieľom má byť urýchlenie zavádzania čistej energie a elektrifikácie, dobudovanie vnútorného trhu s energiou pomocou fyzických prepojení a efektívnejšie využívanie energie a zníženie závislosti od dovozu fosílnych palív.
„Akčný plán predstavuje opatrenia na zníženie účtov za energiu v krátkodobom horizonte a zároveň urýchľuje vykonávanie veľmi potrebných štrukturálnych reforiem zameraných na úsporu nákladov a posilňuje naše energetické systémy s cieľom zmierniť budúce cenové šoky,“ tvrdí EK, podľa ktorej sú štyrmi piliermi plánu zníženie nákladov na energiu pre všetkých, dobudovanie energetickej únie, prilákanie investícií a zabezpečenie realizácie pripravenosti na prípadné energetické krízy.
Súčasťou akčného plánu je 8 opatrení, realizáciu viacerých z nich EK sľubuje už v tomto roku:
Opatrenie 1 – Zvýšenie dostupnosti účtov za elektrinu
„Krajiny EÚ už môžu znížiť účty za elektrinu, ale je potrebné zvýšiť ambície, najmä v oblasti sieťových poplatkov a zdaňovania“, uviedla EK, ktorá predloží metodiku na zabezpečenie toho, aby sieťové poplatky motivovali k čo najefektívnejšiemu využívaniu siete, čím sa znížia náklady na energetický systém a celkové potreby nových investícií do siete, a predloží odporúčania krajinám EÚ na zníženie vnútroštátnych daní z elektriny, čím sa okamžite znížia účty za energiu.
Opatrenie 2 – Zníženie nákladov na dodávky elektrickej energie
Náklady možno lepšie kontrolovať rýchlym a úplným uplatňovaním existujúcich pravidiel EÚ v oblasti elektrickej energie a ďalšími opatreniami na podporu využívania dlhodobých zmlúv o dodávkach elektrickej energie, zrýchlením povoľovacích postupov pre kľúčové energetické projekty, posilnením sietí a zvýšením flexibility, tvrdí Komisia. Energetický systém založený na integrácii trhu, výrobe energie z obnoviteľných zdrojov a flexibilite by mohol viesť k zníženiu veľkoobchodných cien elektrickej energie v EÚ v priemere o 40 %, dodala EK.
Opatrenie 3 – Zabezpečenie dobre fungujúcich trhov s plynom
Veľkoobchodné ceny plynu v EÚ sa ešte úplne nevrátili na úroveň spred krízy, čo ovplyvňuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Je potrebný úplný regulačný dohľad a úzka spolupráca medzi energetickými a finančnými regulačnými orgánmi. „Komisia preskúma, ako využiť kúpnu silu Únie na získanie lepšej ponuky za dovážaný zemný plyn. Ochrana kupujúcich v EÚ pred kolísaním cien fosílnych palív by mohla viesť k výraznému krátkodobému zníženiu maloobchodných cien,“ uviedla exekutíva EÚ.
Opatrenie 4 – Energetická účinnosť – dosiahnutie úspor energie
Energetická účinnosť pomáha predchádzať vysokým účtom za energiu. Komisia bude podporovať účastníkov trhu, ktorí poskytujú riešenia energetickej efektívnosti pre podniky prostredníctvom Európskej koalície pre financovanie energetickej efektívnosti, a aktualizovať svoje pravidlá označovania energetickými štítkami a ekodizajnu výrobkov – čo prinieslo odhadované úspory na účtoch za energiu vo výške približne 120 mld. eur v roku 2023 a v roku 2030 by sa mohli zvýšiť na približne 162 miliárd eur, odhadla Komisia.
Opatrenie 5 – Dobudovanie energetickej únie
Ceny energie sa môžu v jednotlivých krajinách EÚ výrazne líšiť. V záujme zlepšenia koordinácie a posilnenia riadenia elektrizačnej sústavy je dokončenie skutočnej energetickej únie vrátane plne integrovaného trhu s energiou a súdržného rámca riadenia kľúčom k tomu, aby sa zabránilo prudkému nárastu systémových nákladov až do výšky 103 miliárd EUR do roku 2040, ak sa neprijmú žiadne opatrenia, uviedla EK s tým, že medzi opatrenia v rámci tejto akcie patrí vytvorenie pracovnej skupiny pre energetickú úniu.
Opatrenie 6 – Trojstranná zmluva na zabezpečenie cenovo dostupnej energie pre európsky priemysel
V boji proti vysokým cenám energie a neistote na trhu podľa EK môže širšia trojstranná zmluva o cenovo dostupnej energii spojiť verejný sektor, výrobcov energie a priemyselné odvetvia, ktoré energiu spotrebúvajú, s cieľom vytvoriť priaznivé investičné prostredie, umožniť konkurencieschopný priemyselný sektor EÚ a zároveň zabezpečiť zachovanie a vytváranie kvalitných pracovných miest.
Opatrenie 7 – Zaručenie bezpečnosti dodávok pre cenovú stabilitu
„Zabezpečenie bezpečných dodávok energie do EÚ má zásadný význam pre našu hospodársku odolnosť, trvalý prístup k cenovo dostupnej energii a zabránenie extrémnemu kolísaniu cien,“ uviedla EK. Odolný energetický systém musí byť schopný odolať potenciálnym narušeniam dodávok v dôsledku geopolitického napätia, kybernetických útokov, úmyselných útokov alebo extrémnych poveternostných udalostí, ktoré ohrozujú cenovú dostupnosť.
Opatrenie 8 – Pripravenosť na cenové krízy
Európa musí byť pripravená chrániť cenovú dostupnosť energie v prípade cenovej krízy. „Komisia bude usmerňovať krajiny EÚ pri uplatňovaní opatrení, ktoré motivujú spotrebiteľov, aby v určitých obdobiach znížili dopyt, a bude spolupracovať s prevádzkovateľmi prenosových sústav a národnými regulačnými orgánmi, aby v určitých situáciách dočasne zvýšili toky elektriny v cezhraničných prepojeniach,“ dodala EK.
Ceny energií v EÚ
Účty za energiu sú podľa EK určované kombináciou viacerých faktorov: nákladmi na dodávky energie spojené s celkovou úrovňou spotreby, nákladmi na siete a spotrebnými daňami a zdanením. Náklady na dodávku energie zasa závisia od veľkoobchodných cien, ktoré sa riadia rôznymi faktormi, ako sú podmienky ponuky a dopytu, energetický mix, prepojenia, hospodárska súťaž, počasie a geopolitické okolnosti, ako aj maloobchodná hospodárska súťaž medzi dodávateľmi, vymenovala EK.
Závislosť Európy na dovoze fosílnych palív podľa nej spôsobuje nestálosť cien energie a vyššie náklady na dodávky, pričom EÚ je zraniteľnejšia voči vonkajším tlakom a neistote na globálnom trhu. Hoci dopyt po zemnom plyne klesol v období od augusta 2022 do mája 2024 o 18 %, EÚ zostáva vystavená globálnym výkyvom cien fosílnych palív, pričom 90 % jej dopytu po zemnom plyne pokrýva dovoz, vyčíslila EK.
Dôsledky nadmernej závislosti od dodávok sa podľa nej prejavili počas nedávnej energetickej krízy. Využívanie dodávok plynu „ako zbrane“ zo strany Ruska viedlo k neistote dodávok a prudkým cenovým skokom. V roku 2022 dosiahol účet EÚ za dovoz energie z fosílnych palív 604 miliárd eur, po historickom minime 163 miliárd v roku 2020. Keďže značný podiel (28,9 %) priemerného mixu výroby elektrickej energie v EÚ je stále založený na fosílnych palivách a sektor dopravy z veľkej časti využíva ropné produkty, náklady na dovoz fosílnych palív majú významný vplyv na účty spotrebiteľov za energiu, konštatuje EK.
Zabezpečenie funkčných trhov s plynom
Cena dovážaného zemného plynu má priamy vplyv na ceny elektriny a zvyšuje volatilitu trhu, tvrdí Komisia. Veľkoobchodné ceny plynu v EÚ sa ešte úplne nevrátili na predkrízovú úroveň a sú v priemere takmer päťnásobne vyššie ako v USA, pričom pred krízou boli dvoj- až trojnásobne vyššie. Tento cenový rozdiel ovplyvňuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.
„Vzhľadom na význam trhov s plynom pre naše hospodárstvo je nevyhnutné zabezpečiť ich optimálne fungovanie,“ zdôraznila EK, podľa ktorej je potrebný úplný regulačný dohľad a úzka spolupráca medzi energetickými a finančnými regulačnými orgánmi s cieľom zabrániť manipulácii s trhom a odstrániť všetky možné medzery súvisiace s nedostatočnou transparentnosťou, asymetriou informácií a rizikom koncentrácie trhu.
Komisia preto začiatkom februára zriadila pracovnú skupinu pre trh so zemným plynom, ktorej úlohou je komplexne preskúmať trhy EÚ so zemným plynom a v prípade potreby prijať opatrenia na zabezpečenie ich optimálneho fungovania a zabrániť obchodným praktikám narúšajúcim trhové ceny, pričom poučenia bude čerpať z energetickej krízy.
Aby bolo možné rýchlo riešiť nezákonné správanie na trhoch so zemným plynom, mali by byť energetické a finančné regulačné orgány účinne vybavené na monitorovanie vývoja na trhu, odhaľovanie a stíhanie všetkých potenciálnych prípadov zneužívania trhu (t. j. manipulácie s trhom a obchodovania s využitím dôverných informácií), tvrdí Komisia.
Spolupráca v oblasti presadzovania práva a výmeny údajov medzi vnútroštátnymi energetickými a finančnými regulačnými orgánmi a medzi ACER a ESMA sa podľa EK musí posilniť a posunúť na vyššiu úroveň.
Členské štáty musia zabezpečiť, aby regulačné orgány mali všetky potrebné právomoci na stíhať a sankcionovať zneužívanie trhu a poskytnúť im zdroje na uprednostňovanie vyšetrovaní v tejto oblasti. Okrem toho by agentúra ACER mala v plnej miere využívať svoje nové cezhraničné vyšetrovacie právomoci na podporu národných energetických regulačných orgánov, uviedla Komisia.
Tá ma začať rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami s cieľom posúdiť potrebu ďalších legislatívnych zmien na zabezpečenie úplného a bezproblémového regulačného dohľadu, zosúladenie a posilnenie pravidiel energetického a finančného trhu (MiFID/REMIT) a zníženie administratívnej záťaže spoločností obchodujúcich na finančných trhoch s energiou (jednotné vykazovanie).
Bude sa týkať rôznych aspektov regulačného nastavenia, spoločného prístupu energetických a finančných regulačných orgánov k dohľadu a vytvorenia spoločnej harmonizovanej databázy všetkých relevantných trhových údajov s plným prístupom všetkých regulačných orgánov. Týkať sa má aj niektorých aspektov fungovania spotových trhov, napríklad uplatňovania požiadaviek podobných požiadavkám finančného súboru pravidiel na spotové energetické burzy.
Práca pracovnej skupiny pre trh s plynom sa má skončiť do 4. štvrťroka 2025. Vývoj zmlúv o dovoze plynu od indexácie ropy k trhovým cenám plynu podľa ceny plynu už ušetril EÚ za posledné desaťročie približne 67 miliárd eur. Integrácia trhu s plynom v EÚ prináša čisté výhody v oblasti zbližovania cien a transparentnosti. Pracovná skupina pre trh s plynom sa zameria na zabezpečenie dobre fungujúcich trhov s plynom a tvorbu cien na týchto trhoch na trhovom základe, uviedla Komisia. Ak je to možné, mali by sa preskúmať alternatívy k dovozu zemného plynu, najmä prostredníctvom elektrifikácie alebo zvýšenia výroby bioplynu a biometánu v súlade s programom REPowerEU.
Agregácia dopytu
Agregácia dopytu a spoločný nákup môžu zohrávať významnú úlohu pri urýchľovaní vytvárania trhu so zdrojmi energie a materiálmi potrebnými na výrobu čistej energie, myslí si EK. Agregáciou svojho dopytu a prijatím stratégií spoločného nákupu v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ môžu kupujúci v EÚ využiť svoju kolektívnu ekonomickú váhu, posilniť svoju vyjednávaciu pozíciu a vyjednať lepšie podmienky s dodávateľmi.
Tento prístup si osvojilo aj Japonsko, ktoré dlhodobo podporuje investície do vývoznej infraštruktúry v krajinách vyrábajúcich LNG. Spoločná kúpna sila EÚ by sa mala využiť preskúmaním možnosti dlhodobejších zmluvných záväzkov s cieľom zabezpečiť stabilnejšie ceny, napríklad zabezpečením práv na skvapalňovanie plynu alebo nákupných opcií. Vzhľadom na konkurencieschopnosť EÚ, geopolitické úvahy a ciele v oblasti klímy by sa EÚ a/alebo členské štáty mohli pripojiť k dovozcom z EÚ pri priamych investíciách do vývoznej infraštruktúry v zahraničí a poskytovať súkromným investorom zvýhodnené úvery, uvádza EK v akčnom pláne.
Okrem toho lepšia koordinácia medzi členskými štátmi a flexibilnejšie trajektórie plnenia s podporou Komisie môžu pomôcť znížiť napätie v systéme a zabrániť narušeniu trhu v súvislosti s dopĺňaním zásobníkov plynu, podporiť dopĺňanie za lepších nákupných podmienok a bezpečnosť dodávok.
Pri využívaní kúpnej sily EÚ na získanie lepších podmienok pre dovážaný zemný plyn chce Komisia okamžite spolupracovať so spoľahlivými dodávateľmi LNG s cieľom identifikovať dodatočné cenovo konkurencieschopné dovozy z existujúcich a budúcich projektov vývozu LNG. Okrem iného navrhne agregáciu dopytu pre spoločnosti EÚ, ktoré uzatvárajú zmluvy o poplatkoch v závodoch LNG na celom svete, a opčné zmluvy na dodávky LNG s dôveryhodnými výrobcami LNG. Preskúma tiež možnosti presahujúce agregáciu dopytu a preskúma iné prístupy (napr. japonský model), uzavrela EK vo svojom Akčnom pláne pre cenovo dostupné energie.