Brusel 15. mája 2024 – Blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu by mohli okrem iného znamenať oživenie politickej podpory pre zemný plyn a okresanie ambícií Zelenej dohody. Jej podobu treba podľa niektorých názorov upraviť a ambície zmierniť, pričom dôležitá je jej spoločenská akceptácia vzhľadom na vysoké náklady a vplyv na život obyvateľstva. Vo svetle pomalého vývoja rôznych alternatív bude zemný plyn ešte dlho zohrávať dôležitú úlohu v energetickom mixe ako stabilný zdroj energie. Téme sa venoval portál Natural Gas World (NGW).
Témou februárovej konferencie International Energy Week (IEWeek), ktorú zorganizoval Energy Institute v Londýne, bolo „Hľadanie energetického prechodu“. Panelisti sa zhodli, že zemný plyn bude počas tohto procesu naďalej zohrávať dôležitú úlohu. Poukázali tiež na pribúdajúce signály, že krajiny EÚ cúvajú od Zelenej dohody.
Nemecko vo februári schválilo plány na financovanie jednej z najväčších expanzií plynových elektrární v Európe. Čoskoro plánuje pokračovať v štyroch krátkodobých tendroch do 10 GW, ktoré zahŕňajú približne 15 až 20 nových elektrární. Od developerov žiada postavenie plynových elektrární pripravených na konverziu na vodík medzi rokmi 2035 a 2040 – a tiež ponechalo otvorený priestor pre implementáciu technológií zachytávania a ukladania uhlíka.
Okrem toho, odkláňajúc sa od plánu REPowerEU a Zelenej dohody, Nemecko od konca roku 2023 podpisuje dlhodobé zmluvy na dodávku plynu a LNG, ktoré výrazne presahujú trvanie 10 rokov, pripomína NGW.
Spojené kráľovstvo ide podobnou cestou, pričom jeho minister energetiky v marci oznámil plány „vybudovať nové plynové elektrárne, ako aj predĺžiť životnosť niektorých „starnúcich nedekarbonizovaných plynových aktív“ tam, kde je to bezpečné, aby sa zabezpečila flexibilita kapacity výroby energie“. Vláda uznala potrebu pokračujúcej produkcie zemného plynu do 30. rokov ako zálohy na zaistenie energetickej bezpečnosti a zníženie nákladov.
Spochybňovanie Green Dealu
V roku 2023 sa Green Deal stal terčom trvalých útokov a necelý mesiac pred voľbami do EÚ je naďalej „trhaný na franforce“, pričom sa ozývajú aj hlasy žiadajúce jeho koniec. Ide o pokračovanie trendu, ktorý naznačuje, že Zelená dohoda má svoje najlepšie dni za sebou a je pod čoraz väčším tlakom, pretože voliči aj firmy sa obávajú nákladov na prechod. Dôkazom je oslabovanie a spochybňovanie čoraz väčšieho počtu environmentálnych pravidiel, či už ide o zákon o obnove prírody, ktorý je teraz na pokraji kolapsu, rovnako ako environmentálne požiadavky spojené s poľnohospodárskymi dotáciami EÚ, zákon o emisne neutrálnom priemysle, Pakt stability a rastu a ďalšie.
V roku 2023 sa v rámci zeleného legislatívneho úsilia EÚ dosiahlo veľa úspechov, pričom mnohé environmentálne politiky boli schválene do legislatívnej podoby. Na druhej strane nedávna správa došla k záveru, že EÚ pravdepodobne nesplní väčšinu svojich ekologických cieľov do roku 2030 vrátane cieľov v oblasti znižovania emisií.
V roku 2024 Green Deal spochybňujú farmári, priemyselníci, verejná mienka a dokonca aj vlády, vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý žiada regulačnú pauzu.
Kľúčový cieľ Európskej komisie (EK) znížiť emisie o 90 % do roku 2040 krajiny EÚ podporili (25. 3.) len podmienečne, pričom 10 krajín bolo za, tri proti a 13 žiadalo o dodatočné ústupky. Ďalší progres bude na ďalšej Komisii. Cieľ však môže byť príliš ambiciózny, najmä preto, že niektoré z nedávnych pokrokov v oblasti dekarbonizácie sú výsledkom zmenšovania sa priemyselných sektorov v EÚ, o čom svedčí aj pokles spotreby elektrickej energie v roku 2023 o 5,4 % v porovnaní s rokom 2022. Ide už o druhý rok poklesu v rade, konštatuje NGW.
Vplyv na priemysel a životné náklady
Dosiahnutie navrhovaného cieľa do roku 2040 si vyžiada zásadné nové opatrenia a náklady, pričom odpor ľudí, podnikov a priemyslu, unavených prílišnou zelenou reguláciou, sa bude ďalej zvyšovať. Občania EÚ podporujú opatrenia v oblasti klímy za predpokladu, že nezvýšia ich životné náklady a neovplyvnia každodenný život.
Európsky výrobný priemysel, aj keď podporuje Zelenú dohodu, „je mimoriadne znepokojený výraznou deindustrializáciou na kontinente“. V marci hlavná podnikateľská lobby EÚ, BusinessEurope, a Nemecká priemyselná a obchodná komora predložili svoje kľúčové požiadavky pre budúcu Komisiu a vyzvali EÚ, aby sa „sústredila na podstatné veci“. Žiadajú zefektívnenie politiky, riešenie dvojitého reportovania a spojenie Zelenej dohody EÚ so solídnym plánom priemyselnej politiky.
Už teraz sa objavujú varovania, že ak bude odpor voči zeleným nariadeniam v novej Komisii pokračovať, „môže to mať vplyv aj na vnútroštátnu implementáciu legislatívy, ktorá už bola dohodnutá“.
S blížiacimi sa júnovými voľbami a prieskumami verejnej mienky ukazujúcimi silný príklon ku krajnej pravici, sa pozície pritvrdzujú v nádeji, že oslovia konzervatívnych a vidieckych voličov, ktorí sú proti viacerým nariadeniam EK pretláčaným zhora nadol. Je to aj odraz slabnúceho nadšenia Európy pre zelené pravidlá a všeobecne budúcnosti Zelenej dohody. Presvedčiť európskych voličov, že udržanie tempa ekologickej transformácie je v ich záujme, je čoraz náročnejšie.
Objavujú sa obavy, že celá zelená agenda EÚ sa môže dostať do úzadia. Rastúci klimatický odpor by v prípade úspechu krajnej pravice v EÚ a víťazstva Donalda Trumpa v prezidentských voľbách mohol prerásť do niečoho oveľa vážnejšieho.
V každom prípade, keďže sa očakáva, že po voľbách do EP sa pozornosť upriami na obranu a bezpečnosť, je veľmi pravdepodobné, že Zelená dohoda už nebude najvyššou prioritou EÚ. V závislosti od výsledku volieb môže ešte prežiť, ale bude potrebovať korekciu a zmeny, aby bola realistickejšia a lepšie reagovala na obavy občanov tým, že preukáže, že poskytuje jasné ekonomické a sociálne výhody, zdôraznil NGW.
Prechod si vyžiada čas
Energetická transformácia neprebieha tak rýchlo, ako predpokladá Zelená dohoda. Keďže ekonomiky pokračujú v expanzii, globálny dopyt po energii rýchlo rastie. Ale aj keď OZE rastú exponenciálne, samotné nestačia na pokrytie potrieb. Ich prerušovanú výrobu je potrebné vyvážiť stabilnou energiou. Tá z nízkouhlíkových firiem, ako je jadro, má svoje vlastné výzvy a nie je dostupná v požadovanom rozsahu. Zelený vodík má pred sebou ešte dlhú cestu, kým sa stane cenovo dostupným. Skladovanie energie je naďalej žalostne obmedzené. Svet sa stále musí spoliehať na zemný plyn ako na stabilnú energiu, ktorá je v prípade potreby okamžite k dispozícii v požadovanom rozsahu – a uprednostniť ho pred uhlím.
V správe „Fueling a Transition Away from Fossil: The Outlook for Global Fossil Fuel Demand“, zverejnenej vo februári, prieskumná a analytická skupina Rhodium dospela k záveru, že v prípade absencie dodatočných politík alebo technologickej inovácie budú fosílne palivá naďalej dodávať podstatnú časť globálnej energie. Očakáva sa, že celosvetový dopyt po energii porastie do roku 2050 o 16 % až 54 % (pravdepodobnosť 67 %), pričom fosílne palivá budú dodávať 33 % až 44 % z toho množstva, v porovnaní so 67 % v súčasnosti.
Dopyt po uhlí a rope bude klesať, ale očakáva sa, že dopyt po zemnom plyne sa do roku 2050 zvýši až o 50 %.
Rhodium dospel k záveru, že „prechod od fosílnych palív a zároveň zabezpečenie masívneho rastu celkového dopytu po energii bude významnou výzvou, ktorá si vyžaduje systémový prístup k identifikácii a investovaniu do nízkonákladových alternatív s nízkymi alebo nulovými emisiami.“ Tie však ešte neexistujú.
Bez výraznej zmeny v politike a technologickom pokroku bude zemný plyn naďalej zohrávať podstatnú úlohu ako záloha prerušovaných OZE, ako aj pri pokrývaní očakávaného rastu globálneho dopytu po energii – čiastočne poháňaného masívnym rastom AI a dátových centier.
To je dôvod, prečo sa lídri spoločností zo sektoru ropy a zemného plynu na čele s generálnym riaditeľom Saudi Aramco Aminom Nasserom na marcovej konferencii CERAWeek v Houstone snažili zmierniť očakávania, že „cestovná mapa k budúcnosti s nulovými emisiami uhlíka bude implementovaná rýchlo. „Mali by sme sa vzdať fantázie o postupnom vyraďovaní ropy a plynu a namiesto toho do nich primerane investovať s ohľadom na realistické predpoklady dopytu,“ povedal podľa NGW Nasser.
Úprava Green Dealu a návrat k plynu
Budúca EK bude musieť zabezpečiť, aby sa dohodnuté zelené zákony plne implementovali a aby boli v krajinách EÚ správne zavádzané a presadzované. Bez toho hrozí, že dohodnuté ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky jednoducho nebudú splnené. Bude však čeliť výzvam vzhľadom na to, že tieto ciele majú ekonomický dosah a ovplyvňujú životy ľudí. Akceptácia verejnosťou je kľúčová.
Francúzsky inštitút medzinárodných vzťahov (IFRI) v nedávnej správe uviedol, že Zelenú dohodu je potrebné upraviť. „Neadekvátne globálne úsilie o dekarbonizáciu, globálna ekonomická a technologická konfrontácia, deformácie obchodu a zvyšovanie počtu škodlivých akcií sú hlboké zmeny, ktoré si vyžadujú strategické prehodnotenie a úpravy. IFRI varoval, že vyhliadky sú pochmúrne, a EÚ musí čeliť viacerým skutočnostiam, vrátane výziev v oblasti jej konkurencieschopnosti a úpadku priemyslu.
Európska zelená dohoda je však už realitou z hľadiska noriem a pravidiel, aj keď je menej ambiciózna, ako sa pôvodne plánovalo. Zhoršujúce sa klimatické javy udržia zameranie sa na zmenu klímy.
Otázka znie, či bude Európa ochotná zaplatiť náklady – finančné aj politické – za prechod k ďalšej fáze dekarbonizácie rýchlosťou a podľa modelu, ktoré si stanovila v Green Deale. Zrejme nie –spomalenie, menšie ambície zelenej politiky a slabšia implementácia opatrení sú pravdepodobnejšie.
K zmene kurzu už dochádza, pričom Nemecko a Spojené kráľovstvo sú lídrami s ich oživeným záväzkom k zemnému plynu. Nemecko už obnovilo dovoz plynu na úroveň spred ruskej invázie tým, že nahradilo dovoz ruského plynu inými zdrojmi. MMF považuje toľko diskutovanú nemeckú deindustrializáciu za prehnanú. Značné zmiernenie dovozných cien plynu prispelo k tomu, že nemecká konkurencieschopnosť sa v roku 2024 vrátila na predkrízovú úroveň.
Nízke ceny plynu, ktoré teraz klesli takmer na predkrízovú úroveň a zostanú na nej aj z dlhodobého hľadiska, zvyšujú dopyt. V januári 2024 členské štáty EÚ zvýšili spotrebu plynu o 8,8 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2023. Ide o najvyššiu hodnotu za posledné dva roky. Medzinárodná energetická agentúra očakáva v tomto roku globálny rast dopytu po plyne o 2,5 %. Pri takomto vývoji nie je prehnané tvrdenie: „Green Deal von – zemný plyn späť“, uzavrel Natural Gas World.
Ilustračné foto: Eustream