Peking 10. októbra 2024 – Čína v minulom roku pokročila v úsilí o reštrukturalizáciu svojho trhu so zemným plynom, zvýšila domácu produkciu, spotrebu aj dovoz LNG. Prijala tiež technológie na podporu domáceho prieskumu a produkcie či zníženie emisií, ako aj reformu taríf za prepravu potrubiami. Nové tarify pravdepodobne pomôžu zvýšiť dodávky plynu, znížiť náklady koncových užívateľov a ďalej zvýšiť spotrebu. Vo svoje správe to uviedlo Centrum pre svetovú energetickú politiku (CGEP) na Columbia University v New Yorku. Jej závery predstavil portál Natural Gas World (NGW).
Ako najväčší svetový dovozca zemného plynu Čína teraz zásobuje asi 60 % svojho dopytu domácimi dodávkami, čiastočne vďaka reformám zameraným práve na zvýšenie domácich dodávok a spotreby. Keďže svet čelí mnohým výzvam v súvislosti so zmenou klímy a energetickou transformáciou, postoj Číny k využívaniu plynu a jeho úlohe v energetickom mixe sú mimoriadne dôležité. .
Priemysel a mestský plyn – motory čínskej spotreby v roku 2023
V roku 2023 Čína spotrebovala 394,5 bcm plynu, medziročne o 7,6 % viac. Priemysel a mestský plyn, ktorý zahŕňa využitie v rezidenčnom a dopravnom sektore, predstavovali väčšinu prírastku dopytu o 28,2 bcm. Zatiaľ čo najväčším prispievateľom k tomuto rastu a najväčším sektorovým spotrebiteľom bol priemysel (12,3 bcm), mestský plyn bol najrýchlejšie rastúcim sektorom.
Jeho dvojciferný nárast bol čiastočne spôsobený „explozívnym rastom“ ťažkých nákladných vozidiel poháňaných LNG. V roku 2023 sa skutočne predalo 152 000 ťažkých nákladných vozidiel s pohonom na LNG, čo predstavuje medziročný nárast o 307 %. Tento rast pokračoval aj v prvej polovici roku 2024, pričom predaj ťažkých nákladných LNG vozidiel medziročne vzrástol o 104 %. Tento predaj prispel k 8,7-percentnému medziročnému nárastu spotreby zemného plynu v Číne na 210,8 bcm v prvej polovici roku 2024. Predaj v júli pokračoval v medziročnom raste, ale v auguste klesol v dôsledku zvýšenia cien LNG, zúženia cenových rozdielov ropy a plynu a absencie ďalšej politickej podpory, konštatuje správa Kolumbijskej univerzity.
Viac ako 40 % domácej produkcie v roku 2023 bolo z nekonvenčných zdrojov
V roku 2023 Čína vyprodukovala 232,4 bcm plynu, o 12,3 bcm alebo 5,6 % viac oproti roku 2022. Domáca produkcia pokryla približne 59 % celkového čínskeho dopytu, pričom závislosť od dovozu zostala na úrovni 41 %, oproti minulému roku nezmenená. Podľa správy pochádzalo 43 % domácej produkcie, teda 97 bcm, z nekonvenčných zdrojov.
Čína od roku 2019 výrazne investuje do domáceho prieskumu, vývoja a ťažby ropy a zemného plynu (E&P), čiastočne pre pokyn čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga z júla 2018 čínskym národným ropným spoločnostiam (NOC) zvýšiť domáci E&P.
V roku 2019 tri hlavné NOC zverejnili svoje vôbec prvé sedemročné plány na zintenzívnenie E&P v rokoch 2019-2025. Si následne oznámil, že Čína musí znížiť závislosť od dovážanej ropy a plynu. Čínske NOC implementovali túto stratégiu s výrazne vyššími kapitálovými investíciami do domáceho E&P. Tri hlavné NOC spoločne zvýšili v rokoch 2018-2023 svoju domácu produkciu plynu o 43 %, čím minulý rok stanovili nové produkčné rekordy, konštatuje správa CGEP.
Dovoz LNG – rast o viac ako 12 %
Čína naďalej dováža viac LNG ako potrubného plynu. V roku 2023 tvoril 59 % čínskeho dovozu plynu v objeme 165,5 bcm. Zvyšných 41 % predstavoval potrubný plyn. Dovoz LNG do krajiny sa zvýšil o 12,3 % a Čína nahradila Japonsko na pozícii najväčšieho svetového dovozcu LNG na ročnej báze. Čínsky dovoz LNG však zaostal za 108,9 bcm v roku 2021.
Austrália, Katar, Rusko a Turkménsko dodávali takmer tri štvrtiny dovozu zemného plynu do Číny. Nové dlhodobé zmluvy o dodávkach podpísané čínskymi nákupcami a rast čínskej regasifikačnej kapacity naznačujú, že čínsky dovoz LNG bude pravdepodobne naďalej rásť. V prvej polovici roku 2024 sa zvýšil o viac ako 14 %.
Technologický pokrok
Správa CGEP zdôraznila množstvo technologických objavov, ktoré sú v súlade s čínskym dôrazom na nezávislý výskum, dizajn a výrobu kľúčových zariadení, a ktoré majú čeliť riziku potenciálnych zákazov vývozu západných technológií namierených proti Číne. Za povšimnutie stoja štyri nové technológie. Prvé dve – simultánna výroba elektriny pomocou geotermálnej energie z horúcej vody, ktorá sa vyskytuje v hlbokých ropných a plynových vrtoch a výroba elektriny pomocou diferenciácie tlaku zo zemného plynu (technológia s čistými nulovými emisiami – sa zameriavajú na uľahčenie energetického prechodu a znižovanie emisií.
Zvyšné dve – nezávisle vyvinutý systém „Hai-Jing“na zníženie hladín hluku pri vykonávaní 3D seizmických prieskumov s vysokým rozlíšením v oblastiach s ultrahlbokou vodou (> 3 000 m), ako je Juhočínske more a automatizované súpravy na ultra hlboké (> 12 000 m) vŕtanie, rozmiestnené v Tarimskej panve v západnej Číne – sa špecializujú na prieskum a ťažbu ropy a zemného plynu buď v hlbokomorských prostrediach alebo v hlboko situovaných ložiskách, uviedla správa.
Pokrok reformy taríf za prepravu potrubím
Od začiatku roka 2024 Čína zaviedla nový systém taríf za prepravu potrubiami pre medziprovinčné plynovody prevádzkované spoločnosťou PipeChina, ktorá kontroluje viac ako 60 % ropovodov a plynovodov v krajine. Nový systém nahrádza 20 taríf štyrmi, po jednej pre každú zónu: severozápad, severovýchod, juhozápad, stred a východ. Cieľom je podpora cieľ, pre ktorý Peking založil PipeChina v roku 2019 – vytvorenie jednotnej národnej siete plynovodov na zvýšenie dodávok, zníženie nákladov koncových používateľov a zvýšenie spotreby.
Hoci nový systém znížil clá v celej Číne, niektoré potrubia majú teraz vyššie clá, zatiaľ čo iné nižšie. Severozápad je zónou s najnižšou tarifou, pravdepodobne preto, že ide o strategický dovozný kanál pre zemný plyn zo Strednej Ázie. Druhá najnižšia tarifa je pre severovýchod, strategický dovozný kanál pre ruský plyn. Najvyššia tarifa je pre juhozápad zahŕňajúci iba plynovod Čína – Mjanmarsko, pre ktorý sa clo znížilo o 15 %. Viaceré plynovody v strednej a východnej časti krajiny, ktoré sú hlavným centrom spotreby zemného plynu a tranzitnou zónou, majú teraz vyššie tarify.
Nový systém pravdepodobne povedie k zvýšeniu dodávok a spotreby plynu v Číne, domnieva sa CGEP. Zónové tarify by mali uľahčiť distribučným spoločnostiam hľadať cenovo konkurencieschopné dodávky, pretože porovnanie cien je jednoduchšie. To by zase malo viesť k nižším nákladom na dodávateľskom trhu, keďže výrobné spoločnosti si navzájom konkurujú, aby si zabezpečili zákazníkov.
Podmienky na trhu v roku 2024 majú byť priaznivé pre čínske ciele
Čína očakáva dobre zásobený globálny trh s plynom, smerujúci k nestálemu, ale všeobecne klesajúcemu cenovému prostrediu, ktoré by malo podporiť „obnovu a zlepšenie“ jej trhu s plynom. Správa predpokladá nižší rast globálneho dopytu po plyne v dôsledku chabého oživenia svetovej ekonomiky, najmä vo výrobnom sektore. Existuje však množstvo rizikových faktorov, akými sú geopolitické napätie, sankcie a protisankčné kroky a extrémne poveternostné podmienky.
Správa predpokladá, že Čína v roku 2024 spotrebuje 420 – 425 bcm plynu, čo je nárast o 6,5 – 7,7 % oproti roku 2023. Očakáva sa tiež, že domáca produkcia plynu dosiahne 246 bcm a dovoz stúpne na 174 – 179 bcm. Tieto projekcie naznačujú, že dopyt po plyne v Číne by mohol v roku 2024 rásť pomalšie ako v roku 2023 a v predchádzajúcich šiestich rokoch, zatiaľ čo rast celkového dovozu plynu môže byť výrazne nižší ako v roku 2023 a za posledných 6 rokov, keďže domáca produkcia naďalej rastie rýchlejšie ako v roku 2023, uzavrel NGW.