Londýn 17. apríla 2023 – Európsky trh s biometánom je v nadchádzajúcich rokoch pripravený na výrazný rast v dôsledku snahy bloku o energetickú nezávislosť a ochoty investorov, ale stanovené výrobné ciele pravdepodobne nedosiahne, pretože v dôsledku stále sa len rozvíjajúcich prípadov použitia, nerovnomerného rozloženia súčasných projektov, ako aj regulačných výziev. Téme sa venoval portál spglobal.com.
REPowerEU – plán Európskej únie na odchod od ruského plynu – zahŕňa cieľ zvýšiť produkciu biometánu pochádzajúceho z poľnohospodárskeho odpadu a zvyškov zo súčasných 3 bcm na 35 bcm do roku 2030.
„Európa má veľký potenciál na výrobu biometánu, zelenej alternatívy k zemnému plynu. V súčasnej kríze dodávok energie nemôžeme dovoliť, aby sa tento potenciál premárnil,“ povedala eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová v septembri 2022, keď Európska komisia spolu s hráčmi z bioplynového priemyslu spustila Priemyselné partnerstvo pre biometán, ktoré má pomôcť splniť uvedený cieľ v roku 2030.
Ten by mohol urobiť z biometánu čoraz atraktívnejšiu triedu aktív. Míľnikom pre odvetvie bolo nedávne rozhodnutie spoločnosti Shell o akvizícii dánskeho výrobcu bioplynu a biometánu Nature Energy Biogas za 2 miliardy dolárov.
Stanovený cieľ na úrovni 35 bcm je však strmý a vyžaduje si 11-násobný rast v porovnaní s dnešnou úrovňou. Európa aktuálne nie je na dobrej ceste dosiahnuť ho, vyplýva z analýzy S&P Global Commodity Insights.
Časť požadovaného rastu by sa dala dosiahnuť prostredníctvom upgradu bioplynu používaného pri výrobe elektriny a tepla na biometán, uviedla v správe Deborah Mannová, vrchná riaditeľka riešení pre plyn, energiu a klímu v S&P Global. Toto riešenie však predstavuje prinajlepšom len polovicu cieľa, dodala.
Bioplyn sa skladá z niekoľkých plynov vrátane metánu a oxidu uhličitého, pričom biometán sa čistí v procese, ktorý z bioplynu odstraňuje akýkoľvek CO2, sírovodík a vodu. V Európe sú bioplyn a biometán zvyčajne malou súčasťou stratégií verejných služieb v porovnaní s inými, konvenčnejšími obnoviteľnými zdrojmi energie.
Francúzska Engie sa zameriava na produkciu biometánu 10 TWh/rok do roku 2030. Taliansky Snam plánuje minúť 500 miliónov eur na svoju dcérsku spoločnosť Bioenerys, ktorej úlohou je do roku 2026 zvýšiť svoj podiel na trhu, najmä prostredníctvom upgradu bioplynu na biometán.
„Bioplyn je oblasťou farmárov alebo spoločností zaoberajúcich sa spracovaním odpadových vôd vo všeobecnosti. Nakladanie s maštaľným hnojom bude mimo komfortnú zónu veľkých verejných služieb a energetiky,“ uviedla Mannová. „Tí, ktorí sa zapojili, ako TotalEnergies alebo Shell, spolupracujú s existujúcimi špecializovanými spoločnosťami alebo ich kupujú,“ dodala.
Bezpečnosť dodávok
Podpora obnoviteľného zemného plynu zo strany európskych vlád bola donedávna zameraná najmä na výrobu elektriny. To viedlo k priamemu využívaniu bioplynu bez jeho úpravy na biometán, povedala Mannová. Teraz je cieľom, aby biometán nahradil zemný plyn v odvetviach, ktoré je ťažké elektrifikovať, ako je napríklad doprava.
„V prípade elektriny a tepla bude pravdepodobne potrebné, aby bola náhrada prepravovateľná a skladovateľná a mohla by to byť pevná biomasa; ale ak sa to nebude manažovať opatrne, môže to viesť aj k väčšiemu dopytu po plyne odinakiaľ,“ povedala Mannová.
Obchodné prípady v oblasti biometánu sa v rámci EÚ líšia, a to aj z dôvodu rôznosti regulačných prístupov. Niektoré krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Dánsko a Holandsko ponúkajú výkupné tarify alebo výkupné prémie, zatiaľ čo Fínsko ponúka investičnú podporu.
Podľa právnickej firmy Bird & Bird má Taliansko jeden z najštedrejších dotačných programov v podobe vládneho výnosu zo septembra 2022, ktorým sa zavádza 40 % kapitálový príspevok na investície a stimulačná tarifa za vyrobený biometán.
Snam sa chce zviezť na tejto vlne podpory, tvrdí Marco Ortu, generálny riaditeľ Bioenerys. Nový zákon uľahčí premenu bioplynových staníc na biometánové a podporí aj výstavbu nových zariadení, povedal Ortu.
Zameranie sa na domáce zdroje energie na úrovni EÚ a na národnej úrovni tiež posilnilo argumenty pre biometán, ktorý „predstavuje špecifický sektor, ale súčasne existujúci priestor pripravený na výrobu,“ povedal Ortu. „Nemôžeme vyriešiť problém s bezpečnosťou dodávok, ale môžeme k nemu určite a okamžite prispieť,“ doplnil.
Biometán „nie je technológia, ktorá môže cvičiť na povel,“ povedal Zoltan Elek, generálny riaditeľ nemeckej Landwärme, jedného z najväčších európskych obchodníkov na trhu. „Je to technológia, ktorá potrebuje čas. Ide o strednodobé riešenie,“ poznamenal.
Elek si myslí, že cieľ Európskej komisie 35 bcm je dosiahnuteľný, ale nestačí na podnietenie potrebných investícií. „Nie je to žiadna raketová veda. Považujem to za technicky možné, aj keď času je stále menej, pretože regulačné rámce ešte nie sú spustené,“ povedal.
Na väčšine trhov s výnimkou Dánska je výroba biometánu rozptýlená v poľnohospodárskych oblastiach, miestnych čističkách odpadových vôd alebo biorafinériách. Plány na väčšie projekty na zelenej lúke často čelia odporu miestnych, konštatoval Elek, podľa ktorého sa tým obmedzuje priestor pre investorov s veľkými ambíciami. „Aj keby som mal peniaze, miesta na výstavbu nenájdem,“ povedal Elek.
Suroviny: objem, cena, umiestnenie
Potenciál bioplynu a biometánu posilňuje najmä dostupnosť východiskových surovín, ako je živočíšny hnoj, biologický a rastlinný odpad. Aby obchodný prípad fungoval, potrebuje suroviny v „správnych množstvách, správnych cenách, na správnych miestach,“ povedal Ari Suomilammi, manažér výroby fínskeho výrobcu plynu a obchodníka Gasum pre S&P Global.
Gasum prevádzkuje 17 bioplynových staníc vo Fínsku a Švédsku a má aj dovoznú divíziu. V roku 2022 vyrobila a doviezla 1,7 TWh obnoviteľného plynu, pričom do roku 2027 plánuje zvýšenie na 7 TWh.
Vo Fínsku dostávajú výrobcovia bioplynu investičné dotácie, ale obchodný prípad je stimulovaný cenou plynu. Biometán sa ako palivo dostáva aj do sektoru dopravy.
Manažér Gasumu poukázal aj na dynamický regulačný rámec, ktorý ďaleko presahuje energetickú politiku, napríklad preto, že na vedľajší produkt, digestát, sa vzťahujú nariadenia EÚ o hnojivách. „Poľnohospodárske, energetické a environmentálne predpisy sa prekrývajú… a všetky tieto veci musia fungovať súčasne,“ uzavrel Suomilammi.