Washington/Moskva 22. novembra 2024 – Nové sankcie USA uvalené na jednu z najväčších ruských bánk, Gazprombank, môžu zastaviť jediný spôsob, akým európski zákazníci platia za ruský zemný plyn, zvýšiť volatilitu na ruskom devízovom trhu a posunúť Moskvu bližšie k orbitu Pekingu, uviedli v piatok ruskí ekonómovia. Informovala o tom agentúra Reuters.
Washington vo štvrtok (21. 11.) uvalil na ruskú Gazprombank nové sankcie, ktoré bránia štátom kontrolovanej finančnej inštitúcii vykonávať akékoľvek nové transakcie súvisiace s energetikou, ktoré sa dotýkajú amerického finančného systému. USA sa zamerali aj na približne 50 ďalších ruských bánk a na Systém prevodu finančných správ (SPFS) ruskej banky.
Maďarsko a Slovensko, ktoré majú dlhodobé zmluvy s ruským energetickým gigantom Gazprom, skúmajú zmeny. Námestník ruského ministra energetiky Pavel Sorokin sa na otázku, či bude Gazprombank naďalej prijímať platby od európskych klientov, odmietol vyjadriť.
„Platby EÚ za energetické zdroje prostredníctvom Gazprombank budú pravdepodobne koncom roka 2024 nemožné,“ uviedli analytici investičnej banky Sinara.
Sankcie stanovujú obdobie ukončenia transakcií týkajúcich sa Gazprombank do 20. decembra a pre transakcie súvisiace s projektom ropy a zemného plynu Sachalin-2 na ruskom Ďalekom východe do 28. júna 2025.
Kremeľ v piatok uviedol, že sankcie sú pokusom Washingtonu brániť vývozu ruského zemného plynu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že zatiaľ nemôže reagovať na otázky, kam budú smerovať budúce platby za plyn a či bude Gazprombank naďalej udržiavať účty zahraničných odberateľov ruského plynu. „Opatrenia na úplné zablokovanie proti krajine, ako je Rusko, sú nemožné. Môže to chvíľu trvať, ale riešenie sa aj tak nájde,“ vyhlásil Peskov.
Samotná Gazprombank uviedla, že sankcie neovplyvnia jej bankové operácie, ale neodpovedala na otázky týkajúce sa riešení platieb za zemný plyn.
V marci 2022 Moskva požadovala, aby krajiny nepriateľské voči Rusku platili za dodávky plynu v rámci schémy, ktorá zahŕňa konverziu tvrdej meny na ruble. Kupujúci si mohli otvoriť dva účty v Gazprombank, jeden v rubľoch a jeden v cudzej mene. Teraz si budú musieť nájsť iného sprostredkovateľa.
USA povolili transakcie súvisiace s energetikou s určitými výnimkami pre tucet ruských finančných inštitúcií do 30. apríla 2025. Niektorí analytici tvrdia, že do tohto zoznamu by mohla byť pridaná aj Gazprombank.
Geopolitické napätie
„Sprísnenie sankcií zapadá do posledného kola eskalácie geopolitického napätia a, samozrejme, vyzerá ako pokus odchádzajúcej administratívy využiť svoje dostupné nástroje vo zvyšku funkčného obdobia,“ uviedli ekonómovia Renaissance Capital Oleg Kuzmin a Andrej Melaščenko.
Novozvolený americký prezident Donald Trump, ktorý je skeptický k podpore Ukrajiny zo strany USA, by po nastúpení do úradu mohol sankcie zrušiť.
Podľa Jevgenija Kogana, profesora na Vysokej škole ekonomickej v Moskve, sa EÚ bude musieť vyrovnať s výpadkami dodávok plynu, zatiaľ čo Rusko bude čeliť ďalším problémom s úhradami a platbami. „To môže výrazne zasiahnuť (a už zasahuje) rubeľ aj toky zahraničných mien do krajiny,“ povedal Kogan.
Sankcie voči Gazprombank a ruskému systému finančných správ komplikujú finančné interakcie s ruskými protistranami, čo pravdepodobne zvýši podiel čínskych spoločností na zahraničnom obchode Ruska, domnievajú sa analytici Alfa Bank.
Rusko už teraz zápasí s platobnými problémami v dôsledku západných obmedzení, ktoré blokujú jeho bankám prístup na dolárové trhy a do globálneho platobného systému SWIFT, ako aj s rizikom sekundárnych sankcií od protistrán, najmä keď Rusko rozširuje obchod s Čínou.
„Z dlhodobého hľadiska by (nové sankcie) mohli znamenať, že čínske spoločnosti začnú zvažovať možnosti priamych investícií do ruskej ekonomiky a že ekonomická interakcia Ruska s Čínou bude užšia,“ uzavreli analytici Alfa Bank.
Hrozba nízkych zásob na konci zimy
Gazprombank bola poslednou významnejšou ruskou finančnou inštitúciou, ktorá nepodliehala americkým sankciám. Tlačová agentúra ČTK oslovila analytika Trinity Bank Lukáša Kovandu, podľa ktorého Washington nechcel dostať do problémov európske krajiny platiace cez Gazprombank Rusku za dodávky plynu. Teraz však USA usúdili, že pravdepodobnosť výraznejšieho otrasu na európskych energetických trhoch je dostatočne nízka, myslí si Kovanda.
Napriek tomu analytici podľa ČTK varujú, že krok Washingtonu môže túto zimu viesť v Európe ku kriticky nízkym zásobám plynu, čo by spôsobilo silnejší rast jeho cien. V prípade skoršieho než očakávaného zastavenia dodávok z Ruska a pokračujúceho silného dopytu, napríklad z dôvodu chladného počasia, môže Európa na konci zimy čeliť kriticky nízkym zásobám plynu, povedal analytik Global Risk Management Arne Lohmann Rasmussen.