Bratislava 24. januára 2025 – Ruský plyn sa po zastavení ukrajinského tranzitu prepravuje do Európy inými trasami a Slovensko ráta dosahy vzniknutej situácie v stovkách miliónov eur. V rozhovore pre agentúru SITA to povedala podpredsedníčka vlády SR a ministerka hospodárstva Denisa Saková, podľa ktorej je stále šanca, že Gazprom bude schopný splniť podmienky zmluvy a dodávať plyn na Slovensko, pričom o viacerých možnostiach sa rokuje.
„V prvom rade chcem ubezpečiť všetkých občanov a podnikateľov na Slovensku, že v roku 2025 máme zabezpečený dostatok zemného plynu,“ uviedla šéfka rezortu hospodárstva s tým, že štátom ovládaný SPP počítal aj so scenárom zastavenia tranzitu ruského plynu a na túto situáciu sa pripravoval dlhodobo. Počas celého roka 2024 deklaroval, že v prípade zastavenia dodávok plynu cez Ukrajinu, všetkým svojim zákazníkom od veľkých priemyselných odberateľov až po domácnosti, aj naďalej garantuje bezpečné dodávky zemného plynu, zdôraznila Saková.
Pripomenula, že SPP sa rovnako podarilo podpísať zmluvy s viacerými veľkými medzinárodnými energetickými spoločnosťami (BP, ExxonMobil, Shell, ENI a RWE ), a tak rozložiť riziko v prípade výpadkov dodavky plynu z východu. Pripravenosť deklarujú aj ostatné významné dodávateľské spoločnosti plynu na Slovensku, konkrétne spoločnosti ZSE Energia a Východoslovenská energetika, ktorí patria pod skupinu ZSE, dodala ministerka, ktorá sa vyjadrila aj k dôsledkom zastavenia ukrajinského tranzitu cez Slovensko.
Dôsledky pre SR aj Európu
„My nehovoríme, že zastavenie tranzitu plynu je problém z hľadiska dostupnosti suroviny, teda samotného plynu. My upozorňujeme na dôsledky, ktoré zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu vzniknú,“ povedala Saková.
Prvým veľkým dosahom, na ktorý Slovensko dlhodobo upozorňuje, je nárast ceny plynu. Zastavenie tranzitu plynu sa už začína premietať do jeho cien. „V decembri 2024, po ohlásení ukončenia tranzitu, sa prevažne obchodovalo v cenovom pásme od 45 do 50 eur za MWh, čo bolo o desať eur viac ako pred rokom. Je teda naozaj pravda, že samotné zastavenie dodávok nepredstavuje pre EÚ bezprostredné bezpečnostné riziko z hľadiska dodávky a spotreby plynu,“ uviedla ministerka pre agentúru SITA.
Problémom podľa nej je, že výpadok tohto plynu komplikuje situáciu na trhu, lebo zvyšuje požiadavky EÚ na dovoz LNG z USA a od iných dodávateľov. To sa premietne do zvýšenej ceny plynu v Európe, lebo Európa o zámorské LNG súperí s ázijskými veľmocami, ako napríklad Japonsko, Južná Kórea či Čína, ozrejmila.
„Ďalším negatívnym dopadom je, že vysoké ceny plynu sa následne premietnu aj do cien elektrickej energie. A to pocíti nielen Slovensko, ale celý európsky priemysel, ktorý už aj tak zápasí s vysokými cenami energií a nie je konkurencieschopný v porovnaní s USA alebo Čínou. Preto tvrdíme, že nejde len o slovenský, ale skutočne celoeurópsky problém. Európa podľa odhadov na tomto zvýšení zaplatí za energie viac o 60 miliárd eur. Je to fakt, ktorý určite nepomôže EÚ v jej konkurencieschopnosti,“ konštatovala Saková.
Druhým a veľmi konkrétnym dôsledkom je podľa nej strata finančných zdrojov z tranzitu plynu pre spoločnosť Eustream, ktorá vlastní infraštruktúru na tranzit plynu. Ak sa využíva trasa cez Ukrajinu a Slovensko, tak ostatné krajiny platia za prepravu plynu nám. Po zastavení tranzitu o tieto poplatky prichádzame. „Navyše, keďže teraz musíme nakupovať plyn, ktorý ku nám prepravujeme cez okolité štáty, musíme za jeho tranzit platiť my,“ poznamenala ministerka pre agentúru SITA s tým, že na jednej strane Slovensko nič nevyberie, jeho tranzitná infraštruktúra je prázdna a na strane druhej viac zaplatí iným štátom – ČR, Nemecku, Maďarsku alebo Poľsku – za tranzit.
Finančné dosahy pre Slovensko sa budú ročne počítať v stovkách miliónoch eur, povedala Saková. Pripomenula, že v posledných rokoch sa pre vojnu prepravoval cez slovenské plynovody objem plynu približne na úrovni 15 bcm ročne, kým ročná kapacita plynovodu na Slovenskom území je takmer 100 bcm.
„Pred konfliktom na Ukrajine sa reálne prepravovalo cez Slovensko okolo od 50 do 65 miliárd metrov kubických ročne. Výnosy spoločnosti Eustream za tranzit sa v roku 2024 pohybujú na úrovni 474 miliónov eur, kedy objem prepravy sa pohyboval na úrovni 17,7 bcm,“ vyčíslila Saková. „Ak k tomu prirátame zvýšené náklady na úrovni 140 miliónov eur, ktoré slovenské spoločnosti musia zaplatiť za dovoz plynu naviac , a to sme radi, že Nemecko zrušilo zvýšené poplatky na svojom území, čo malo na slovenský trh dopad cca 60 miliónov eur, tak veľmi konzervatívny odhad je, že sa hýbeme minimálne 500 až 600 miliónov eur,“ dodala s tým, že druhým vážnym problémom sú zvyšujúce sa ceny plynu na európskom trhu, ktoré toto jednostranné rozhodnutie Ukrajiny spôsobilo.
Dovoz ruského plynu pokračuje
Na otázku, či nie je v záujme Slovenska odstrihnúť sa od ruského plynu, keďže podľa ukrajinského prezidenta slúži Rusku na financovanie vojny, ministerka pripomenula, že súčasná vláda ešte v opozičných laviciach ostro odsúdila útok Ruska na Ukrajinu a dlhodobo tvrdí, že vojnu treba ukončiť čo najskôr.
„No nemôžem súhlasiť s argumentáciou ukrajinského prezidenta. Ruský plyn sa aj po rozhodnutí Ukrajiny zastaviť tranzit cez ich krajinu dováža naďalej do Európy iným trasami, napríklad plynovodom TurkStream,“ uviedla Saková pre agentúru SITA. Ruský plyn sa do Európy dováža ďalej aj cez LNG terminály, kde plyn pôvodom z Ruska predstavuje druhý najväčší dovoz LNG po plyne z USA. Fakty hovoria jasne, konštatovala ministerka hospodárstva.
„Agentúra Bloomberg nedávno zverejnila dáta, podľa ktorých dovoz ruského plynu cez LNG do EÚ v minulom roku medziročne vzrástol o 16 % a dosiahol takmer 15 miliónov ton, čo je rekord. Navyše, nárast cien zemného plynu, z dôvodu zastavenia jeho tokov cez Ukrajinu, spôsobujú, že ruská spoločnosť Gazprom inkasuje za dodané objemy viac peňazí ako predtým. Fakty teda jasne dokazujú, že argumenty prezidenta Ukrajiny, že zastavenie prepravy plynu cez Ukrajinu ochromí príjmy Ruska a zníži sa potenciál Ruska financovať vojnu na Ukrajine, nie sú na mieste a nedávajú zmysel,“ vysvetlila Saková, podľa ktorej na situácii škoduje aj Ukrajina, ktorá na tranzitných poplatkoch prichádza takmer o miliardu eur ročne.
Navrhované riešenia
Šéfka rezortu hospodárstva pripomenula, že Slovensko sa snažilo situáciu riešiť rokovaním s Ukrajinou, pričom ukrajinský premiér Denys Šmyhal ešte 17. decembra minulého roku potvrdil, že nevylučuje tranzit plynu cez UA, pokiaľ pôjde o tranzit plynu vo vlastníctve iného štátu, ako Ruska. „Následne, ešte v ten istý týždeň, však prišlo politické rozhodnutie prezidenta Zelenského, na ktoré dopláca okrem Slovenska aj celá EÚ,“ povedala Saková.
Scenárov riešenia situácie bolo podľa nej niekoľko a hľadalo sa také, ktoré by vyhovovalo nielen SR, ale aj Ukrajine. „Napríklad sme veľmi intenzívne rokovali s Azerbajdžanom, aby cez Ukrajinu prúdil plyn z tejto krajiny. Ja osobne som tam bola dvakrát. Rovnako sme na Slovensku prijali ich delegáciu. A s prezidentom Azerbajdžanu osobne rokoval aj premiér,“ ozrejmila ministerka.
Druhým ponúknutým riešením bolo, že SPP bol pripravený kupovať plyn už na rusko-ukrajinských hraniciach. „Osobne som bola dvakrát na rokovaniach v Petrohrade, ktorý je sídlom spoločnosti Gazprom. Dolaďovala som podmienky tohto riešenia, ako napríklad poistenie tranzitu plynu cez Ukrajinu, finančné zabezpečenie platieb a ostatné technické a obchodné detaily. Ako vidíte, snažili sme sa do poslednej chvíle nájsť kompromisné riešenie prijateľné pre všetky zúčastnené strany,“ poznamenala Saková pre agentúru SITA.
Pokračovanie dodávok od Gazpromu
Na margo možnosti začať arbitráž v prípade porušenia zmluvných podmienok uviedla, že je stále ukotvená v existujúcom kontrakte s Gazpromom, a to ešte štyri roky po zrušení zmluvy. „No naším prvoradým cieľom je zabezpečiť dodávky plynu, ktoré sú pre Slovensko, cenovo výhodné. A táto zmluva je pre Slovensko výhodná,“ zdôraznila ministerka hospodárstva s tým, že zmluvu s Gazpromom nevypovedala ani bývalá vláda, hoci k prvému zastaveniu dodávok plynu cez Ukrajinu došlo v roku 2022. „Rovnako mohli už v tom čase začať arbitráž, kľudne mohli zverejniť zmluvu. Neurobil to nikto z nich. My zmluvu zverejňovať nebudeme. Je to súčasť bilaterálnych obchodných vzťahov a podlieha obchodnému tajomstvu,“ povedala Saková pre agentúru SITA.
Šanca, že Gazprom bude schopný splniť podmienky zmluvy a dodať plyn na Slovensko, podľa nej stále existuje a ruský producent má povinnosť dodať plyn spoločnosti SPP v zmysle uzatvorenej zmluvy. „Aktuálne prebiehajú technické rokovania, ako tento tok zabezpečia v prípade, ak sa neobnoví transport cez Ukrajinu. Gazprom už mal v minulom roku napríklad rokovania s Maďarskom o využití ich prepravnej kapacity. Tých možností je viacero. Aktuálne o nich prebiehajú rokovania,“ uviedla ministerka.
Pokiaľ ide o zriadenie expertnej skupiny dohodnutej s eurokomisárom, ktorá má tento problém riešiť, už sa uskutočnili prvé rokovania na pracovnej úrovni. „Čakáme teraz na potvrdenie Ukrajiny uskutočniť trilaterálne rokovania. My sme aj s komisiou pripravení,“ zdôraznila Saková, podľa ktorej vyjadrilo podporu Slovensku pri riešení problému aj Taliansko.
„Úprimne vítam, že Taliansko tiež presadzuje rozumné riešenia a na rokovaniach, ktoré inicioval slovenský prezident Peter Pellegrini sme získali podporu talianskej premiérky Giorgiou Meloni v rokovaniach s Úniou o zabezpečení tranzitu plynu z východu. Sama sa ponúkla, že v rámci jej dobrých osobných vzťahov s Ukrajinou nám pomôže.
Talianska vláda si uvedomuje, rovnako ako rakúske, talianske, maďarské a slovenské asociácie zamestnávateľov, ktoré už túto iniciatívu podporili, že musíme k problému pristupovať pragmaticky na základe faktov, ak chceme zachrániť európsky priemysel,“ uzavrela podpredsedníčka vlády SR a ministerka hospodárstva v rozhovore pre agentúru SITA.