Praha 22. februára 2024 – Česko, Poľsko, Slovensko, Rakúsko a Maďarsko vyzvali na lepšiu ochranu trhu so zemným plynom. Podľa týchto krajín na ňom hrozí zavádzanie nových poplatkov za prepravu plynu cez jednotlivé krajiny a vzniku obchodných bariér. Cieľom výzvy je týmto poplatkom a obmedzeniam zabrániť. V opačnom prípade povedú k zdraženiam energií pre odberateľov. Podľa agentúry ČTK o tom informovalo české ministerstvo priemyslu a obchodu (MPO).
„Európa odviedla obrovský kus práce, dokázala sa postaviť ruskému zneužívaniu energetiky ako zbrane a dokázala sa zbaviť závislosti na dodávkach plynu z Ruska. Vyžiadalo si to veľké úsilie, zásadné investície aj obdivuhodnú zmenu nášho prístupu k spotrebe plynu. Mali by sme sa teda vyvarovať krokov, ktoré odvedenú prácu narušia, poškodia tak našu jednotu a posilnia ruského agresora,“ povedal minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela.
Zavádzanie poplatkov za prepravu plynu by podľa neho mohlo viesť k rozdrobeniu a narušeniu jednotnosti trhu, najmä z dôvodu očakávaného vzniku obmedzení pre voľný obchod s plynom medzi krajinami EÚ. To by podľa ministerstva viedlo k nerovným podmienkam pre hospodárstvo jednotlivých štátov, zvýšeniu výdavkov za energie pre domácnosti a obmedzeniu cezhraničnej spolupráce. Ďalším dôsledkom potom podľa ministerstva bude aj hrozba narušenia úsilia o diverzifikáciu zdrojov plynu, pretože poplatky zvýhodnia dodávky plynu z Ruska.
Podiel ruského plynu na importe do Českej republiky v poslednej dobe prudko vzrástol. Tento rok v januári predstavoval asi 62 percent, po väčšinu minulého roka bol takmer na nule. Vyplýva to z údajov Českého štatistického úradu , uviedol na začiatku februára ekonóm UniCredit Bank Jiří Pour. Podľa neho ČR za ruský plyn v januári zaplatila vyše tri miliardy korún. Podiel plynu z Ruska začal stúpať vlani na jeseň. MPO na začiatku februára uviedlo, že nárast ruského dovozu je dôsledkom aktuálneho vývoja na trhoch, stále však platí, že ČR je na plyne z Ruska nezávislá.
V súvislosti s aktuálnou výzvou ministerstvo upozornilo na nemecký poplatok za export plynu, ktorého cieľom má byť pokrytie nákladov na ukladanie plynu v zásobníkoch. Poplatok teraz predstavuje 1,86 eura za megawatthodinu pre všetok plyn exportovaný z Nemecka. Podobný poplatok navyše podľa úradu zvažuje zaviesť aj Taliansko a ďalšie krajiny.
Všetkých päť štátov, ktoré sú podľa MPO podporované ešte niekoľkými ďalšími krajinami, vyzvalo súčasné belgické predsedníctvo EÚ o zaradenie bodu k tejto téme na agendu rokovaní ministrov pre energetiku 4. marca.
Európske štáty najmä východnej a strednej Európy od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu výrazne obmedzili dodávky plynu z Ruska. Nahradili ich najmä plynom z Nórska a LNG z USA. Do Česka je tak plyn prepravovaný cez niekoľko štátov vrátane Nemecka, uzavrela ČTK.
Poplatky ako dedičstvo krízy
Spomínané poplatky sú dedičstvom európskej energetickej krízy, ktorá vyvrcholila v roku 2022 po tom, ako Moskva po invázii na Ukrajinu prerušila dodávky plynu do Európy a podmorská explózia odstavila plynovod Nord Stream z Ruska do Nemecka – trasu prepravy 15 % európskeho dovozu plynu.
V tom istom roku Komisia vydala ciele na plnenie zásobníkov plynu pre celú EÚ s cieľom vybudovať dostatočné zásoby pred zimou 2022-2023. Berlín požiadal svojho správcu trhovej oblasti, Trading Hub Europe (THE), aby naplnil domáce zásobníky, ale prudký nárast cien plynu zanechal vláde účet vo výške takmer 10 miliárd eur. K decembru 2023 Nemecko ešte potrebovalo získať späť 8,5 miliardy eur.
S cieľom získať späť peniaze vynaložené na nákup strategických zásob v roku 2022 na úkor krajín EÚ, ktoré od neho nakupujú plyn, Nemecko zaviedlo 1. októbra 2022 tzv. neutralizačný poplatok, účtovaný za všetok plyn opúšťajúci nemeckú sieť. Na začiatku bol stanovený na 0,59 eurocentov za megawatthodinu (MWh), v júli 2023 vzrástol na 1,45 €/MWh a 16. novembra 2023 nemecký správca trhovej oblasti THE, rozhodol, že od januára do júna 2024 bude výška poplatku na úrovni 1,86 €/MWh.
Taliansky energetický regulátor Arera 18. decembra 2024 navrhol, aby sa na plyn opúšťajúci taliansku sieť cez hraničné prepojovacie body uvalil neutralizačný poplatok, ktorý by mohol byť zavedený 1. apríla 2024, vo výške 2,19 €/MWh. Účelom poplatku je pokryť straty štátnej energetickej agentúry GSE z nákupu plynu za vysoké ceny v lete 2022 pri napĺňaní talianskych zásobníkov, ktorý vyšiel krajinu na 6,7 mld. €. Taliansko potrebuje z tejto sumy získať ešte 4,8 mld. €.
Arera aktuálne čaká od EÚ objasnenie, či je plánovaný „neutralizačný poplatok“ na pokrytie nákladov na napĺňanie zásobníkov v súlade s pravidlami jednotného trhu.
Taliansky poplatok teraz skúma energetický regulátor EÚ ACER, aby zistil, či neporušuje pravidlá hospodárskej súťaže EÚ. Zistenia ACER majú byť predložené EK v najbližších týždňoch a môžu ovplyvniť plány Talianska.
Generálne riaditeľstvo EK pre energetiku (DG ENER)), ktoré požiadalo ACER o prešetrenie nemeckého poplatku, je v kontakte s talianskym regulátorom, aby lepšie porozumelo návrhu plánovaného opatrenia, uviedol hovorca exekutívy EÚ. Hovorca zdôraznil, že „tarify musia byť v súlade s legislatívnym rámcom EÚ“.
Predtým, ako svoj poplatok zaviedlo Nemecko, ACER a Rada európskych energetických regulátorov uviedli, že krajiny EÚ nemôžu zaviesť dodatočné cezhraničné poplatky na náhradu nákladov.
Zavádzanie poplatkov už kritizovali viaceré rakúske zainteresované strany, napríklad správca trhovej oblasti AGGM či energetický regulátor E-Control, ako aj Asociácia Energy Traders Europe (ETE), donedávna Európska federácia obchodníkov s energiou (EFET).
Ich argumenty sú podobné, okrem nesúladu poplatkov s právom EÚ varujú pre vytváraním neistoty na trhu s plynom, fragmentáciou, resp. „odpojovaním“ jednotlivých trhov, pred zvyšovaním cenových rozdielov medzi krajinami či rozporom takýchto poplatkov s duchom európskej energetickej solidarity.
Ilustračné foto: Eustream, a.s.